Angola chce v najbližších dňoch sprostredkovať mierové rokovania medzi KDR a M23

Na zasadnutí Rady pre národnú bezpečnosť prezident Macron nariadil ministrovi zahraničných vecí Jeanovi-Noëlovi Barrotovi, aby v nadchádzajúcich dňoch vypracoval „iniciatívu s blízkymi európskymi partnermi navrhujúcu dôsledné riešenie, ktoré bude schopné ukončiť konflikt prostredníctvom rokovaní“. Prezident neposkytol ďalšie podrobnosti.

Barrot je v pravidelnom kontakte so svojimi nemeckými a britskými rezortnými kolegami, odkedy Izrael v piatok spustil letecké útoky na Irán. Tieto tri krajiny sa zúčastnili aj na rozhovoroch, ktoré viedli k jadrovej dohode medzi Iránom a svetovými mocnosťami v roku 2015. Tá zmiernila sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Americký prezident Donald Trump od dohody odstúpil v roku 2018.

Macron v stredu zároveň vyzval Izrael, aby ukončil útoky na ciele v Iráne, ktoré nie sú spojené s jadrovým a balistickým programom Teheránu. Vyjadril tiež znepokojenie z narastajúceho počtu civilných obetí na oboch stranách, píše AFP.

„Je potrebné urýchlene ukončiť tieto vojenské operácie predstavujúce významné hrozby pre regionálnu bezpečnosť,“ vyhlásil Macron.

Francúzsky prezident vyzval aj ministerstvo zahraničných vecí, aby prijalo opatrenia na pomoc francúzskym občanom pri odchode z Izraela či Iránu, pokiaľ o to majú záujem, dodala jeho kancelária. (TASR)

Agentúra Reuters s odvolaním sa na svedkov napísala, že nad Jeruzalemom a Tel Avivom sa ozývajú explózie.

Izraelské médiá informujú o zranených a o zasiahnutej nemocnici v meste Beeršeba na juhu krajiny. Hovorca nemocnice dopad potvrdil s tým, že škody a zranenia sa stále vyhodnocujú.

Portál The Times of Israel uviedol, že terajšia salva bola väčšia ako tie nedávne. Napísal tiež, že dostal hlásenie o štyroch dopadoch rakiet v strednom a južnom Izraeli. (SME)

Agentúra Bloomberg poznamenáva, že situácia sa stále vyvíja a mohla by sa zmeniť. Niektoré zdroje nevylúčili, že k americkému útoku by mohlo dôjsť tento víkend.

Izraelská armáda medzitým oznámila, že jej letectvo vykonáva novú sériu náletov na ciele v Teheráne a jeho okolí a na ďalších miestach v Iráne.

Vyzvala tiež obyvateľov miest Arák a Chondáb v strednom Iráne, aby sa pre vlastnú bezpečnosť evakuovali.

V Aráku ležiacom 250 kilometrov juhozápadne od Teheránu sa nachádza ťažkovodný reaktor. Ťažká voda pomáha chladiť jadrové reaktory, ktoré produkujú plutónium potenciálne použiteľné v jadrových zbraniach. Irán v rámci dohody so svetovými mocnosťami z roku 2015 prestaval reaktor s cieľom obmedziť množstvo produkovaného plutónia.

Pri prestavbe pomáhali spočiatku USA, ktoré sa z projektu v roku 2018 stiahli po rozhodnutí vtedajšieho prezidenta Trumpa jednostranne odstúpiť od jadrovej dohody.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na dvoch amerických predstaviteľov v stredu uviedla, že armáda USA presunula niektoré lietadlá a lode zo základní na Blízkom východe, ktoré by mohli byť zraniteľné v prípade potenciálneho iránskeho útoku.

Odmietli však uviesť, koľko lietadiel alebo lodí bolo presunutých a kam smerujú.

Jeden z predstaviteľov uviedol, že americké námorné lode boli presunuté z prístavu v Bahrajne, kde sídli 5. flotila, zatiaľ čo lietadlá, ktoré neboli v krytoch, boli presunuté z leteckej základne al-Udejd v Katare. „Nie je to nezvyčajná prax. Ochrana síl je prioritou,“ povedal. (TASR)

Na stretnutí s novinármi z popredných zahraničných tlačových agentúr Putin poznamenal, že „je to chúlostivá otázka“, ale podľa jeho názoru sa dá nájsť riešenie.

Na otázku, ako by Rusko zareagovalo, keby Izrael zabil najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Chameneího, Putin odmietol odpovedať s tým, že „o takejto možnosti nechce ani diskutovať“.

Svoje návrhy Moskva predložila Iránu, Izraelu a USA. „Nikomu nič nevnucujeme; jednoducho hovoríme o tom, aké vidíme možné východisko zo situácie. Rozhodnutie je však, samozrejme, na politickom vedení všetkých týchto krajín, predovšetkým Iránu a Izraela,“ povedal šéf Kremľa.

Putin pripomenul, že Rusko pomohlo Iránu dokončiť výstavbu jadrovej elektrárne pri meste Búšehr, kde je v prevádzke zatiaľ jeden zo štyroch plánovaných reaktorov, a v súčasnosti pracuje na výstavbe ďalších dvoch reaktorov.

„Práce prebiehajú a naši špecialisti sú na mieste. Je to viac ako 200 ľudí. S izraelskou vládou sme sa dohodli, že ich bezpečnosť bude zaistená,“ konštatoval. Povedal tiež, že Rusko by mohlo pokračovať v spolupráci s Iránom na jeho civilnom jadrovom programe a „zabezpečiť jeho záujmy v tejto oblasti“. (TASR)

Povedal to novinárom z popredných svetových agentúr vrátane DPA a AFP na stretnutí, ktoré v rámci Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade.

„Povedal som, že som pripravený stretnúť sa s každým, vrátane Zelenského. To nie je problém – ak ukrajinský štát dôveruje niekomu konkrétnemu, že bude viesť rokovania, môže to byť, preboha, aj Zelenskyj,“ vyhlásil Putin.

„Je nám jedno, kto vedie rokovania, aj keby to bol súčasný šéf režimu,“ pokračoval Putin. Dodal však, že sa tak stane až v „nejakej záverečnej fáze, aby sme tam nesedeli a donekonečna niečo nerozdeľovali, ale aby sme to ukončili.“

Otázkou pre Rusko však podľa neho je to, kto nakoniec podpíše mierovú dohodu. „Podpísať to musia legitímne autority. Inak príde niekto ďalší ... a všetko to vyhodí do koša. Ale to nie je možné, riešime vážne problémy,“ konštatoval šéf Kremľa.

Putin opakovanie spochybňuje Zelenského legitimitu, keďže jeho päťročné funkčné obdobie sa skončilo minulý rok. Ukrajinská vláda však zdôrazňuje, že pre stanné právo sa nemôžu konať voľby a Zelenskyj má naďalej všetky právomoci.

(zdroj: TASR/AP)

„Musíme nájsť riešenie, ktoré by nielen ukončilo súčasný konflikt, ale vytvorilo aj podmienky, aby sa zabránilo opakovaniu podobných situácií v dlhodobom horizonte,“ povedal Putin.

Podporil tiež pokračovanie priamych rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom. Rozhovory, ktoré sa tento rok konali dvakrát v Istanbule vďaka sprostredkovaniu tureckej vlády, majú pokračovať po 22. júni. Nedávne stretnutia priniesli podľa Putin výsledky v humanitárnej oblasti vrátane výmeny väzňov a padlých vojakov.

Putin tiež povedal, že ruské sily majú na Ukrajine „strategickú výhodu“ a neustále postupujú pozdĺž celej línie kontaktu. Deje sa tak každý deň „a postup bude pokračovať“. Straty ukrajinských ozbrojených síl na bojisku podľa neho prevyšujú úroveň mobilizácie. Konštatoval tiež, že ak sa Rusku nepodarí dosiahnuť mierovú dohodu, dosiahne svoje ciele na Ukrajine vojenskými prostriedkami.

Putin vyhlásil, že ak Nemecko poskytne Ukrajine svoje rakety dlhého doletu Taurus, „úplne“ to zničí bilaterálne vzťahy a nebude to mať žiadny vplyv na priebeh ruskej ofenzívy: „Každý vie, že ak sa to stane, neovplyvní to priebeh bojov. To neprichádza do úvahy. Ale úplne to zničí naše vzťahy“. Putin dodal, že tieto rakety nemožno použiť bez pomoci nemeckých vojakov, čo by znamenalo, že „nemecká armáda zasiahne ruské územie nemeckými raketami“. (TASR)

Predtým sa v priestoroch stáleho zastúpenia Nemecka stretnú so šéfkou zahraničnej politiky EÚ Kajou Kallasovou, aby koordinovali svoj postup.

Cieľom rokovaní, ktoré sú koordinované s USA, je presvedčiť iránsku stranu, aby poskytla pevné záruky, že jadrový program bude skutočne využívať len na civilné účely.

Po stretnutí ministrov zahraničných vecí bude nasledovať štruktúrovaný dialóg na expertnej úrovni.

Vysoký predstaviteľ iránskeho ministerstva zahraničných vecí pre denník The New York Times v tejto súvislosti v stredu uviedol, že Arákčí je pripravený stretnúť sa s americkým prezidentom Trumpom a rokovať s ním o prímerí s Izraelom. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí však v ten istý deň odmietol rokovania s Washingtonom a varoval, že ak USA zaútočia na Irán, „bezpochyby utrpia nenapraviteľnú ujmu“.

Arákčí tento týždeň povedal, že Irán sa vráti k rokovaniam o svojom jadrovom programe, ak Izrael zastaví svoje útoky, ktoré spustil 13. júna, aby eliminoval schopnosť Teheránu vyvinúť jadrové zbrane. Trump by podľa neho mohol dosiahnuť ukončenie konfliktu jedným telefonátom izraelskému premiérovi Netanjahuovi.

Od revolúcie v roku 1979, ktorá v Iráne nastolila teokratickú vládu, sa nijaký viceprezident ani prezident USA nestretol s iránskymi predstaviteľmi, poznamenal New York Times.

Denník Wall Street Journal priniesol v stredu večer informáciu, že Trump svojim poradcom v utorok povedal, že súhlasí s útokom na Irán, ale čaká, či sa vzdá svojho jadrového programu.

Podľa WSJ by možným cieľom vojenského útoku závod na obohacovanie uránu Fordú. Ten sa nachádza hlboko pod zemou a na jeho zničenie by mohla byť potrebná americká 13.000-kilogramová bomba GBU-57. (TASR)