Séria troch nehôd na maďarskej diaľnici si vyžiadala piatich zranených

Do južných a východných častí mesta v pondelok prvýkrát od začiatku vojny vstúpili izraelské tanky. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Sídlo zamestnancov WHO v Dajr al-Balah v Pásme Gazy bolo dnes trikrát napadnuté, rovnako ako jej hlavný sklad,“ uviedol na sociálnej sieti X šéf organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus. „Izraelská armáda vstúpila do areálu a prinútila ženy a deti evakuovať sa... Mužskí členovia personálu a rodinní príslušníci boli spútaní, vyzlečení, na mieste vypočúvaní a preverovaní pod hrozbou použitia zbrane,“ napísal. Vojaci podľa neho zadržali dvoch pracovníkov WHO a dvoch rodinných príslušníkov. Troch z nich už prepustili.

Izraelská armáda v nedeľu nariadila evakuáciu Palestínčanov z centrálnej časti Pásma Gazy a zároveň upozornila, že akciu proti ozbrojencom hnutia Hamas plánuje v oblastiach, kde doteraz nezasahovala. Evakuačné nariadenie sa týka obyvateľov a vysídlených osôb v okolí mesta Dajr al-Balah, kde izraelská armáda rozširuje svoje operácie.

„Príkaz na evakuáciu Dajr al-Balah, sa týka viacerých priestorov WHO, čo ohrozuje našu schopnosť pôsobiť v Gaze a posúva tamojší zdravotnícky systém ďalej ku kolapsu,“ upozornil Tedros, ktorý ozrejmil, že hlavný sklad WHO sa nachádza v evakuačnej zóne a po izraelských útokoch je nefunkčný.

Šéf WHO zároveň varoval, že vzhľadom na poškodenie skladu bude pre organizáciu náročné pokračovať v podpore nemocníc, pohotovostných tímov a zdravotníckych pracovníkov v Pásme Gazy, ktorí majú už teraz kritický nedostatok liekov, zásob a paliva. (TASR)

Na mieste zasahujú záchranné zložky, okolie uzavreli.

„Máme v opatere asi 80 ľudí, prebieha aktuálne vyšetrovanie,“ uviedla hovorkyňa stredočeskej záchranky Nováková s tým, že ide o podozrenie na meningitídu typu B.

Meningokové infekcie spôsobujú zápal mozgových blán a môžu viesť v krajnom prípade až k smrti.

Bukurešť musí podľa jeho slov zverejniť nové dôkazy týkajúce sa okolností anulovaných prezidentských volieb z novembra minulého roka, informuje agentúra Agerpres.

Opakované voľby hlavy štátu Rumunska sa konali tento rok v máji, a to pre rozhodnutie ústavného súdu zo 6. decembra, ktorý anuloval výsledky prvého kola z 24. novembra 2024 pre informácie tajných služieb o nelegálnom zasahovaní Ruska do volebnej kampane.

Prekvapivo ho vyhral dovtedy málo známy kandidát Calin Georgescu, ktorého z volieb neskôr vylúčili.

Tajné služby údajne zistili, že predvolebnú kampaň narušilo Rusko prostredníctvom tisícov umelo vytvorených účtov na platformách TikTok a Telegram. Moskva toto obvinenie popiera.

Riaditeľstvo pre vyšetrovanie organizovaného zločinu a terorizmu (DIICOT) začalo po analýze odtajnených dokumentov vyšetrovanie Georgescovej kampane.

„Vyzývam tých, ktorí stále pochybujú o zasahovaní Ruska do prezidentských volieb v Rumunsku v novembri 2024, aby si prečítali nižšie uvedené vyhlásenia. Pokusy o zapojenie cudzích štátnych síl do rumunských volieb v predchádzajúcich mesiacoch po prvýkrát odsúdili v oficiálnych vyhláseniach NATO aj EÚ,“ uviedol.

V príspevku na sieti Facebook odkazoval napríklad na stanoviská Rady EÚ z 18. júla 2025, v ktorom odsudzuje hybridné a kybernetické Ruska vo viacerých európskych štátoch, či britskej vlády, ktorá v uplynulých dňoch uvalila sankcie „na tri jednotky ruskej tajnej služby GRU a jej 18 dôstojníkov zodpovedných za šírenie chaosu a neporiadku na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina“.

Toto vyhlásenie Londýna uviedol rumunský prezident ako príklad toho, že aj v prípade štátov, ktoré sú uznávané pre svoju spravodajskú činnosť, je dokazovanie takýchto zásahov zo zahraničia zdĺhavý proces.

„NATO, EÚ a Spojené kráľovstvo potvrdzujú, že Rusko vedie kybernetické útoky, manipuluje a šíri dezinformácie v európskych štátoch vrátane Rumunska, a to aj v rámci volebných kampaní. Je zrejmé, že keď rumunský štát objaví nové dôkazy, musí ich predložiť,“ napísal Dan na Facebooku s tým, že štát mal v prvom rade zabrániť tomu, čo sa stalo v novembri 2024. (TASR)