Na nemocnicu Lekárov bez hraníc v Južnom Sudáne zhodili bombu

Padajúce trosky zničených ruských dronov spôsobili požiare v obytných domoch v Obolonskej a Svjatošynskej štvrti, oznámil na sociálnych sieťach náčelník kyjevskej vojenskej správy Timur Tkačenko. Od padajúcich úlomkov dronov podľa neho vznietilo niekoľko áut po celom meste.

Kyjevský starosta Vitalij Kličko oznámil na platforme Telegram, že zdravotníci boli privolaní do Svjatošynskej štvrte na západ od centra mesta, kde poskytovali pomoc.

Zdroje agentúry Reuters na mieste uviedli, že počuli niekoľko výbuchov, ktoré pripomínali činnosť systémov protivzdušnej obrany. Informácie o plnom rozsahu útoku podľa agentúry bezprostredne neboli k dispozícii.

Letecký poplach bol v Kyjeve, jeho okolí a vo východnej časti Ukrajiny vyhlásený na zhruba hodinu, počnúc nedeľnou polnocou miestneho času (v sobotu o 23.00 SELČ). (ČTK)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Sedemdesiatročný krajne pravicový líder „zostáva stabilizovaný“ po operácii, ktorú podstúpil 13. apríla po tom, ako pár dní predtým pociťoval silné bolesti brucha, uviedla vo vyhlásení klinika DF Star v Brazílii. V súčasnosti podstupuje fyzikálnu terapiu „a očakávame, že v najbližších dňoch bude prepustený z nemocnice“, dodali vo vyhlásení.

Exprezident podstúpil v apríli 12-hodinú operáciu s cieľom rekonštrukcie brušnej steny a odstránenia črevných výrastkov. Išlo už o šiesty zákrok súvisiaci s následkami bodnutia do brucha počas Bolsonarovho predvolebného zhromaždenia v septembri 2018.

Bolsonaro dúfa, že bude opäť kandidovať za hlavu štátu. Má síce súdne zakázané kandidovať a hrozí mu väzenie, trvá však na tom, že sa o úrad opäť bude uchádzať.

Brazílsky najvyšší súd prijal v marci 2025 žalobu proti Bolsonarovi vo veci údajného pokusu o štátny prevrat po jeho volebnej prehre v posledných voľbách z roku 2022, keď ho porazil súčasný ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Bolsonaro by mal pred súd predstúpiť v najbližších mesiacoch, v prípade usvedčenia mu hrozí dlhý trest odňatia slobody. Uchádzať sa o volenú funkciu až do roku 2030 mu zároveň už predtým zakázal iný súd, pretože spochybňoval spoľahlivosť elektronického hlasovacieho systému. (TASR)

TASR informuje podľa agentúry DPA.

Túto 56-metrovú jachtu zasiahla 19. augusta 2024 na úsvite búrka. Loď kotviaca pri pobreží v blízkosti mesta Porticello neďaleko Palerma sa v priebehu niekoľkých minút potopila. Zahynul pritom britský technologický magnát Mike Lynch, jeho 18-ročná dcéra Hannah a päť ďalších osôb.

Na palube bolo 22 pasažierov vrátane 12 členov posádky a 10 hostí. Medzi 15 preživšími je Lynchova manželka a matka Hannah Angela Bacaresová.

Podľa medializovaných informácií úsek pobrežia, kde táto jachta kotvila, v osudné ráno zasiahla vodná smršť. Časopis National Geographic objasňuje, že ide o vír, ktorý zostupuje z oblaku a vytvára rotujúcu zmes vetra a vody nad vodnou plochou. Často k nemu dochádza počas silných búrok.

Lynch, 59-ročný zakladateľ softvérovej firmy Autonomy, pozval priateľov a rodinu na loď, aby spoločne oslávili jeho oslobodenie spod obvinení v kauze podvodu spojeného s predajom jeho softvérovej firmy Autonomy spoločnosti Hewlett-Packard za 11 miliárd dolárov. Táto transakcia sa uskutočnila v roku 2011.

Vyšetrovatelia dúfajú, že vyzdvihnutie jachty z morského dna objasní príčiny jej potopenia. Novozélandský kapitán lode Bayesian a ďalší dvaja členovia posádky sú vyšetrovaní za údajné ignorovanie varovaní pred búrkou a opustenie cestujúcich. Polícia však skúma aj to, či za zlyhanie plavidla nenesie určitú zodpovednosť aj taliansky výrobca.

Jachtu pred 17 rokmi postavila renomovaná lodenica Perini Navi a označovala ju ako nepotopiteľnú. Plachetnica, ktorá sa v čase jej potopenia nachádzala neďaleko, zostala po prudkej búrke takmer nepoškodená.

Plavidlo sa nachádza približne 50 metrov pod hladinou. Na jej vyzdvihnutí pracuje približne 70 špecialistov a plávajúci žeriav. Loď sa má dostať na hladinu do polovice júna. (TASR)

Skupina bola blízka režimu zvrhnutého prezidenta Bašára Asada, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Podľa zdrojov agentúry AFP zatkli „generálneho tajomníka Talála Nádžího“ v Damasku po tom, čo ho úrady „požiadali, aby sa dostavil na jeden z bezpečnostných úradov, odkiaľ sa už nevrátil a s najväčšou pravdepodobnosťou ho zatkli“. Skupina vraj kontaktovala palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása a „požiadala ho o okamžitý zásah“.

Nové sýrske úrady údajne ešte pred mesiacom zatkli aj dvoch zástupcov palestínskej militantnej skupiny Islamský džihád. Spojené štáty obe skupiny považujú za teroristické organizácie a tvrdia, že v sankciách na Sýriu nepoľavia, pokiaľ nenastane pokrok v boji proti terorizmu.

Za vlády prezidentov Bašára a Háfiza Asada Sýria desaťročia hostila rôzne palestínske skupiny. Koncom marca hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová uviedla, že nové sýrske úrady by sa mali „plne zrieknuť terorizmu, potlačiť ho, vylúčiť zahraničných teroristických bojovníkov zo všetkých oficiálnych funkcií a zabrániť Iránu a jeho spojencom využívať sýrske územie“.

Hnutie PFLP-GC vzniklo v roku 1968 odštiepením od Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny. Po vypuknutí občianskej vojny v Sýrii sa skupina pridala na stranu Asadovho režimu. Talál Nádží sa stal generálnym tajomníkom PFLP-GC po smrti predchádzajúceho lídra Ahmada Džibríla v roku 2021. (TASR)