Súd v Moskve poslal do väzenia za špionáž amerického občana

Obeťami sa podľa neho stali dvaja muži vo veku 40 a 50 rokov a jedna 58-ročná žena. Ruské úrady v pondelok informovali, že ukrajinský dron vyvolal požiar vo Volgogradskej oblasti. 

Terčom ruského útoku sa stala obec Stepnohirsk, ktorá leží iba niekoľko kilometrov od frontovej línie. Pri údere boli podľa Fedorova zničené obytné domy.

Gubernátor Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov na sieti Telegram napísal, že ukrajinský nevybuchnutý dron dopadol na koľaje, pričom poškodil elektrické vedenie a spôsobil požiar v budove železničnej stanice. Reuters nedokázala tieto informácie nezávisle overiť.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj na sieti Facebook napísal, že ukrajinské sily čelia najtvrdším bojom v okolí Pokrovska a dvoch ďalších sektoroch. Ruské jednotky sa podľa neho snažia do Pokrovska dostať pomocou stratégie „totálnej infiltrácie“, pričom zvyšujú počet sabotáží v ukrajinskom tyle.

Ukrajinci medzitým zriadili rezervy, ktorých úlohou je ničiť nepriateľské prieskumné a sabotážne skupiny, dodal Syrskyj. (TASR)

S odvolaním sa na juhokórejské ministerstvo obrany o tom informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Krok je súčasťou snáh novej juhokórejskej vlády zmierniť napätie vo vzťahoch s KĽDR. Prezident I Če-mjong krátko po nástupe do funkcie v júni zakázal aktivistom posielať cez hranicu letáky a tiež nariadil zrušiť propagandistické vysielanie kritizujúce severokórejský režim. Tamojší predstavitelia však návrhy na zmierenie odmietli a dali najavo, že o dialóg s Južnou Kóreou nemajú záujem.

„Je to praktické opatrenie, ktoré môže pomôcť zmierniť napätie medzi Kóreami bez ovplyvnenia bojovej pohotovosti armády,“ uviedlo juhokórejské ministerstvo vo vyhlásení. V oblasti pozdĺž hranice sa nachádza zhruba 20 reproduktorov. Očakáva sa, že ich odstránenie bude dokončené v priebehu tohto týždňa.

Vzťahy medzi Soulom a Pchjongjangom sú na najhoršej úrovni za posledné roky. Obe krajiny zostávajú aj naďalej technicky vo vojnovom stave, keďže vojna medzi nimi z rokov 1950-1953 sa skončila iba prímerím, nie riadnou mierovou dohodou. (TASR)

Návšteva by sa podľa neho mohla uskutočniť v stredu alebo vo štvrtok.

Trump minulý utorok oznámil, že dáva Rusku desať dní na ukončenie konfliktu na Ukrajine. Túto lehotu pôvodne stanovil na 50 dní, neskôr ju však skrátil. Nový termín uplynie 8. augusta. V prípade, že Rusko lehotu nedodrží, Trump pohrozil uvalením 100-percentného cla na obchodných partnerov Moskvy.

Witkoff sa podľa prezidenta USA momentálne sústreďuje na otázky týkajúce sa Pásma Gazy, ale stále môže vycestovať do Ruska, ktoré pred viac než tromi rokmi vojensky napadlo susednú Ukrajinu.

„Myslím, že budúci týždeň, v stredu alebo vo štvrtok (6. a 7. augusta), možno pôjde do Ruska. Radi by ho videli. Požiadali ho o stretnutie. Uvidíme, čo sa stane,“ povedal Trump v nedeľu miestneho času novinárom. O Witkoffovej ceste do Ruska sa prvýkrát zmienil minulý štvrtok po masívnom útoku na Kyjev, keď ruské ostreľovanie označil za nechutné.

Na otázku, čo bude nasledovať, ak Rusko do požadovaného dátumu nepristúpi na prímerie alebo vojnu neukončí, Trump odpovedal, že uvalí sankcie.

„No, budú sankcie, ale zdá sa, že (Rusi) sú celkom dobrí v ich obchádzaní. Viete, sú to prefíkaní ľudia,“ vyhlásil americký prezident. Moskva sa opatreniam podľa neho môže vyhnúť pristúpením na „dohodu, vďaka ktorej ľudia prestanú umierať“.

Trump okrem toho oznámil, že dve jadrové ponorky, ktoré pre „provokatívne vyjadrenia“ podpredsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva nechal presunúť bližšie k Rusku, sú už „v regióne“. Nespresnil, či mal na mysli jadrové ponorky alebo ponorky s jadrovými zbraňami. Nešpecifikoval ani miesta ich vyslania, ktoré americká armáda zvyčajne drží v tajnosti.

Rusko napriek tlaku zo strany Spojených štátov podľa AFP pokračuje vo svojej invázii na Ukrajinu. Šéf Kremľa Vladimir Putin, ktorý výzvy na prímerie odmieta, v piatok vyhlásil, že má záujem o mier, ale že jeho požiadavky na ukončenie vojny zostávajú nezmenené. Medzi ne patrí, aby sa Ukrajina vzdala svojho územia aj ambícií vstúpiť do NATO. (TASR)

Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.

Texaskí republikáni minulý týždeň po verejnom tlaku prezidenta Donalda Trumpa predstavili návrh novej mapy, ktorá by im mohla zabezpečiť až päť kresiel na úkor Demokratickej strany.

Jednotlivé americké štáty majú hranice volebných obvodov prekresľovať zvyčajne raz za desať rokov po zverejnení najnovších údajov o počte obyvateľov zo sčítania ľudu. Republikáni sa o revíziu snažia v polovici desaťročia - podľa demokratov chcú takto posilniť svoje vyhliadky na udržanie tesnej väčšiny v Snemovni reprezentantov USA aj po voľbách v roku 2026, čiže v polovici volebného obdobia.

Demokrati sa svojím nedeľňajším odchodom z Texasu môžu podľa agentúry AP vystaviť sankciám vrátane pokút. Štátny generálny prokurátor už predtým pohrozil, že ich v prípade takéhoto kroku nechá zatknúť. Odmietnutie účasti na zasadnutí snemovne je však občianskym priestupkom, takže zo zákona nemôžu byť uväznení a nie je jasné, kto má právomoc zatykače vykonať, objasnila AP.

V 150-člennej väčšinovo republikánskej texaskej snemovni majú demokrati 62 kresiel. Na to, aby bola uznášaniaschopná, musí byť prítomných najmenej 100 členov snemovne. Ako uviedol hovorca demokratov, z Texasu odchádza aspoň 51 demokratických zákonodarcov, pričom smerujú napríklad do štátu Illinois.

„Toto rozhodnutie nerobíme ľahko, ale robíme ho s absolútnym morálnym presvedčením,“ vyhlásil predstaviteľ Demokratickej strany Gene Wu. Podľa demokratov ide o poslednú snahu zabrániť republikánom presadiť prekreslenie mapy volebných obvodov na pokyn Trumpa. (TASR)

Uviedla to agentúra Reuters, podľa ktorej ide o jedno z najostrejších vyjadrení Trumpovej administratívy na adresu významného partnera Spojených štátov v indicko-tichomorskom regióne, informuje TASR.

Prezident USA Donald Trump minulý utorok (29. 8.) oznámil, že dáva Rusku desať dní na ukončenie konfliktu na Ukrajine. Túto lehotu pôvodne stanovil na 50 dní, neskôr však uviedol, že ju skráti na 10 až 12 dní. V prípade, že ju Rusko nedodrží, Trump pohrozil uvalením 100-percentného cla na jeho obchodný partnerov. Medzi postihnutými by boli aj krajiny ako India a Čína, ktoré dovážajú ruskú ropu.

„(Trump) veľmi jasne povedal, že je neprijateľné, aby India pokračovala vo financovaní tejto vojny nákupom ropy z Ruska,“ povedal v relácii stanice Fox News Miller, zástupca vedúcej kancelárie Bieleho domu Susie Wilesovej a jeden z najvplyvnejších spolupracovníkov Trumpa. „Ľudia budú šokovaní, keď sa dozvedia, že India je v podstate na rovnakej úrovni ako Čína v nakupovaní ruskej ropy. To je ohromujúci fakt,“ dodal.

Republikánsky prezident v stredu povedal, že Spojené štáty uvalia na dovoz z Indie clo vo výške 25 percent, pretože nakupuje vojenské vybavenie a energie z Ruska. Clo nadobudlo účinnosť v piatok. Zdroje z indickej vlády potom v sobotu uviedli, že Naí Dillí bude nakupovať ropu z Moskvy aj napriek hrozbám zo strany Washingtonu.

Hospodárske vzťahy medzi Indiou a Ruskom sa výrazne zlepšili z dôvodu sankcií, ktoré Západ uvalil na Moskvu pre jej inváziu na Ukrajinu. Podľa portálu Moscow Times sa India v roku 2023 stala druhým najväčším obchodným partnerom Ruska.

Miller sa kritiku Indie podľa Reuters snažil zmierniť tým, že poukázal na Trumpov vzťah s indickým premiérom Naréndrom Módím, ktorý označil za „ohromný“. (TASR)

Informoval o tom šéf oblastnej správy Ivan Fedorov.

Stepnohirsk leží na juhovýchode Ukrajiny len niekoľko kilometrov od frontu a je opakovane terčom ruských útokov. Tie posledné zasiahli aj obytné domy a prišli pri nich o život dvaja muži vo veku 40 a 50 rokov a jedna 58-ročná žena.