Dvojica mužov v Británii je vinná zo spílenia ikonického javora horského

Trojicu na Ukrajine doplní aj poľský premiér Donald Tusk. V sobotu plánujú stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby spoločne potvrdili pokračujúcu podporu svojich krajín v čase pretrvávajúcej ruskej invázie.

Podľa spoločného vyhlásenia je cieľom návštevy aj dodať väčšiu váhu výzve na 30-dňové prímerie s Moskvou.

„Spolu so Spojenými štátmi vyzývame Rusko, aby súhlasilo s úplným a bezpodmienečným 30-dňovým prímerím, ktoré by vytvorilo priestor pre rozhovory o spravodlivom a trvalom mieri,“ uviedli lídri. „Sme pripravení podporiť mierové rokovania čo najskôr, diskutovať o technickom zavedení prímeria a pripraviť pôdu pre komplexnú mierovú dohodu.“

Vo vyhlásení tiež uviedli, že budú naďalej „zvyšovať tlak na ruskú vojnovú mašinériu“, až kým Moskva nebude súhlasiť s trvalým prímerím.

„Je zrejmé, že krviprelievanie sa musí skončiť, Rusko musí ukončiť svoju nelegálnu inváziu a Ukrajina musí byť schopná prosperovať ako bezpečná, suverénna krajina v rámci svojich medzinárodne uznaných hraníc po celé generácie,“ píše sa v texte.

Zelenskyj už skôr vo videokonferencii oznámil, že v sobotu sa v Kyjeve zíde „koalícia ochotných“ – skupina krajín pripravených podporovať Ukrajinu aj po prípadnom prímerí. Neuviedol však konkrétne, kto sa zúčastní.

„Koalícia ochotných“ má približne 30 členov a vedú ju Francúzsko a Spojené kráľovstvo. USA nie sú jej súčasťou, hoci Washington nedávno vyzval Kyjev a Moskvu na uzatvorenie prímeria.

Zelenskyj zdôraznil, že stretnutie má význam pre bezpečnostnú architektúru Európy, z čoho bude mať prospech celý kontinent. (TASR)

Lídri sa chcú v sobotu stretnúť s poľským premiérom Donaldom Tuskom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby podporili výzvu na 30-dňové prímerie medzi Moskvou a Kyjevom.

V sobotu sa v ukrajinskej metropole koná rokovanie takzvanej koalície ochotných, ku ktorému sa má cez internet pripojiť tiež český premiér Petr Fiala.

Starmer sa stretol s partnermi na stretnutí lídrov Spoločných expedičných síl (JEF) v Osle, ktorým sa prihovoril cez videohovor aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Starmer po samite vyhlásil, že najvyššou prioritou skupiny vedenej Spojeným kráľovstvom je obrana hodnôt „ťažko vybojovaných“ počas druhej svetovej vojny a pokračovanie v podpore Kyjeva.

V rozhovore s médiami dostal premiér otázku, aké posolstvo má pre Rusko a Peking, keďže čínsky prezident Si Ťin-pching sa zúčastnil podujatí v Moskve pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka.

Starmer povedal: „Posolstvo lídrov tu je veľmi, veľmi jasné – a tým je, že sme zameraní na Ukrajinu. Prezident Zelenskyj sa do časti tohto stretnutia zapojil prostredníctvom videoprenosu. A to je naša priorita – Ukrajina a obrana hodnôt, na ktoré sme si včera na Deň víťazstva v Európe spomínali a ktoré boli ťažko vybojované počas druhej svetovej vojny.“

JEF je vojenská koalícia prevažne severných a východoeurópskych krajín, vrátane Dánska, Fínska, Nórska, Švédska, Islandu, pobaltských štátov a Holandska, ktorá je aktívna od roku 2018.

Summit sa konal zároveň s oznámením nového kola britských sankcií, zameraných na tzv. tieňovú flotilu prezidenta Vladimira Putina, ktorá preváža náklad v rozpore s existujúcimi obmedzeniami na vývoz ropy a plynu.

Podľa úradníkov britská vláda plánuje zasiahnuť až proti 100 ropným tankerom, ktoré od minulého roka previezli tovar v hodnote viac ako 24 miliárd dolárov (21 miliárd eur)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa v piatok cez videoprenos pripojil na stretnutie v mestskom úrade v Osle, kde oznámil, že v sobotu bude hostiť lídrov britsko-francúzskej „koalície ochotných“.

Downing Street nepotvrdila, či má Starmer v pláne sa na stretnutí zúčastniť.

Po piatkovom summite sa premiér stretol s posádkou na palube britskej fregaty zakotvenej v prístave v Osle, predtým ako si vymenil srdečné slová s nórskym premiérom Jonasom Gahr Storem na palube lode nórskej pobrežnej stráže.

V prejave silnej podpory pred bilaterálnym rokovaním nórsky premiér naznačil, že Spojené kráľovstvo je „možno náš najlepší priateľ“, zatiaľ čo Starmer povedal, že vzťahy medzi oboma krajinami sú silnejšie ako „možno kedykoľvek predtým“.

Starmer uviedol: „Sme lídri, ktorí zmýšľajú rovnako, politicky si rozumieme a dobre spolupracujeme. Sme kolegovia a sme priatelia.“

Deje sa tak v čase, keď kritici tvrdia, že labouristická vláda sa bude musieť rozhodnúť medzi spoluprácou s Európou alebo so Spojenými štátmi, po tom, čo vo štvrtok došlo k dohode o obchodnej zmluve s Bielym domom, zatiaľ čo Británia sa zároveň usiluje o posilnenie ekonomických vzťahov s Bruselom.

Na otázku, či by prehĺbenie vzťahov s USA malo byť vykúpené slabšími väzbami s EÚ, Starmer trval na tom, že jeho vláda bude „nanovo nastavovať aj tento vzťah“.

„A to preto, že budeme neúnavne vytvárať bohatstvo, posúvať našu ekonomiku vpred a zabezpečiť, aby sa pracujúcim ľuďom v celej krajine žilo lepšie,“ dodal. (TASR)

Agentúra AFP napísala, že Fico ignoroval kritiku zo strany Európskej únie, ktorá ho pred cestou do Moskvy varovala.

„Naopak, bola to česť prijať pozvanie, ktoré som s radosťou akceptoval,“ povedal Fico počas stretnutia s Putinom, ktoré odvysielala ruská štátna televízia. Fico zákaz preletu označil za "smiešnu detinskú hru".

Putin Ficovi za návštevu poďakoval, pričom okomentoval aj Ficove „logistické problémy“. „Myslím si, že tí, ktorí sa vám snažili zabrániť v ceste, si opäť uvedomili, že je lepšie to nerobiť,“ povedal Putin. „Aj tak dosiahnete svoje ciele.“

Fico vyhlásil, že Slovensko bude vetovať návrh EÚ na úplné zastavenie dovozu energií z Ruska do Európy, ak si takýto krok bude vyžadovať jednomyseľný súhlas členských štátov.

Ruský prezident prisľúbil, že sa bude snažiť o obnovenie bilaterálnych vzťahov so Slovenskom, ktoré je členom EÚ a NATO. Tieto vzťahy podľa neho „de facto zmrazila“ predchádzajúca slovenská vláda, „ktorá jasne nasledovala kolektívnu líniu Západu“.

Podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti Fico vyhlásil, že Slovensko má záujem o „normálne“ vzťahy s Ruskom a víta diplomatické snahy o ukončenie vojny na Ukrajine, pretože podľa neho „vojenské riešenie neexistuje“. (SME)

Informovala o tom agentúra AFP.

„Dvaja maďarskí diplomati musia do 48 hodín opustiť našu krajinu,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v príspevku na platforme X. „Konáme tak v reakcii na kroky Maďarska v rámci reciprocity a našich národných záujmov,“ doplnil.

„Dnes boli z Maďarska vyhostení dvaja agenti pracujúci pod diplomatickým krytím na ukrajinskom veľvyslanectve v Budapešti,“ vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„My Maďari chceme mier a odmietame vojnu, nedovolíme, aby bolo Maďarsko zatiahnuté do vojny. To sú niektoré z dôvodov diskreditačnej kampane, ktorú spustila Ukrajina. Navyše Maďari v súčasnosti rozhodujú o tom, či sa Ukrajina má stať členom EÚ,“ povedal Szijjártó vo videu zverejnenom na platforme Facebook po tom, čo Ukrajinská bezpečnostná služba v piatok dopoludnia oznámila zadržanie dvoch príslušníkov maďarských tajných služieb.

SBU podozrieva dvojicu príslušníkov maďarských tajných služieb zo zhromažďovania spravodajských informácií v Zakarpatskej oblasti susediacej s Maďarskom, okrem iného o polohe systémov protivzdušnej obrany. (TASR)