Severokórejský vodca ohlásil pred nástupom Trumpa "najtvrdšiu" politiku voči USA

Oznámila to prezidentská kancelária v Soule. Informuje o tom agentúra Jonhap.

Dohodu dosiahli na stretnutí juhokórejského poradcu pre národnú bezpečnosť Wi Song-laka s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem popri summite Aliancie v Haagu. Wi na ňom odovzdal list od prezidenta I Če-mjonga, ktorý potvrdil záujem prehlbovať partnerstvo oboch strán.

„Wi vyjadril nádej, že Kórejská republika a NATO, ktoré majú spoločné hodnoty demokracie a mieru, budú aktívne spolupracovať v reakcii na komplexné globálne výzvy,“ uviedla prezidentská kancelária.

Nová poradná skupina bude zameraná na konkrétne opatrenia na zvýšenie spolupráce v obrannom sektore. Južná Kórea sa tiež bude zúčastňovať na budúcich projektoch NATO zameraných na posilnenie obranného potenciálu.

Wi sa zúčastnil aj na spoločnom rokovaní s Ruttem a zástupcami Japonska, Austrálie a Nového Zélandu. V prijatom vyhlásení potvrdili záujem o užšiu spoluprácu medzi NATO a partnermi z Indo-Pacifiku.

Tá bude pokračovať pri zabezpečovaní dodávateľských reťazcov, vývoji, výrobe a zaobstarávaní v oblasti obrany, pričom plánujú spoločné projekty týkajúce sa vesmírnej a námornej oblasti, ako aj munície. (TASR)

Na rokovaniach budú dominovať štyri hlavné témy – vojna na Ukrajine, vývoj na Blízkom východe, európska bezpečnosť a obrana a globálne postavenie Únie vrátane konkurencieschopnosti a vzťahov so svetovými partnermi. Slovensko bude na zasadnutí zastupovať predseda vlády Robert Fico, informuje osobitný spravodajca TASR.

Stretnutie sa začne o 11.00 h tradičnou výmenou názorov s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou, nasledovať bude dialóg prostredníctvom videokonferencie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Diskusia o Ukrajine sa sústredí na komplexnú podporu Kyjevu – od vojenskej a finančnej pomoci cez úsilie o spravodlivý a trvalý mier až po zvyšovanie tlaku na Rusko.

V tejto súvislosti Únia pripravuje 18. balík sankcií proti Moskve. Maďarsko a Slovensko však jeho prijatie spochybňujú, pričom vláda Roberta Fica spája podporu s vyriešením únijnej iniciatívy REPowerEU, ktorá počíta s ukončením dovozu energetických surovín z Ruska. Podľa nej by negatívne ovplyvnila životnú úroveň občanov aj konkurencieschopnosť celej EÚ.

Väčšina lídrov dvadsaťsedmičky sa podľa vysokopostaveného predstaviteľa EÚ bude zároveň snažiť vyslať Ukrajine jasný signál podpory, pokiaľ ide o jej pokrok v procese vstupu do EÚ a potrebu ďalšieho napredovania. Cieľom ER je dosiahnuť jednotný postoj všetkých členských krajín, no môže sa stať, že sa vydá iba vyhlásenie, ku ktorému sa pridá väčšina štátov.

V otázke Blízkeho východu bude pozornosť zameraná najmä na vojnu v Pásme Gazy. Lídri vyzvú okrem prímeria medzi Izraelom a hnutím Hamas zrejme aj na zabezpečenie neobmedzeného toku humanitárnej pomoci do palestínskej enklávy a bezpodmienečné prepustenie zvyšných izraelských rukojemníkov. ER sa bude tiež zaoberať hodnotením, či Izrael plní záväzky podľa článku 2 asociačnej dohody s EÚ týkajúce sa dodržiavania ľudských práv.

Ďalšou témou z regiónu bude situácia v Iráne. Hoci boje utíchli, EÚ si podľa informácií TASR zachová jasnú pozíciu: Irán nesmie vlastniť jadrovú zbraň a riešenie konfliktu musí byť diplomatické.

Podľa navrhovaných záverov by lídri mali zdôrazniť, že proces posilňovania obranyschopnosti Únie je v súlade s cieľmi NATO. EÚ v posledných mesiacoch zaznamenala v tejto oblasti pokrok. Medzi kľúčové míľniky patrí schválenie iniciatívy SAFE (Security Action for Europe) či dosiahnutie obranných partnerstiev s Kanadou a Britániou.

Lídri budú diskutovať aj o postavení EÚ vo svete. Na programe sú rokovania o strategických partnerstvách, napríklad s krajinami Afriky a Latinskej Ameriky. Osobitnú pozornosť budú venovať potrebe zvýšiť európsku odolnosť a autonómiu, najmä v kontexte možnej nepredvídateľnosti transatlantických vzťahov po nástupe Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta.

Predseda ER António Costa v pozvánke lídrom uviedol, že summit bude „dobrou príležitosťou na zváženie, ako ďalej posilniť medzinárodnú úlohu eura“. Urobiť z eura globálnu rezervnú menu konkurujúcu americkému doláru je dlhodobým cieľom EÚ. Očakáva sa, že lídri poveria inštitúcie EÚ, aby túto tému ďalej rozpracovali.

Na programe rokovaní sú i ďalšie témy vrátane migrácie, situácie a pokroku smerom k členstvu Moldavska a krajín západného Balkánu, vnútornej bezpečnosti, pripravenosti na krízy a hybridných hrozieb. Costa dúfa, že summit by mohol trvať len jeden deň. Ak sa však diskusie natiahnu, rokovať sa bude aj počas piatka. (TASR)

„Vzdušný priestor nad východnou polovicou krajiny bol opäť otvorený pre medzinárodné prelety, ako aj pre vnútroštátne a medzinárodné lety, ktoré majú štart alebo cieľ na letiskách vo východnom Iráne,“ cituje ministerstvo dopravy iránska štátna agentúra IRNA.

Rezort uvádza, že znovu otvorí letiská Čáhbahár, Zahedan, Džask, tiež letisko Mašhad, na ktoré Tel Aviv počas konfliktu útočil. „Vnútroštátne a medzinárodné lety v ostatných častiach Iránu vrátane hlavného mesta Teherán nie sú až do odvolania povolené,“ dodalo ministerstvo.

Oblastný šéf Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin podľa serveru Ukrajinská pravda uviedol, že ruské letectvo uskutočnilo vzdušné údery na obytné oblasti, zahynuli pri nich traja muži a jedna žena utrpela zranenia.

Moskva stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov a civilné ciele, hoci OSN overila a potvrdila, že vo vojne rozpútanej vo februári 2022 na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina zahynulo viac ako 12-tisíc civilistov, vrátane žien a detí.

Rusko zasa hlásilo, že čelilo ukrajinským dronovým útokom. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že protivzdušná obrana zlikvidovala 50 ukrajinských bezpilotných strojov, z ktorých viac ako polovica útočila na Kurskú oblasť na hraniciach s Ukrajinou. Zvyšok bol zlikvidovaný nad niekoľkými ďalšími časťami Ruska vrátane troch dronov v Moskovskej oblasti, dodalo ministerstvo, ktoré citovala agentúra Reuters. (ČTK)