Pri pobreží USA sa plaví loď duchov. Parník väčší ako Titanic čoskoro potopia

Päť ďalších ľudí utrpelo zranenia. Informoval o tom šéf regionálnej vojenskej správy Ihor Tkačenko. Záchranná akcia na mieste podľa neho pokračuje.

Útok sa stal pri meste Bilopillja ležiacom neďaleko ruskej hranice.

Prišiel len niekoľko hodín po tom, ako sa v Istanbule prvýkrát po viac ako troch rokoch zišla ruská a ukrajinská delegácia na priame rokovania. Vyjednávači sa dohodli na výmene tisícky vojnových zajatcov z každej strany, na prímerí však zatiaľ nie.

Ruskom ovládaná prokuratúra v samozvanej Luhanskej republike v piatok 33-ročného Jenkinsa usvedčila „zo žodnierstva v ozbrojenom konflikte“.

„Austrálska vláda je zhrozená vykonštruovaným procesom a 13-ročným rozsudkom uloženým Austrálčanovi Oscarovi Jenkinsovi,“ uviedla austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová.

Vláda Moskve „jasne vysvetlila“, že Jenkins musí byť považovaný za vojnového zajatca a člena pravidelnej ukrajinskej armády, uviedla Wongová vo vyhlásení.

„Rusko má povinnosť zaobchádzať s ním v súlade s medzinárodným humanitárnym právom, do ktorého patrí aj humánne zaobchádzanie,“ uviedla austrálska ministerka zahraničia.

Austrália má podľa nej o Jenkinsa „vážne obavy“ a v spolupráci s partnermi vrátane Ukrajiny a Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC, MVČK) tlačí na dobré zaobchádzanie s ním a jeho prepustenie.

Rusko a samozvané republiky na východe Ukrajiny považujú cudzincov cestujúcich na Ukrajinu, aby za ňu bojovali, za žoldnierov. Umožňuje im to stíhať ich podľa trestného zákonníka, a nepovažovať ich za vojnových zajatcov s ochranou a právami podľa Ženevských dohovorov, objasňuje AFP. (TASR)

Konkrétne sa to malo týkať dôvodu jej absencie na stretnutiach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími lídrami.

Podľa Macrona je potrebné s informáciami nakladať zodpovedne, pretože Rusko už i bez toho rozširuje mnoho dezinformácií. Uviedol, že účelom stretnutí bolo dosiahnutie prímeria a trvalého mieru na Ukrajine.

Meloniová vysvetľovala „nápadnú absenciu“ Talianska počas stretnutí tým, že jej krajina v súčasnosti nemá vôbec v úmysle vyslať na Ukrajinu vojakov s cieľom zaistiť mierovú dohodu.

„Nemalo by pre nás zmysel zúčastňovať sa formátov usilujúcich sa dosiahnuť ciele, o ktorých sme výslovne vyhlásili, že o ne nestojíme,“ uviedla Meloniová.

Nemecký kancelár Friedrich Merz, Macron, Zelenskyj, poľský premiér Donald Tusk a britský premiér Keir Starmer v piatok popri stretnutí lídrov Európskeho politického spoločenstva (EPC) v albánskej metropole Tirana telefonicky hovorili s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Merz, Macron, Tusk a Starmer okrem toho v sobotu 10. mája spoločne pricestovali do Kyjeva na stretnutie so Zelenským. (TASR)

„Pred chvíľou bol v jeruzalemskom starom meste bodnutý policajt,“ uviedla v noci izraelská polícia vo vyhlásení a dodala, že útočníka na mieste zastrelila.

Zranenie 25-ročného policajta potvrdila aj izraelská záchranná služba Červená Dávidova hviezda (Magen David Adom), podľa ktorej bol „ošetrený na mieste a odvezený do nemocnice“.

„(Policajt) si všimol podozrivého a zdal sa mu podozrivý. Terorista naňho potom odrazu zaútočil a bodol ho do chrbta nožom, ktorý mal v držbe,“ vysvetľuje vyhlásenie polície.

Iný policajt a príslušník pohraničnej stráže „rýchlo zareagovali a teroristu neutralizovali. Na mieste bol vyhlásený za mŕtveho,“ dodáva polícia.

K zodpovednosti za útok sa nikto bezprostredne neprihlásil. Došlo k nemu neďaleko brány umožňujúcej vstup ku komplexu mešity al-Aksá, ktorá je tretím najposvätnejším miestom islamu a symbolom palestínskej národnej identity, píše AFP.

Mešita sa nachádza na Chrámovej hore, najposvätnejšom mieste judaizmu. V minulosti na nej stál chrám, ktorý v roku 70 n. l. zničilo rímske vojsko. (TASR)

Potrebu upraviť medzinárodné predpisy a námorné právo zdôraznili 11 ministri zahraničných vecí členských krajín po piatkovom stretnutí v lotyšskej metropole Riga.

„Nemáme problém so schopnosťou reagovať i silou, máme problém s medzinárodným právom,“ vyhlásil hostiteľ stretnutia, estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

„Potrebujeme lepšiu reguláciu, ktorá vytvorí predvídateľné a bezpečné prostredie pre fungovanie medzinárodného obchodu a námorníctiev,“ dodal jeho poľský náprotivok Radosław Sikorski.

Ministri svojimi vyjadreniami narážali na utorkový incident, počas ktorého ruská stíhačka nakrátko vstúpila do estónskeho vzdušného priestoru. Estónske námorníctvo sa predtým pokúšalo skontrolovať tanker plaviaci sa bez vlajky.

Ide o prvý prípad, keď Rusko oficiálne dokázalo svoje spojenie s tieňovou flotilou tvorenou loďami s nejasným vlastníctvom. Rusko tieňovú flotilu používa na obchádzanie sankcií, ktoré naň uvalili západné krajiny v spojitosti s vojnou na Ukrajine.

Európska únia už uvalila sankcie na stovky lodí, predpokladá sa však, že skutočná veľkosť flotily je omnoho väčšia. Podľa lotyšskej ministerky zahraničných vecí Baiby Bražeovej prúdi vďaka tieňovej flotile Baltským morom približne 84 percent ruského exportu surovej ropy, ktorá tvorí viac než tretinu rozpočtových príjmov Moskvy.

Štáty v okolí Baltského mora počas uplynulých mesiacov sprísnili dohľad nad podmorskou infraštruktúrou po tom, ako sa objavili podozrenia, že poškodenia káblov a potrubí boli sabotážami zo strany tieňovej flotily, píše DPA.

CBSS bola založená v roku 1992. Jej členmi je osem štátov s prístupom k Baltskému moru (Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko a Švédsko) a tiež Island, Nórsko a Európska únia.

Členstvo Ruska bolo začiatkom marca 2022 pozastavené po tom, ako vojensky napadlo Ukrajinu. Rusko sa z rady stiahlo v máji 2022. (TASR)