Na Slovensku sa v minulom roku stalo 7 888 pracovných úrazov. Zomrelo 25 osôb

Plánuje tiež zníženie cenového stropu pre ruskú ropu a zákaz plynovodov Nord Stream ako súčasť nového balíka sankcií, ktorého cieľom je zvýšiť tlak na Moskvu, aby ukončila vojnu proti Ukrajine. Informuje o tom Bloomberg.

Podľa zdrojov oboznámených s plánmi, ktoré nechceli byť menované, Európska komisia konzultuje tieto návrhy s členskými štátmi. Rozhodnutie o načasovaní možných obmedzení ešte nebolo prijaté.

Sankcie EÚ si vyžadujú podporu všetkých členských štátov a môžu sa zmeniť skôr, ako budú formálne predložené a schválené.

EÚ zvažuje ďalšie zákazy transakcií pre približne dve desiatky bánk a nové obchodné reštrikcie v hodnote približne 2,5 miliardy eur, keďže sa snaží ďalej obmedziť príjmy Ruska a jeho schopnosť dostať sa k technológiám potrebným na výrobu zbraní.

V rámci balíka, o ktorom sa diskutuje, Komisia plánuje navrhnúť zníženie stropu skupiny G7 (USA, Kanada, Japonsko, Británia, Nemecko, Taliansko a Francúzsko) na ceny ropy na približne 45 USD (39,82 eura) za barel (159 litrov) zo súčasných 60 USD.

Tento krok si bude pravdepodobne vyžadovať podporu zo strany USA. V rámci dohodnutého systému tak môžu poskytovatelia prepravných a poisťovacích služieb ponúkať servis odberateľom ruskej ropy, len ak jej cena je nižšia ako tento strop.

Ministri financií zo skupiny G7 tento týždeň na stretnutí v kanadskom Banffe nedospeli k dohode o znížení stropu.

Diskusie prichádzajú v čase, keď Trump naliehal na Moskvu a Kyjev, aby viedli priame rozhovory o prímerí a mierovej dohode. Trump sa zatiaľ vyhýba uvaleniu nových sankcií na Rusko napriek tomu, že sa nimi niekoľkokrát vyhrážal. Sankcie zavedené za bývalého amerického prezidenta Bidena zostávajú v platnosti.

V prípade plynovodov Nord Stream však plán sankcií EÚ získal podporu Nemecka. Nový nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno povedal, že podporuje návrh Komisie „začať pracovať na európskych opatreniach proti plynovodom Nord Stream“.

Sankcie by mohli zastaviť debaty o oživení týchto plynovodov, ktoré sa zintenzívnili, keď sa Trump snažil sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou. No aj bez formálneho zákazu je nepravdepodobné, že by v dohľadnej dobe došlo k aktivácii plynovodov Nord Stream, ktoré boli čiastočne poškodené výbuchmi v roku 2022.

Sankcie by dodali váhu stanovisku Európy, že si neželá žiadny zmysluplný návrat ruských plynovodov. Európsky blok plánuje do konca roku 2027 vyradiť ruské fosílne palivá.

Okrem toho sa EÚ snaží rozšíriť svoje sankcie na ruskú tieňovú flotilu ropných tankerov a zvažuje ďalšie obmedzenia pre veriteľov, ktorí údajne napomáhajú vojnovému úsiliu Moskvy, ako aj ruskému fondu priamych zahraničných investícií, uviedli zdroje.

Blok chce do svojho ďalšieho sankčného balíka, ktorý bude už 18. od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, zahrnúť aj klauzuly na ochranu európskych firiem pred arbitrážou v rámci bilaterálnych investičných zmlúv, dodali zdroje. (TASR)

„Vláda žiadne dane z nehnuteľností zvyšovať nebude. Nebudeme určovať žiadne sadzby. Chceme len, aby sa posilnili právomoci samosprávy,“ povedal minister Kamenický po rokovaní zo ZMOS-om, na ktorom sa zúčastnil aj premiér Fico.

Mestá a obce už mesiace rokujú s ministerstvom o zmenách v daniach z nehnuteľností. Ako dôvod uvádzajú, že v niektorých obciach sa platí daň len niekoľko centov. V minulosti samosprávy informovali o tom, že sa rokovania mali blížiť už ku konci a majú dohodu na niektorých bodoch a dolaďujú už len detaily.

Očakávali, že po dohode s ministerstvom financií sa legislatívny návrh predloží do parlamentu už na májovej, najneskôr júnovej schôdzi.

Teraz Kamenický tvrdí, že vláda žiadne dane dvíhať nebude. „Chceme to poňať voľnejšie. Chceme urobiť návrh, že to je v kompetencii samospráv,“ povedal.

O posilňovaní kompetencií samospráv po rokovaní hovoril aj predseda ZMOS-u Jozef Božík. Vláda podľa neho nebude určovať, aká bude výška daní, ale určia si to jednotlivé samosprávy, tak ako považujú za vhodné.

„Starostovia, primátori a jednotliví zástupcovia zastupiteľstva ponesú plnú zodpovednosť za to, aká výška daní bude stanovená pre aké subjekty a objekty,“ vysvetlil Božík. (SME)

Odvoláva sa na dáta, ktoré má od ministra práce Erika Tomáša.

Minister Tomáš doteraz takéto dáta neprezentoval. V minulosti opakovane hovoril len o 58-tisícoch ľudí, ktoré v súčasnosti už penziu poberajú.

Poslanec PS Ivan Štefunko Druckerovi vyčíta, že aj kvôli oslabovaniu druhého piliera odchádzajú mladí ľudia zo Slovenska. Podľa neho necítia ekonomickú stabilitu krajiny.

Poukazuje aj na investorov, ktorí prišli na Slovensko pred dvoma troma rokmi a ktorí by dnes už do krajiny investovať neprišli. Odvoláva sa na stretnutia, ktoré mal na Orave.

Dodáva, že za súčasnej vlády premiéra Roberta Fica prišlo do krajiny najmenej investorov. V porovnaní s inými krajinami, sme podľa Štefunka na chvoste. (SME)