Babiš chce zlúčiť Českú televíziu a Český rozhlas

Dohodu o jeho vytvorení v stredu v Štrasburgu podpísali generálny tajomník Rady Európy Alain Berset a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Práca a rozhodnutia tohto orgánu budú pre nás neplatné.Pristúpenie akéhokoľvek štátu k nemu budeme považovať za nepriateľský demarš, ktorý odráža snahu nie urovnať, ale prehĺbiť súčasnú krízu okolo Ukrajiny,“ vyhlásila hovorkyňa ruského zahraničných vecí Marija Zacharovová vo štvrtok na tlačovej konferencii v Moskve.

Agentúra TASS doplnila, že podľa Zacharovovej budú proti „takýmto nástrojom justície na objednávku prijaté reštriktívne opatrenia“ v súlade s legislatívou Ruskej federácie. (TASR)

V dôsledku Ficovej zahraničnej politiky podľa slov Šimečku nemá SR v EÚ prakticky už žiadnych spojencov s výnimkou Maďarska. 

„Fico, keď sa dnes vyhráža, že zablokuje sankčný balík, tak ani nevie povedať, kvôli čomu to robí - aj pri tej samotnej hrozbe veta alebo nehlasovania každú chvíľu mení svoje stanoviská,“ povedal Šimečka, pričom poukázal na podľa neho meniace sa vyjadrenia premiéra i šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára.

Predseda PS vyjadril obavu, že prebiehajúci summit lídrov krajín EÚ „opäť len potvrdí a obnaží izoláciu, v ktorej sa Slovensko ocitlo v rámci EÚ“.

„Premiér išiel na tento summit s hrozbou, že zablokuje 18. sankčný balík EÚ. A musí to hovoriť a vyhrážať sa tým, pretože už nemá ani spojencov a nemá ani výsledky. Chcem skonštatovať, že toto je dôkaz toho, ako nefunguje, ako zlyháva jeho takzvaná suverénna zahraničná politika na štyri svetové strany,“ uviedol ďalej Šimečka.

Rovnako tvrdil, že všetky členské štáty EÚ okrem SR a Maďarska si v prípade REpowerEU „splnili svoju domácu úlohu“ diverzifikáciou energetických zdrojov, a teda na prijatie tejto iniciatívy sú pripravené.

„Mali sme byť dávno inde,“ povedal s tým, že vraj ani sám premiér nevie, čo by vlastne mal od eurokomisie žiadať. „Či sú to nejaké kompenzácie pre Slovensko, či je to nejaký odklad. Je to presne takáto nejasná, zmätočná politika, ktorá stavia Slovensko do kúta, kde sa s nami už nikto reálne nerozpráva,“ dodal Šimečka. (TASR)

Súdny proces sa konal s vylúčením verejnosti, takže podrobnosti o obvinení Skvorcova nie sú známe. Informovala o tom agentúra AFP.

Z rozhovorov s ľudskoprávnymi aktivistami, ktoré Skvorcov absolvoval počas vyšetrovania, vyplýva, že bol zrejme stíhaný za to, že americkému novinárovi poskytol knihu historika Dmitrija Jurkova o bunkroch zo sovietskej éry, ako aj ďalšie architektonické plány a dobové fotografie.

Daná kniha i ďalšie materiály boli pritom verejne dostupné v kamenných predajniach i na internete a obsahovali len odtajnený materiál.

Od rozpútania vojny proti Ukrajine vo februári 2022 sa v Rusku vystupňovali represie proti kritikom súčasného vedenia. Úrady sú čoraz podozrievavejšie aj voči novinárom, vedcom a akademikom s väzbami na Západ, poznamenáva AFP.

Skvorcov, ktorý sa špecializuje na fotografovanie architektúry, sa verejne vyjadril proti ruskej vojenskej ofenzíve na Ukrajine.

Uviedol tiež, že príslušníci ruskej tajnej služby FSB ho v čase zadržania v novembri 2023 zbili. Tvrdil aj, že sa snažili vynútiť si jeho priznanie k vlastizrade. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že Ukrajina dopravila domov skupinu vojakov z ruského zajatia.

"Dnes sa vojaci ozbrojených síl, národnej gardy a pohraničnej stráže vracajú domov," oznámil Zelenskyj, ktorý rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch nespresnil počet navrátených zajatcov.

Ruské ministerstvo obrany podľa tlačovej agentúry TASS oznámilo návrat skupiny ruských vojakov "z územia kontrolovaného Kyjevom" výmenou za vrátenie ukrajinských vojakov.

Dnešnej výmene zajatcov predchádzalo v posledných týždňoch päť podobných výmen v súlade s istanbulskými dohodami Kyjeva a Moskvy z 2. júna. Obe strany sa dohodli na postupnej výmene zajatcov aj repatriácii padlých vojakov.

Dohoda z 2. júna nasledovala po zatiaľ najväčšej výmene zajatcov z konca mája, ktorá sa týkala tisícky mužov na každej strane. (ČTK)

"Pokiaľ ide o dopad tohto päťpercentného cieľa, nemyslím si, že bude významný," povedal Lavrov na tlačovej konferencii.

"My vieme, aké ciele sledujeme, neskrývame ich, otvorene ich oznamujeme, sú úplne zákonné z hľadiska akejkoľvek interpretácie zásad Charty OSN a medzinárodného práva a vieme, akými prostriedkami týchto cieľov vždy dosiahneme," cituje Reuters šéfa ruskej diplomacie.

Krajiny NATO sa dohodli na zvýšení výdavkov na obranu pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa na európskych členov aliancie a tiež kvôli obavám z rastúcej ruskej hrozby po invázii Moskvy na Ukrajinu v roku 2022.

Rusko, ktoré podľa Reuters z tohtoročného rozpočtu vydáva viac ako 40 percent na obranu a bezpečnosť, popiera, že by chcelo zaútočiť na niektorý zo štátov NATO. Kremeľ tento týždeň alianciu obvinil, že Rusko vykresľuje ako "pekelníka", aby ospravedlnila svoju "bezuzdnú militarizáciu". (ČTK)