Netanjahu: Izrael odpovie na útok húsíov a ich podporovateľov v Iráne

V budúcnosti tam budú umiestnení „najnebezpečnejší a najnásilnejší zločinci Ameriky“. Okrem toho by sa väznica mala výrazne zväčšiť. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.

„Ameriku príliš dlho sužovali zlomyseľní, násilní recidivisti, spodina spoločnosti, ktorí nikdy neprinášajú nič iné ako biedu a utrpenie. Keď sme ešte boli skutočným národom, neváhali sme zavrieť najnebezpečnejších zločincov a držať ich ďaleko od každého, komu by mohli ublížiť. Takto by to malo byť,“ napísal Trump.

„Už nebudeme tolerovať týchto sériových páchateľov, ktorí v našich uliciach šíria špinu, krviprelievanie a chaos,“ pokračoval Trump s tým, že nariadil Federálnemu úradu pre väznice (BoP), ministerstvu spravodlivosti, Federálnemu úradu pre vyšetrovanie (FBI) a ministerstvu pre vnútornú bezpečnosť, aby „znovu otvorili podstatne rozšírený a prestavaný Alcatraz“.

„Už nebudeme rukojemníkmi zločincov, násilníkov a sudcov, ktorí sa boja robiť svoju prácu a dovolia odsunúť zločincov, ktorí nelegálne prišli do našej krajiny. Znovuotvorenie ALCATRAZU bude slúžiť ako symbol pre zákon, poriadok a SPRAVODLIVOSŤ. UROBÍME AMERIKU ZNOVA VEĽKÚ!“ konštatoval šéf Bieleho domu

Ostrov s väznicou Alcatraz sa nachádza len dva kilometre od San Francisca. Zatvorená bola v roku 1963 pre vysoké prevádzkové náklady. Podľa BoP bola v prevádzke iba 29 rokov. V súčasnosti je to jedna z najznámejších turistických atrakcií.

Väznica má kapacitu 336 väzňov. V čase jej fungovania tam bolo umiestnených niekoľko známych zločincov vrátane mafiánskeho bosa Al Caponeho. Z Alcatrazu sa podľa oficiálnych údajov nepodarilo nikomu ujsť.

Trump vyhlásil za jeden z hlavných cieľov svojho funkčného obdobia tvrdý postup proti zločincom. Jeho vláda sa zameriava najmä na trestné činy spáchané migrantmi. Na začiatku svojho funkčného obdobia tiež sľúbil najväčšiu deportačnú kampaň v dejinách USA. Konanie prezidenta však opakovane naráža na právne prekážky. (TASR)

Na druhé miesto sa posunul primátor Bukurešti Nicušor Dan kandidujúci ako nezávislým s takmer 21 percentami hlasov, tretí skončil kandidát proeurópskej menšinovej vlády Crin Antonescu s približne 20 percentami. Vyplýva to z údajov z takmer 99 percent okrskov, ktoré zverejnila volebná komisia. Informovala o televízia Antena3 CNN.

Podľa týchto údajov Dan postúpil do druhého kola, ktoré sa uskutoční o dva týždne.

„Toto nie je len volebné víťazstvo,“ povedal 38-ročný Simion v prvej reakcii na výsledky. „Je to víťazstvo dôstojnosti Rumunska. Je to víťazstvo tých, ktorí sa nevzdali nádeje, tých, ktorí stále veria v Rumunsko, v slobodnú, rešpektovanú a suverénnu krajinu.“

Simion profitoval z nespokojnosti obyvateľstva s etablovanými politickými stranami. Je kritický voči EÚ a podporuje politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Na rozdiel od Antonesca odmieta vojenskú pomoc susednej Ukrajine, ktorú napadlo Rusko. Jeho popularita je obzvlášť vysoká vo vidieckych oblastiach, ale aj v rumunskej diaspóre.

V Rumunsku má prezident zväčša reprezentatívne postavenie. Velí ozbrojeným silám a predsedá bezpečnostnej rade štátu, ktorá okrem iného rozhoduje o vojenskej pomoci. Funkčné obdobie hlavy štátu je obmedzené na dve päťročné obdobia.

Prvé kolo prezidentských volieb konané 24. novembra 2024 prekvapivo vyhral Calin Georgescu, hoci mu predvolebné prieskumy pripisovali iba minimálnu podporu. Ústavný súd však na základe informácií tajných služieb 6. decembra výsledky prvého kola volieb pre nelegálne zásahy do volebnej kampane na sociálnych sieťach anuloval a Georgesca z nich vylúčil.

Podľa ich zistení kampaň narušilo Rusko prostredníctvom tisícov umelo vytvorených účtov na platformách TikTok a Telegram. Moskva toto obvinenie popiera. Riaditeľstvo pre vyšetrovanie organizovaného zločinu a terorizmu (DIICOT) začalo po analýze odtajnených dokumentov vyšetrovanie Georgescovej kampane.

Zrušenie volieb spred piatich mesiacov označil Simion za „prevrat“ a z nezákonného zasahovania do kampane obvinil EÚ. Svoju kampaň prevažne online, aby oslovil vplyvnú skupinu rumunských voličov v zahraničí. Ako fanúšik Trumpa opakovane vyhlásil, že krajinu bude vždy klásť na prvé miesto, čím narážal jeho heslo „Urobme Ameriku opäť skvelou“.

Simion sľúbil, že ak vyhrá druhé kolo volieb, privedie Georgescua k moci. Vymenoval tri spôsoby, ako dosiahnuť tento cieľ - Referendum, predčasné voľby alebo vytvorenie koalície v parlamente, ktorá by ho vymenovala za premiéra.

Niekoľko rumunských úradov a niektorí prezidentskí kandidáti v nedeľu podľa rakúskej televízie ORF nahlásili útoky na svoje webové stránky. Weby vlády, ministerstva vnútra a spravodlivosti, ústavného súdu a ministerstva zahraničných vecí boli na krátky čas paralyzované tzv. DDoS útokmi, pri ktorých sa páchatelia snažia narušiť alebo znefunkčniť webovú stránku, sieť či inú online službu tým, že ju preťažia veľkým množstvom falošných alebo nevyžiadaných požiadaviek. K útokom sa prihlásila proruská hackerská skupina NoName057. (TASR)

„Toto nie je prvá výzva, ani prvé sľuby Ruska o zastavení bojov,“ povedal Zelenskyj počas návštevy Prahy.

„Vieme s kým máme do činenia, neveríme im,“ dodal ukrajinský prezident. Moskva ešte v marci odmietla 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré Kyjev navrhol spoločne so Spojenými štátmi.

„V týchto dňoch sa hovorí o tom, že chcú dosiahnuť nejaké čiastočné prímerie, ale mali by ste vedieť, že napríklad počet útokov je dnes najvyšší za posledné mesiace,“ uvádza Zelenskyj, podľa ktorého Rusko v sobotu uskutočnilo viac ako 200 útokov.

Podľa Pavla treba rozlišovať medzi tými, ktorí sú ochotní skutočne dodržiavať prímerie a tými, ktorí len hovoria o ochote ho dodržiavať. „Putin môže ukončiť vojnu jediným rozhodnutím, ale zatiaľ neprejavil žiadnu ochotu,“ uviedol český prezident. (TASR)