Senát USA predbežne schválil nomináciu Hegsetha na post ministra obrany

Okolo poludnia sa uskutoční ich verejná modlitba, píše ANSA. Stane sa tak prvýkrát od odštiepenia anglikánskej cirkvi od katolíckej v roku 1534.

Témou obradu bude ochrana stvoreného, čo odráža spoločný záujem o ekológiu pápeža a britského panovníka.

Práve ochrany planéty sa zrejme bude týkať aj rozhovor, ktorý kráľ a pápež povedú pred obradom. Spoločnú modlitbu povedú pápež a arcibiskup z Yorku Stephen Cottrell, druhý najvyššie postavený anglikánsky duchovný.

Očakáva sa, že dnešná návšteva bude znamenať ďalšie zblíženie medzi katolíckou a anglikánskou cirkvou. Obe cirkvi čelia podobným výzvam, napríklad sekularizácii Európy, majú však odlišný postoj k LGBT+ komunite či k úlohe žien v cirkvi.

Duchovnou hlavou anglikánskej cirkvi sa o niekoľko mesiacov stane Sarah Mullallyová, zatiaľ čo v katolíckej cirkvi sa ženy nemôžu stať kňažkami, a teda ani nastúpiť na pápežský stolec.

Kvôli schizme z roku 1534 Vatikán a Veľká Británia dlho neudržiavali oficiálne vzťahy. Prvým britským panovníkom, ktorý pápeža v jeho štáte navštívil, bola kráľovná Alžbeta II. v roku 1961 za vlády Jána XXIII.

Vtedy sa však neuskutočnil žiadny spoločný náboženský obrad. Prvý pápež, ktorý navštívil Britániu od odtrhnutia anglikánov, bol až Ján Pavol II. v roku 1982. Spory medzi anglikánmi a katolíkmi sa premietali v minulosti napríklad do konfliktu v Severnom Írsku. (ČTK)

S odvolaním sa na dva informované zdroje to uviedla agentúra Reuters. Indický podnik reaguje na oznámenie amerického ministerstva financií, že Spojené štáty zavádzajú sankcie proti ruským ropným koncernom Rosnefť a Lukoil.

Reliance je najväčším dovozcom ropy do Indie.

Spoločnosť Reliance od Rosnefti nakupuje takmer 500-tisíc barelov ropy denne, čo z nej robí najväčšieho odberateľa ruskej ropy v Indii.

Okrem toho firma nakupuje ruskú ropu na spotovom trhu pre potreby svojho rafinérskeho komplexu, ktorý je najväčší na svete a ktorý má kapacitu na spracovanie 1,4 milióna barelov ropy denne

Moskva peniaze z predaja energetických surovín využíva na financovanie vojny na Ukrajine. (ČTK)

Americké sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil podľa hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchuna nemajú „žiadny základ v medzinárodnom práve“. 

„Čína je dôsledne proti jednostranným sankciám, ktoré nemajú žiadny základ v medzinárodnom práve a nie sú autorizované Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov,“ odpovedal Kuo na otázku o amerických sankciách.

Peking je podľa Kua veľmi nespokojný s 19. balíkom sankcií EÚ oficiálne prijatým vo štvrtok, ktorý sa zameriava aj na subjekty v Číne.

„Čína nie je ani tvorcom ukrajinskej krízy, ani jej stranou,“ konštatoval hovorca. „Európska strana nie je v pozícii robiť nezodpovedné vyhlásenia o bežnej výmene a spolupráci medzi čínskymi a ruskými podnikmi,“ tvrdí.

Zároveň naliehal na Brusel, aby prestal robiť z Číny problém a prisľúbil všetky potrebné opatrenia Pekingu na ochranu svojich oprávnených práv a záujmov.

Čína je významným ruským obchodným partnerom a tvrdí, že v otázke vojny na Ukrajine zastáva neutrálny postoj. (TASR)

„Rusko musí pochopiť, že na medzinárodnej scéne nie je miesto pre štát, ktorý hrubo porušuje medzinárodné právo a útočí na suverénne národy. Neprestaneme, kým Rusko nebude plne zodpovedné, nestiahne sa z Ukrajiny a nekompenzuje škody, ktoré spôsobilo. Nie je to len posolstvo – je to sľub,“ uviedol podľa vyhlásenia estónskej diplomacie Tsakhna.

Estónsky minister potvrdil, že práce na ďalšom, v poradí 20. balíku sankcií proti Rusku už prebiehajú. Tento balík podľa jeho slov musí obsahovať opatrenia zamerané na najväčšie ruské energetické spoločnosti, ako aj tretie krajiny, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie. (TASR)

Premiéri a prezidenti krajín bloku budú diskutovať o ďalšej podpore Ukrajiny či zvýšení konkurencieschopnosti Európy. 

Rokovanie začalo tradičnou výmenou názorov s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou. Nasledovať bude debata s ukrajinským prezidentom, posilnenie európskej obrany a bezpečnosti bude témou pre rokovania počas obeda, popoludní sa potom bude riešiť konkurencieschopnosť a klíma a večer migrácia a Blízky východ.

Vzhľadom na nabitý program sa očakáva rokovanie do nočných hodín.

Asi najviac diskusií sa podľa zdrojov ČTK povedie k téme konkurencieschopnosti Európskej únie, kde sa zároveň bude hovoriť o klimatických ambíciách EÚ. 

Vyhlásil premiér De Wever po príchode na summit Európskej rady v Bruseli. Predseda holandskej vlády Dick School takisto uviedol, že toto riziko musia štáty niesť spoločne.

Predseda Európskej rady António Costa verí, že plán na poskytnutie takzvanej reparačnej pôžičky, získa podporu.

„Dnes prijmeme politické rozhodnutie, ktoré zabezpečí finančné potreby Ukrajiny na roky 2026 a 2027,“ vyhlásil Costa. Podľa neho by pôžička umožnila Kyjevu pokračovať v boji za spravodlivý a trvalý mier.

„Toto je najdôležitejší odkaz pre Rusko. Rusko musí pochopiť, že musí prestať zabíjať civilistov na Ukrajine,“ zdôraznil.

Európska komisia navrhla, aby sa ruské aktíva zmrazené v Európe použili na poskytnutie „reparačnej“ pôžičky vo výške 140 miliárd eur Ukrajine.

Belgicko je jednou z niekoľkých krajín, ktoré majú voči takémuto kroku výhrady a vyjadrujú obavy týkajúce sa právnych a finančných rizík. Väčšina z ruských aktív – približne 170 miliárd eur – je totiž uložená v depozitári spoločnosti Euroclear, ktorá sídli v Bruseli.

De Wever preto podľa Sky News požaduje od ostatných krajín EÚ záruky: ochranu pred nárokmi spoločností na odškodnenie, príspevok každého členského štátu EÚ, a „spoločný postup“ všetkých štátov, ktoré zmrazili ruské aktíva.

Zatiaľ však podľa jeho slov nebol predložený ani žiadny právny základ pre rozhodnutie použiť zmrazené ruské aktíva.

O záväzok spoločne znášať riziko požiadal de Wever lídrov EÚ už začiatkom októbra. Vo štvrtok varoval, že ak jeho požiadavky nebudú splnené, použitie ruských aktív zablokuje. Bez záruk by podľa neho hrozilo, že ruská odveta by mohla zasiahnuť len Belgicko.

„Musíme byť opatrní, aby sa akékoľvek rozhodnutia o zmrazených ruských aktívach neobrátili proti nám,“ povedal premiér novinárom v Bruseli, kde bude Európska rada diskutovať aj o ďalšej podpore Ukrajiny, ktorá sa už viac než tri roky bráni ruskej invázii.

Schoof takisto uviedol, že štáty EÚ musia znášať riziko spoločne. „Ide o veľké peniaze. Stále je potrebné dohodnúť sa na kľúči ich rozdelenia. A aj keby sme dosiahli dohodu, (peniaze) nebudú uvoľnené naraz,“ dodal. (TASR)