Súd nariadil uväznenie brazílskeho exprezidenta Collora de Mella

Tiež ocenil „skutočný, vážny pokrok“ po piatom kole rozhovorov, ktoré sa v piatok uskutočnilo v Ríme. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.

„Myslím si, že by sme mohli mať dobré správy o Iráne,“ povedal Trump pred odletom z mesta Morristown v štáte New Jersey do Washingtonu. Dodal, že by sa tak mohlo stať „v priebehu nasledujúcich dvoch dní“.

Trump konštatoval, že výsledok rokovaní je stále otvorený. Dúfa však v dohodu, aby nebolo treba zhadzovať bomby a aby v Iráne nezomrelo veľa ľudí.

Rozhovory sprostredkované Ománom, ktoré sa začali v apríli, sú prvým kontaktom na najvyššej úrovni medzi oboma krajinami od roku 2018, keď Spojené štáty počas Trumpovho prvého funkčného obdobia ako prezidenta jednostranne odstúpili od prelomovej jadrovej dohody z roku 2015.

Po svojom návrate do Bieleho domu Trump obnovil svoju politiku „maximálneho tlaku“ na Irán, v rámci ktorej sa opakovane vyhrážal Teheránu vojenským úderom, ak rokovania zlyhajú. Iránu chce zabrániť vo vývoji jadrových zbraní, no Teherán popiera, že by sa o to snažil.

Irán chce dosiahnuť novú dohodu, ktorá by zmiernila sankcie poškodzujúce jeho ekonomiku. Po poslednom kole rokovaní iránsky minister zahraničných vecí a hlavný vyjednávač Abbás Arákčí zdôraznil, že „rokovania sú príliš komplikované na to, aby sa vyriešili na dvoch alebo troch stretnutiach“.

Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Busajdí uviedol, že piate kolo rokovaní sa skončilo „určitým, ale nie presvedčivým pokrokom“. Vyjadril nádej, že zostávajúce otázky sa vyriešia v najbližších dňoch.

Po odstúpení USA od jadrovej dohody ju Irán prestal dodržiavať. V súčasnosti obohacuje urán na 60 percent, čo je výrazne nad limitom 3,67 percenta stanoveným v dohode, no pod úrovňou 90 percent potrebnou pre jadrovú zbraň.

USA požadujú, aby iránska vláda úplne zastavila obohacovanie uránu – z pohľadu Washingtonu je to nevyhnutné opatrenie na to, aby Irán nemohol vlastniť jadrové zbrane. Teherán túto požiadavku odmieta, no je ochotný obmedziť svoj jadrový program a zaviesť prísnejšie kontroly. (TASR)

Kritizoval ho po tom, čo Rusko v ten istý deň uskutočnilo najmasívnejší útok dronmi na Ukrajinu od začiatku vojny, ktorý si vyžiadal 13 mŕtvych vrátane dvoch detí vo veku osem a dvanásť rokov a 17-ročného mladíka. Informovala o tom agentúra AFP.

„Nie som spokojný s tým, čo Putin robí. Zabíja veľa ľudí. Neviem, čo sa s Putinom, do pekla, stalo,“ vyhlásil Trump pred odletom z mesta Morristown v štáte New Jersey do Washingtonu.

„Poznám ho dlho, vždy som si s ním rozumel, ale on odpaľuje rakety na mestá a zabíja ľudí a to sa mi vôbec nepáči,“ dodal šéf Bieleho domu, ktorý podľa AFP Putina kritizuje zriedka, no v posledných týždňoch prejavil rastúcu frustráciu z postoja Moskvy v stagnujúcich rokovaniach o prímerí s Kyjevom.

V odpovedi na novinársku otázku Trump povedal, že v reakcii na najnovší útok „určite“ zváži sprísnenie sankcií USA voči Rusku.

„Zabíja veľa ľudí. Neviem, čo s ním je. Čo sa s ním pekla deje? Zabíja veľa ľudí. Nie som z toho nadšený,“ povedal Trump.

Trump a Putin viedli pred týždňom dvojhodinový telefonický rozhovor, po ktorom americký prezident povedal, že Moskva a Kyjev okamžite začnú rokovania o prímerí a ukončení vojny. Putin po telefonáte uviedol, že Rusko je pripravené spolupracovať s Ukrajinou na memorande o budúcej mierovej zmluve, ktoré by tiež mohlo zahŕňať otázky budúceho prímeria a zásady urovnania konfliktu. (TASR)

Na úvod nedeľňajšieho ministerského stretnutia tzv. Madridskej skupiny v španielskom hlavnom meste to povedal španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares, informovali agentúry DPA a AFP.

„Všetci sa musíme dohodnúť na spoločnom zbrojnom embargu. Posledná vec, ktorú Blízky východ teraz potrebuje, sú zbrane,“ uviedol Albares.

Vyzval tiež na „okamžité pozastavenie“ partnerskej dohody Európskej únie s Izraelom, čo aj Brusel v súčasnosti zvažuje, a na zavedenie cielených sankcií voči jednotlivcom, ktorí bránia urovnaniu izraelsko-palestínskeho konfliktu vo forme vzniku dvoch samostatných štátov. V prípade potreby by mali byť sankcie uvalené aj na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

„Nič, o čom sa tu diskutuje, nie je namierené proti Izraelu,“ zdôraznil šéf diplomacie španielskej ľavicovej vlády. Zdôraznil, že „palestínsky ľud má rovnaké právo na mier a bezpečnosť ako izraelský ľud“.

Podľa Albaresa musí do Pásma Gazy začať masívny prísun humanitárnej pomoci bez podmienok a bez obmedzení a nesmie byť kontrolovaný Izraelom. „Mlčanie v týchto chvíľach je prejavom spolupáchateľstva na tomto masakre,“ povedal Albares.

Španielska vláda je jedným z najtvrdších kritikov vojenskej operácie izraelskej armády v Pásme Gazy v Európe. V septembri minulého roka zorganizovala prvé stretnutie Madridskej skupiny, na ktorom sa zúčastnilo výrazne menej krajín.

Na druhé stretnutie prišli ministri a poprední predstavitelia z približne 20 krajín Európy vrátane Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka a Talianska, ako aj z Egypta, Jordánska, Saudskej Arábie, Turecka, Maroka, Ligy arabských štátov a Organizácie islamskej spolupráce či Brazílie. Zástupcov vyslali aj Nórsko, Island, Írsko a Slovinsko, ktoré rovnako ako Španielsko už uznali samostatný palestínsky štát.

Podľa palestínskych zdrojov bolo od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorú spustil bezprecedentný masaker palestínskych militantov v Izraeli zo 7. októbra 2023, zabitých viac ako 53.900 ľudí a vyše 122.700 utrpelo zranenia. (TASR)

Terčom je okrem iného Odesa, poplach ale platí tiež na severe a východe krajiny.