Rusko sa zastalo Kuby po zaradení do amerického zoznamu štátov podporujúcich terorizmus

Zopakovala sa tak situácia z marcového zasadnutia, keď maďarský premiér Viktor Orbán rovnako odmietol spoločné závery o Ukrajine.

Budapešť tiež nesúhlasí s prijatím Ukrajiny do EÚ, hoci podľa Európskej komisie vojnou zničená krajina splnila všetky podmienky na začatie prístupových rokovaní. To si však vyžaduje podporu všetkých členských štátov.

Prezidenti a premiéri 26 krajín opäť vyjadrili podporu komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine založenému na zásadách Charty OSN a medzinárodného práva.

Uvítali tiež všetky snahy o dosiahnutie takéhoto mieru vrátane snáh pod vedením Spojených štátov. Zhodli sa taktiež na zvýšení tlaku na Rusko aj prostredníctvom nových sankcií.

Európska rada dôrazne odsúdila pokračujúce ruské útoky na civilné ciele. Ocenila ochotu Ukrajiny zastaviť boje a vyzvala Moskvu, aby preukázala politickú vôľu ukončiť agresiu. „EÚ je pripravená v prípade potreby zvýšiť tlak na dosiahnutie tohto cieľa, a to aj prostredníctvom nového prísneho balíka sankcií, ktorý by zahŕňal aj ďalšie opatrenia zamerané na príjmy Ruska z energetiky,“ píše sa v stanovisku.

Vyhlásenie tiež zdôrazňuje význam humanitárnej pomoci a opatrení na budovanie dôvery, najmä výmeny vojnových zajatcov, prepustenia civilistov a návratu všetkých unesených ukrajinských detí a iných civilistov, ktorí boli nezákonne deportovaní a prevezení do Ruska a Bieloruska.

Všetka vojenská podpora, ako aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú poskytované pri plnom rešpektovaní bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a s prihliadnutím na bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských štátov, zhodli sa predstavitelia krajín. (TASR)

Zhruba 17 % Ukrajincov je za dočasné prímerie a 21,4 % chce pokračovať v boji za obnovenie hraníc z roku 1991 alebo 2022.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnil Janusov inštitút strategických štúdií a prognóz, Centrum pre sociálny a marketingový výskum SOCIS a publikácia Barometer verejnej mienky.

Prieskum uskutočnili od 6. do 11. júna. Celkovo bolo osobne oslovených 2-tisíc respondentov vo veku od 18 rokov na celej Ukrajine okrem okupovaných území a území, kde prebiehajú vojenské akcie. (SITA)

Dohodu o jeho vytvorení v stredu v Štrasburgu podpísali generálny tajomník Rady Európy Alain Berset a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Práca a rozhodnutia tohto orgánu budú pre nás neplatné.Pristúpenie akéhokoľvek štátu k nemu budeme považovať za nepriateľský demarš, ktorý odráža snahu nie urovnať, ale prehĺbiť súčasnú krízu okolo Ukrajiny,“ vyhlásila hovorkyňa ruského zahraničných vecí Marija Zacharovová vo štvrtok na tlačovej konferencii v Moskve.

Agentúra TASS doplnila, že podľa Zacharovovej budú proti „takýmto nástrojom justície na objednávku prijaté reštriktívne opatrenia“ v súlade s legislatívou Ruskej federácie. (TASR)

V dôsledku Ficovej zahraničnej politiky podľa slov Šimečku nemá SR v EÚ prakticky už žiadnych spojencov s výnimkou Maďarska. 

„Fico, keď sa dnes vyhráža, že zablokuje sankčný balík, tak ani nevie povedať, kvôli čomu to robí - aj pri tej samotnej hrozbe veta alebo nehlasovania každú chvíľu mení svoje stanoviská,“ povedal Šimečka, pričom poukázal na podľa neho meniace sa vyjadrenia premiéra i šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára.

Predseda PS vyjadril obavu, že prebiehajúci summit lídrov krajín EÚ „opäť len potvrdí a obnaží izoláciu, v ktorej sa Slovensko ocitlo v rámci EÚ“.

„Premiér išiel na tento summit s hrozbou, že zablokuje 18. sankčný balík EÚ. A musí to hovoriť a vyhrážať sa tým, pretože už nemá ani spojencov a nemá ani výsledky. Chcem skonštatovať, že toto je dôkaz toho, ako nefunguje, ako zlyháva jeho takzvaná suverénna zahraničná politika na štyri svetové strany,“ uviedol ďalej Šimečka.

Rovnako tvrdil, že všetky členské štáty EÚ okrem SR a Maďarska si v prípade REpowerEU „splnili svoju domácu úlohu“ diverzifikáciou energetických zdrojov, a teda na prijatie tejto iniciatívy sú pripravené.

„Mali sme byť dávno inde,“ povedal s tým, že vraj ani sám premiér nevie, čo by vlastne mal od eurokomisie žiadať. „Či sú to nejaké kompenzácie pre Slovensko, či je to nejaký odklad. Je to presne takáto nejasná, zmätočná politika, ktorá stavia Slovensko do kúta, kde sa s nami už nikto reálne nerozpráva,“ dodal Šimečka. (TASR)

Súdny proces sa konal s vylúčením verejnosti, takže podrobnosti o obvinení Skvorcova nie sú známe. Informovala o tom agentúra AFP.

Z rozhovorov s ľudskoprávnymi aktivistami, ktoré Skvorcov absolvoval počas vyšetrovania, vyplýva, že bol zrejme stíhaný za to, že americkému novinárovi poskytol knihu historika Dmitrija Jurkova o bunkroch zo sovietskej éry, ako aj ďalšie architektonické plány a dobové fotografie.

Daná kniha i ďalšie materiály boli pritom verejne dostupné v kamenných predajniach i na internete a obsahovali len odtajnený materiál.

Od rozpútania vojny proti Ukrajine vo februári 2022 sa v Rusku vystupňovali represie proti kritikom súčasného vedenia. Úrady sú čoraz podozrievavejšie aj voči novinárom, vedcom a akademikom s väzbami na Západ, poznamenáva AFP.

Skvorcov, ktorý sa špecializuje na fotografovanie architektúry, sa verejne vyjadril proti ruskej vojenskej ofenzíve na Ukrajine.

Uviedol tiež, že príslušníci ruskej tajnej služby FSB ho v čase zadržania v novembri 2023 zbili. Tvrdil aj, že sa snažili vynútiť si jeho priznanie k vlastizrade. (TASR)