Nemecko a Poľsko sprevádzkovali štvrté spoločné hraničné stanovište

V rozhovore pre Sky News uviedol, že Európa bude na sebaobranu potrebovať milióny dronov: „Rusko by mohlo mať okolo päť miliónov dronov, takže na víťazstvo potrebujeme viac.“

Kubilius upozornil, že ruská invázia na Ukrajinu spôsobila revolúciu v používaní dronov a Ukrajinci s obmedzenými zdrojmi dokázali efektívne využívať lacné a adaptívne technológie.

Po návšteve frontu na Ukrajine opísal situáciu na 1 200 kilometrov dlhej línii ako „Údolie smrti“, kde „sa nič nemôže pohnúť“ a „všetko je riadené dronmi“. Podľa Kubiliusa tradičný tank v tejto zóne prežije len šesť minút.

Ako príklad uviedol Litvu, ktorá má s Ruskom a Bieloruskom hranicu dlhú 900 kilometrov: „Ak Ukrajinci potrebujú štyri milióny dronov na 1 200 km, my potrebujeme niečo viac ako tri milióny dronov na jeden rok, ak sa začne vojna,“ povedal.

Podľa neho by EÚ mala namiesto hromadenia dronov vytvoriť tímy pilotov, inžinierov a výrobcov pripravených v prípade potreby rýchlo spustiť výrobu.

Kubilius zdôraznil, že Európa sa má od Ukrajiny čo učiť, najmä v oblasti organizácie obrany proti dronom a inovácií v obrannom priemysle. (SITA, Sky News)

Predseda holandskej vlády Dick Schoof vyjadril nádej, že opatrenia budú schválené aj napriek výhradám týchto krajín.

Fico však avizoval, že pripravovaný balík zatiaľ nepodporí a bude požadovať odloženie hlasovania, kým sa nevyriešia výhrady Slovenska týkajúce sa zabezpečenia dodávok zemného plynu po roku 2027.

Tiež zopakoval, že ide o veľký problém, ktorý by výrazne poškodil Slovensko. Ešte pred summitom preto mal rokovať aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Na tomto stretnutí chce oceniť, že v záveroch summitu má byť jeden odsek, ktorý zohľadní obavy Slovenska. Tento text je však podľa Fica len rámcový a zatiaľ nehovorí nič o tom, čo sa dá pre SR v tejto situácii urobiť.

Snaha Európskej únie obmedziť príjmy Ruska z predaja fosílnych palív, ktoré Moskva podľa nej využíva na financovanie vojny proti Ukrajine, je práve jednou z hlavných tém štvrtkového summitu. V hre sú dve iniciatívy – plán REPowerEU, ktorého cieľom je úplne zastaviť dovoz ruského plynu do členských štátov EÚ od 1. januára 2028, a nový sankčný balík.

Hoci ani jeden z návrhov nevyžaduje okamžité schválenie na summite, podpora zo strany lídrov členských krajín je podľa portálu Politico rozhodujúca pre ďalší vývoj. Maďarsko a Slovensko však vyjadrili nesúhlas s niektorými aspektmi návrhov a požadujú výnimky alebo finančnú podporu, ktorá by im pomohla znížiť závislosť od ruských energií.

Komisár pre energetiku Dan Jörgensen pred zasadnutím poznamenal, že EK je v tejto súvislosti pevne odhodlaná podporovať všetky členské štáty, najmä tie, pre ktoré môže byť postupné vyraďovanie ruského plynu z prevádzky náročnejšie, pri hľadaní alternatív a optimalizácii využívania infraštruktúry. (TASR)

Podľa Syrkého sa síce Kyjevu podarilo zastaviť postup ruských vojsk v tomto pohraničnom regióne, naďalej však predstavujú hrozbu.

Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Postup ruských vojsk v pohraničných častiach Sumskej oblasti bol zastavený a bojová línia sa stabilizovala,“ vyhlásil Syrskyj.

Napriek tomu Kyjev tvrdí, že Rusko zhromaždilo približne 50-tisíc vojakov s cieľom postúpiť hlbšie do Sumskej oblasti. „Práce pokračujú, ale vzhľadom na požiadavky modernej vojny ich treba urýchliť,“ dodal ukrajinský veliteľ odkazujúc na budovanie obranných línií.

Syrskyj uviedol, že na ochranu ukrajinských jednotiek a logistických trás sú potrebné „protidronové koridory“ a zdôraznil, že rýchlosť, akou sa tieto práce vykonávajú, „sa musí výrazne zvýšiť“.

Putin tento mesiac vyhlásil, že Moskva by sa mohla pokúsiť mesto Sumy vzdialené asi 30 kilometrov od ruskej hranice. (TASR)

Traja z nich čakali na distribúciu humanitárnej pomoci, uviedla agentúra AP.

Izraelská armáda podľa médií zaútočila leteckými údermi a streľbou na predmestí mesta Gaza, v oblasti mesta Chán Júnis na juhu pásma a pri ceste v strednej časti pásma.