Útočník z Magdeburgu sa vyhrážal už skôr

Tieto zbrane boli desaťročia zakázané v rámci Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ktorú v roku 1987 uzavreli Spojené štáty a Sovietsky zväz.

USA a Rusko sa v rámci INF zaviazali nevyvíjať, nevyrábať ani nenasadzovať rakety s doletom 500 až 5 500 kilometrov. Americký prezident Donald Trump však v roku 2019 od dohody odstúpil s odôvodnením, že Rusko ju nedodržiava. Kremeľ však vtedy vyhlásil, že bude moratórium dodržiavať, pokiaľ USA nenasadia rakety v dosahu Ruska.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo ukončenie samoregulácie a v utorok Kremeľ naznačil, že Moskva môže čoskoro rozmiestniť rakety, ktoré boli predtým zakázané.

„V tomto smere už v Rusku neexistujú žiadne obmedzenia. Rusko sa už v ničom nepovažuje za limitované,“ uviedol hovorca prezidenta Dmitrij Peskov.

Dodal, že Moskva je „oprávnená v prípade potreby prijať primerané opatrenia“ a v prípade rozhodnutia o rozmiestnení rakiet nebude o tom verejne informovať.

Prezident Vladimir Putin už vlani vyzval na obnovenie výroby rakiet stredného doletu, ktoré môžu niesť aj jadrové hlavice, po tom, čo USA vyslali na cvičenia do Dánska niektoré odpaľovacie systémy.

Rusko tiež obvinilo USA z vysielania týchto systémov na Filipíny a do Austrálie.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že „USA a ich spojenci nielenže otvorene avizovali plány na rozmiestnenie amerických pozemných rakiet INF v rôznych regiónoch, ale už aj dosiahli významný pokrok v praktickej realizácii týchto zámerov“.

Krok prichádza po tom, čo Trump oznámil nasadenie dvoch jadrových ponoriek „v regióne“ v rámci online sporu s Dmitrijom Medvedevom.

Bývalý ruský prezident v pondelok vyhlásil: „Všetci naši protivníci by mali byť v pohotovosti. Toto je nová realita, s ktorou budú musieť počítať. Očakávajte ďalšie kroky“. (SITA)

Oznámila to v utorok vláda v Osle.

Iniciatívu PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) oznámil v júli americký prezident Donald Trump. V jej rámci Spojené štáty povolia predaj amerických zbraní európskym krajinám NATO, ktoré ich následne dodajú Ukrajine.

Balík predstavený trojicou severských krajín zahŕňa rakety Patriot a ďalšie vybavenie protivzdušnej obrany. Švédsko podľa podpredsedníčky vlády Ebby Buschovej poskytne 237 miliónov eur.

„Pokračujúce dodávky tohto druhu amerického obranného materiálu, ktorý Európa nedokáže dodávať v dostatočnom množstve, sú rozhodujúce pre obrannú schopnosť Ukrajiny,“ povedala v utorok Buschová novinárom.

Švédsky minister obrany Pal Jonson na tlačovej konferencii povedal, že finančné prostriedky bude použité na dodávky zbraní na Ukrajinu už v septembri.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v mene aliancie vyjadril vďaku Švédsku, Nórsku a Dánsku za rýchlu reakciu pri financovaní balíka. NATO uviedlo, že bude koordinovať iniciatívu PURL, ktorú okrem európskych členov NATO financuje aj Kanada a ktorá bude rozdelená do balíkov v hodnote približne 500 miliónov dolárov.

Holandsko v pondelok oznámilo ako prvá krajina NATO svoju účasť v PURL v hodnote 500 miliónov eur na americké systémy protivzdušnej obrany.

„Tieto zbrane sú veľmi potrebné. Ukrajina stále bojuje každý deň, aby sa ubránila ruskej agresii, ako sú napríklad rozsiahle útoky dronmi. Ukrajina tým bojuje aj za slobodu a bezpečnosť v Európe,“ napísal holandský premiér Dick Schoof na sieti X. (TASR)