Nancy Pelosiovú hospitalizovali počas pracovnej cesty v Luxembursku

"Rusko chce zasievať rozkol," povedala šéfka Európskej komisiena plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu.

Okrem narúšania vzdušného priestoru Európska únia čelí narušeniu podmorských káblov, kyberútokom na letiská a zlovoľným kampaniam ovplyvňovaním volieb.

"Ide o ucelenú a eskalujúcu kampaň, ktorej cieľom je znepokojiť našich občanov, skúšať naše odhodlanie, rozdeliť našu úniu a oslabiť našu podporu Ukrajine. Je na čase nazvať veci pravým menom. Ide o hybridnú vojnu," povedala von der Leyenová.

Informovala o tom britská stanica BBC.

V dôsledku poškodenia energetického objektu v meste Nižyn zostalo bez elektriny približne 4500 odberateľov.

Neďaleko Nižyna drony zaútočili aj na nákladný vlak a poškodili železničné koľaje v smere do Kyjeva. Vlaková doprava v oblasti bola pozastavená, informovali miestne úrady s odvolaním sa na Ukrajinskú železničnú spoločnosť (Ukrzaliznycia).

Ukrajinská ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková v noci na stredu na sociálnej sieti Facebook informovala, že len za posledných 24 hodín ruská armáda podnikla viac ako 26 útokov na energetické zariadenia na Ukrajine.

Spresnila, že Sumská, Černihivská, Charkovská, Dnepropetrovská, Donecká, Odeská a Poltavská oblasť „sú prakticky každý deň pod nepriateľskou paľbou.“

Vyzvala preto partnerov Ukrajiny, aby pomohli so zariadeniami a vybavením, ktoré by nahradili tie poškodené. Uviedla tiež, že Ukrajina potrebuje predovšetkým ďalšie systémy protivzdušnej obrany a elektronického boja na ochranu svojej kritickej infraštruktúry.

Ukrajinská armáda vo svojej rannej zvodke uviedla, že tieto útoky sú pokračovaním ruskej stratégie útokov na civilné oblasti a infraštruktúru s cieľom vyvíjať tlak na Ukrajinu a zároveň ignorovať výzvy na prímerie.

Najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine DTEK opakovane upozornila, že útoky Ruska na energetickú infraštruktúru predstavujú hrozbu pre energetickú sieť Ukrajiny pred zimou. Ide o taktiku, v dôsledku ktorej boli počas doterajších vojnových zím na Ukrajine bez elektriny státisíce ľudí.

Regionálne úrady v stredu informovali, že pri ruských útokoch na Ukrajine bolo za posledných 24 hodín zabitých najmenej päť civilistov a ďalších 37 ich bolo zranených vrátane štvorročného dievčatka. (TASR)

Vojna spôsobila od februára 2022 emisie skleníkových plynov zodpovedajúce tomu, koľko spoločne za rok vyprodukujú Rakúsko, Maďarsko, Česko a Slovensko.

Podľa štúdie Iniciatívy pre výpočet skleníkových plynov v dôsledku vojen (IGGAW) celkové emisie z vojny na Ukrajine v súčasnosti predstavujú 237 miliónov ton oxidu uhličitého (CO2).

Tretina emisií skleníkových plynov je spôsobená samotnými bojovými operáciami. Napríklad tanky a stíhačky spotrebúvajú veľké množstvo nafty a leteckého paliva kerozínu.

Ďalšími zdrojmi znečistenia skleníkovými plynmi v dôsledku vojny sú potom požiare lesov a porastu. Väčšina z nich vznikla v blízkosti frontových línií alebo v pohraničných oblastiach.

Podľa údajov bola v roku 2024 spálená plocha viac ako dvadsaťkrát väčšia ako priemer v rokoch 2006 až 2021. Leto 2024 bolo na Ukrajine podľa vedcov tiež nezvyčajne suché, čo napomáhalo šíreniu lesných požiarov.

"Rok 2024 vyniká ako znepokojivý príklad ničivého cyklu, v ktorom sa klimatické zmeny a ozbrojené konflikty vzájomne posilňujú a urýchľujú globálne otepľovanie," uviedli autori štúdie.

Podľa výpočtu IGGAW bolo počas troch rokov vojny v dôsledku ostreľovania veľkých ropných skladov a rafinérií a ukrajinskej energetickej infraštruktúry uvoľnených približne 17 miliónov ton CO2.

Mnoho letov, napríklad z Európy do Ázie, sa tiež musí vyhnúť ukrajinskému vzdušnému priestoru a Sibíri, čo enormne predlžuje letové trasy. V porovnaní so situáciou pred inváziou tým letecké spoločnosti vyprodukujú 20 miliónov ton oxidu uhličitého navyše, uvádzajú vedci. (ČTK)

Stalo sa tak po sérii ukrajinských útokov na ruské rafinérie. Niektoré zariadenia boli nútené na neurčito zastaviť výrobu.

Zdroje z odvetvia uviedli, že dodávky benzínu z bieloruských rafinérií na ruský trh dosiahli minulý mesiac 49 000 ton, zatiaľ čo dodávky nafty dosiahli celkovo 33 000 ton.

Niekoľko ruských regiónov zaviedlo prídelový systém na palivá a dočasné zmrazenie cien.

Rusko sa tiež pripravuje na dovoz benzínu z Číny a ďalších ázijských krajín vrátane Južnej Kórey a Singapuru, aby vykompenzovalo nedostatok paliva – po odstavení takmer 40 percent svojej rafinérskej kapacity ropy, informoval provládny denník Kommersant.