Nórska humanitárna organizácia prepustí 1700 ľudí pre zmrazenie pomoci z USA

Ak ruský prezident Vladimir Putin nebude súhlasiť s prímerím, „dôjde k masívnemu sprísneniu sankcií a masívna pomoc Ukrajine bude pokračovať – politicky, samozrejme, ale aj finančne a vojensky,“ povedal nový spolkový kancelár Friedrich Merz, ktorý v sobotu do Kyjeva pricestoval spolu s lídrami Francúzska, Británie, a Poľska - Emmanuelom Macronom, Keirom Starmerom a Donaldom Tuskom.

„Posolstvom je: Sme tu spoločne. V rovnakom čase, s rovnakým odkazom: Podporujeme Ukrajinu. Zhodujeme sa s americkou vládou, s Donaldom Trumpom. Požadujeme 30-dňové prímerie, aby sa v tomto čase mohli pripraviť mierové rokovania. Teraz je na ťahu Putin. Putin musí dať odpoveď na túto ponuku," povedal Merz.

Ak by po víkende nebolo vyhlásené žiadne 30-dňové prímerie z toho dôvodu, že Putin naďalej odmieta mierové rokovania, EÚ, Británia a USA sa zhodujú v tom, že sa nátlak na Rusko vystupňuje, podotkol nemecký kancelár, podľa ktorého budú Američania avizované sprísnenie sankcií voči Moskve podporovať. Prezident Trump totiž podľa Merza „zjavne stráca trpezlivosť s Putinom“, cituje Bild.

Merz ohľadne vzťahov s USA uviedol, že v súčasnosti si všíma určitú zhodu v spoločnom smerovaní. Kategoricky však nevylúčil ani priamy rozhovor s Putinom.

„Ak to bude potrebné, ak to pomôže ukončiť túto vojnu, som ochotný urobiť veľa. Najprv však musíme zistiť, či dokážeme dosiahnuť cieľ prímeria po tomto víkende,“ uzavrel pre Bild.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 964 580, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty a 49 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 790 tankov, 22 440 obrnených bojových vozidiel pechoty a 27 637 delostreleckých systémov.

Friedrich Merz spolu s Emmanuelom Macronom a Keirom Starmerom pricestovali ráno vlakom do ukrajinskej metropoly Kyjev, kde sa plánujú stretnúť s poľským premiérom Donaldom Tuskom a ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským.

Predmetom rokovaní má byť plnohodnotné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie v bojoch na Ukrajine. Toto časové okno má podľa lídrov poslúžiť na mierové rokovania s Ruskom.

Požiadavku na bezpodmienečné a úplné prímerie v trvaní jedného mesiaca predtým predostrel aj americký prezident Donald Trump a následne ho spomínaní štátnici podporili, pripomína DPA. "Potvrdzujeme našu podporu pre požiadavku prezidenta Trumpa o mierovú dohodu. Rusko je vyzvané, aby úsilie o trvalý mier už dlhšie nemarilo," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré bolo zverejnené počas cesty lídrov do Kyjeva.

V Kyjeve si chcú Merz, Macron, Starmer a Tusk okrem rokovaní so Zelenským pripomenúť aj obete vojny. Pre nového spolkového kancelára Merza je to po štyroch dňoch v úrade po Paríži, Varšave a Bruseli už štvrté hlavné mesto, ktoré navštívil.

Cieľom Merza je, aby Nemecko na seba prevzalo opäť viac zodpovednosti na medzinárodnej úrovni. Francúzsko, Poľsko a Veľkú Britániu pritom stále častejšie označuje za najdôležitejších partnerov v Európe, píše DPA. (TASR)

Kim obhajoval účasť svojej krajiny vo vojne proti Ukrajine ako výkon „zvrchovaného práva“. Informovala o tom juhokórejská agentúra Jonhap s odvolaním sa na severokórejské štátne médiá.

Podľa agentúry KCNA Kim predniesol tieto slová počas piatkovej návštevy ruského veľvyslanectva v Pchjongjangu pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka Sovietskym zväzom, známeho ako Deň víťazstva.

Odvolávajúc sa na zmluvu o vzájomnej obrane, ktorú Severná Kórea a Rusko podpísali minulý rok, Kim uviedol, že rozkázal vyslať severokórejské jednotky na front v ruskom meste Kursk, aby „oslobodili“ toto územie a splnili dohodnuté záväzky.

„Naša účasť na vojne bola opodstatnená a ide o výkon našich zvrchovaných práv,“ vyhlásil Kim vo svojom príhovore, pričom severokórejských vojakov bojujúcich proti Ukrajine označil za „hrdinov“.

Severná Kórea minulý mesiac po prvýkrát oficiálne priznala, že do bojov na strane Ruska nasadila svoje jednotky. Juhokórejská spravodajská služba tvrdí, že Pchjongjang poslal do Ruska približne 15 000 vojakov, pričom zaznamenal viac ako 4 700 obetí, vrátane približne 600 mŕtvych.

Kim zároveň obvinil Ukrajinu z údajného útoku na ruské územie a varoval, že v prípade ďalšej agresie zo strany USA a ich „vazalských štátov“ bude Severná Kórea pripravená znova nasadiť vojenskú silu.

„Ak budeme ignorovať vojenské kroky ukrajinských bábok proti územiu jadrovej mocnosti, dodá im to odvahu. A vtedy aj juhokórejská armáda, hlavný poskok USA, ešte viac vystupňuje svoju bezohľadnosť,“ varoval Kim.

Rusko v piatok oslávilo 80. výročie Dňa víťazstva vojenskou prehliadkou na Červenom námestí za účasti viacerých zahraničných lídrov, vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Kim sa napriek očakávaniam na slávnosti nezúčastnil, pravdepodobne z dôvodu bezpečnostných a logistických obáv. (TASR)