Predseda francúzskeho Senátu uznáva chybu pri kúpe predražených kresiel

Telo podľa servera novinky.cz našiel náhodný okoloidúci v nedeľu okolo pol deviatej ráno.

"Na tiesňovej linke sme prijali oznámenie o náleze mŕtveho muža vo vode. Na miesto sme vyslali okrem iného potápačov z poriečneho oddelenia a zo zásahovej jednotky," uviedla v nedeľu policajná hovorkyňa Michaela Richterová. Telo neskôr identifikovali ako Františka Klišíka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ďaleko od ľudí, blízko k šialenstvu. Ich krátky návrat do civilizácie sa skončil tragicky Čítajte 

Dokumentárny film Radšej zošalieť v divočine zachytáva príbeh dvoch neustále sa hádajúcich bratov Františka a Ondreja Klišíkových - jednovaječných dvojčiat - žijúcich podivným spôsobom na schátranom statku mimo civilizácie na šumavskej samote.

Film režíroval slovenský režisér Miro Remo.

Snímka získala v sobotu hlavnú cenu Křištáľový glóbus na 59. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch.

Podľa Steinmeiera je potrebné otvoriť diskusiu o návrate brannej povinnosti vzhľadom na meniacu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, najmä v súvislosti ruskou agresiou na Ukrajine a postojom súčasnej administratívy USA k transatlantickým vzťahom.

„Som za povinnú vojenskú službu,“ zdôraznil prezident v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF, ktorý by mali odvysielať v nedeľu večer.

Nemecko zaviedlo povinnú vojenskú službu rok po opätovnom získaní suverenity v roku 1956. Zrušilo ju v roku 2011, keď ukončilo odvody brancov a zatvorilo odvodové úrady, ktoré ich registrácie spracúvali. Branná povinnosť však pre prípad núdze dodnes zostala zakotvená v nemeckej ústave.

Minister obrany Boris Pistorius podľa prezidenta správne pracuje na tom, aby služba v ozbrojených silách (Bundeswehre) bola atraktívnejšia. Nie je však podľa neho jasné, či to bude stačiť. „Aj preto potrebujeme diskusiu o brannej povinnosti, hoci sa nedá zaviesť zo dňa na deň,“ poznamenal Steinmeier.

Vláda kancelára Friedricha Merza sa v koaličnej dohode zaviazala podporovať dobrovoľnú vojenskú službu, pripomenula DPA. (TASR)

Diskutovali spolu o vyhliadkach na ukončenie konfliktu na Ukrajine, vzťahoch so Spojenými štátmi, ako aj o situácii v Pásme Gazy a na Kórejskom polostrove. Rokovanie sa uskutočnilo pred stretnutím šéfov diplomacií Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.

„Na stretnutí bol zdôraznený význam posilnenia úzkej koordinácie medzi oboma krajinami na medzinárodnej scéne,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení. Zdôraznilo najmä potrebu spolupráce s Pekingom v Organizácií Spojených národov (OSN) a jej Bezpečnostnej rade, ako aj v zoskupeniach ŠOS, BRICS alebo G20.

Peking, ktorý je podľa AFP diplomatickým a ekonomickým spojencom Moskvy, tvrdí, že je v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou neutrálny. Čínska vláda však neodsúdila ruskú inváziu v roku 2022 ani ho Moskvu nevyzvala, aby stiahlo svoje jednotky. Mnohí spojenci Ukrajiny sa domnievajú, že Čína poskytuje Rusku podporu. (TASR)