Estónsko mení pravidlá pre komunálne voľby. Zasiahnu ruskú menšinu

V predchádzajúcom mesiaci podľa jej najnovšej správy zahynulo v dôsledku bojov 286 civilistov a ďalších 1388 ich utrpelo zranenia.

V porovnaní s mesiacom jún došlo k nárastu počtu civilných obetí v júli hlavne v oblastiach kontrolovaných ukrajinskou vládou pozdĺž frontovej línie.

To podľa OSN odzrkadľuje intenzívne vojenské úsilie ruských síl o dobytie územia Ukrajiny, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii.

„Druhý mesiac po sebe dosiahol počet civilných obetí na Ukrajine nové trojročné maximum,“ uviedla vo vyhlásení vedúca Misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Danielle Bellová.

„Iba v prvých troch mesiacoch po tom, ako Ruská federácia začala svoju rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, bolo zabitých a zranených viac ľudí ako za uplynulý mesiac,“ podotkla.

Použitie zbraní s dlhým doletom vrátane rakiet a dronov spôsobilo takmer 40 percent všetkých obetí za mesiac júl, pričom si vyžiadalo 89 mŕtvych a 572 zranených. Napríklad útok z 31. júla na Kyjev zabil 31 ľudí a 171 ich zranil.

Podľa OSN ide o najvyšší overený počet civilných obetí v ukrajinskom hlavnom meste od začiatku invázie. Väčšina z obetí sa nachádzala v budove, ktorú trafila raketa. O život vtedy prišlo aj päť detí.

Misia OSN, ktorú zriadili v roku 2014, uviedla, že od začiatku invázie podľa jej údajov zahynulo na Ukrajine najmenej 13.883 civilistov, z toho 726 detí, a ďalších 35.548 ľudí vrátane 2234 detí utrpelo zranenia.

Súčasne upozornila, že vysoký počet zabitých a zranených v júli je pokračovaním v trende neustáleho rastu civilných obetí v roku 2025; počet obetí za prvých sedem mesiacov tohto roka bol o 48 percent vyšší ako v rovnakom období vlani.

„Či ste v nemocnici alebo vo väzení, doma alebo v práci, blízko alebo ďaleko od frontovej línie, ak ste dnes na Ukrajine, riskujete, že vás vojna zabije alebo zraní. Riziko je výrazne vyššie ako v minulom roku a naďalej stúpa,“ varovala Bellová.

OSN správu zverejnila niekoľko dní pred nadchádzajúcim samitom medzi  Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom, ktorý sa uskutoční v piatok na Aljaške. (TASR)

Šéf Bieleho domu to podľa nemenovaných zdrojov povedal lídrom európskych štátov počas stredajšej videokonferencie. Okrem toho im vraj oznámil, že na stretnutie s Putinom ide s cieľom dosiahnuť prímerie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa na virtuálnej schôdzke zúčastnil, po jej skončení oznámil, že Trump by na rokovaní s Putinom na Aljaške chcel presadiť trvalé zastavenie bojov na Ukrajine.

Šéf Bieleho domu tiež podľa Macrona ubezpečil, že o prípadných územných otázkach bude rozhodovať Kyjev.

Trump v stredu vyhlásil, že ak Putin po piatkovom samite oboch lídrov nebude súhlasiť s ukončením vojny Ruska proti Ukrajine, pre Moskvu to bude mať „veľmi vážne dôsledky“.

Podľa agentúry AP nešpecifikoval, čo by v takom prípade Rusku hrozilo.

Traja európski predstavitelia a ďalšie dve osoby oboznámené s rozhovormi uviedli, že Trump a európski lídri zhodli, že pred začatím mierových rokovaní musí byť na Ukrajine nastolené prímerie.

Niektorí lídri mali po telefonáte dojem, že Trump nemá veľké očakávania od výsledkov svojho stretnutia s Putinom, ktoré sa uskutoční na aljašskej vojenskej základni v Anchorage. Napriek tomu údajne mali z plánov amerického prezidenta dobrý pocit.

Trump sa s lídrami európskych štátov podľa NBC News tiež zhodol na tom, že Ukrajina musí byť zahrnutá do rokovaní a mala by byť tá, ktorá rozhodne, aké územné ústupky je ochotná urobiť. Prezidenta USA minulý týždeň naznačoval, že medzi Ruskom a Ukrajinou dôjde k „výmene území“. Týmito výrokmi vyvolal obavy v Kyjeve i Európe, pretože by to znamenalo, že by Ukrajina mohla prísť o časť svojho územia.

Americké ministerstvo financií pred plánovaným summitom podľa agentúry DPA pozastavilo do 20. augusta uplatňovanie niektorých sankcií uvalených na Rusko. Ako v stredu uviedlo, výnimka sa vzťahuje na transakcie, ktoré sú spojené s účasťou ruskej delegácie na rokovaniach na Aljaške. (TASR)