Zverejnil tajné dokumenty, bývalý príslušník americkej národnej gardy dostal 15 rokov väzenia

Medzinárodné spoločenstvo by podľa neho malo tieto voľby odmietnuť ako podvod, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Mjanmarsko sa zmieta v konflikte od februára 2021, keď armáda uskutočnila prevrat. Armáda tvrdí, že koncom tohto roka alebo na začiatku nasledujúceho roka plánuje usporiadať „slobodné a spravodlivé voľby“. Andrews však uviedol, že predpoklad, že by sa v juntou kontrolovanom Mjanmarsku mohli konať skutočne demokratické voľby, je smiešny. „Chcú nájsť východisko z medzinárodného tlaku,“ povedal novinárom v Ženeve.

Podľa neho chce junta vytvoriť len „ilúziu volieb“, ktorá by navodila dojem, že v krajine vznikla legitímna civilná vláda. Dodal, že „nemôžete mať voľby, keď väzníte, mučíte a popravujete svojich oponentov, keď je nelegálne nahlásiť pravdu ako novinár, keď je nelegálne prehovoriť a kritizovať juntu“. Andrews tvrdí, že je veľmi dôležité, aby štáty túto myšlienku volieb odmietli.

Osobitná spravodajca tiež uviedol, že od prevratu zahynulo v Mjanmarsku viac ako 6800 ľudí a približne 22.000 osôb je väznených z politických dôvodov, z ktorých „väčšina sa previnila tým, že uplatňovala svoje základné práva vrátanie vyjadrovania sa a účasti na protestoch proti brutálnej vojenskej junte“.

AFP podotkla, že Andrews je nezávislým expertom Rady pre ľudské práva (UNHRC), ale nehovorí v mene samotnej OSN.

Mjanmarsko, na ktoré po prevrate uvalili sankcie USA, Kanada, Británia i EÚ, sa podľa AFP stalo čoraz závislejším od hospodárskej a vojenskej podpory Číny a Ruska. Sankcie sa vzťahujú aj na generála junty Min Aun Hlaina. Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan v novembri 2024 oznámil, že požiadal o vydanie zatykača na mjanmarského vojenského vodcu za údajné zločiny proti ľudskosti. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters a televízie France 24.

„Musíme jasne ukázať, že agresia vedie k trestu a musíme to urobiť spoločne - celá Európa,“ vyhlásil Zelenskyj po podpise dohody s generálnym tajomníkom RE Alainom Bersetom v Štrasburgu.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu už v marci 2023 vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s údajnou nezákonnou deportáciou ukrajinských detí po začiatku invázie. ICC však nemá právomoc stíhať Rusko za „zločin agresie“.

Podľa Rady Európy nový osobitný tribunál „vyplní medzeru“, ktorá vznikla v dôsledku „jurisdikčných obmedzení“ Medzinárodného trestného súdu.

Berset uviedol, že ďalším krokom k zriadeniu tribunálu, ktorý by podľa RE mohol začať vykonávať činnosť už budúci rok, má byť rozšírená dohoda. Tá by mala umožniť čo najväčšiemu počtu krajín pripojiť sa, podporiť jeho činnosť a podieľať sa na jeho riadení.

Zatiaľ nepadlo konkrétne rozhodnutie, kde bude tribunál sídliť, ale Zelenskyj sa vyjadril, že Haag by bol „ideálny“, píše AFP.

„Ešte je pred nami dlhá cesta. Spravodlivosť si vyžaduje čas, ale musí nastať (...) Bude si to vyžadovať silnú politickú a právnu odvahu, aby každý ruský vojnový zločinec vrátane Putina čelil spravodlivosti,“ povedal Zelenskyj.

Je to prvýkrát, čo bol takýto tribunál zriadený pod záštitou Rady Európy. Európski ministri zahraničných vecí podporili jeho vznik na stretnutí v meste Ľvov na západe Ukrajiny 9. mája.

Rada Európy, pod ktorou tribunál vzniká, je samostatná medzinárodná organizácia so sídlom v Štrasburgu. Združuje 46 štátov vrátane kľúčových európskych krajín mimo EÚ, ako sú Spojené kráľovstvo, Turecko či Ukrajina. Rusko bolo z organizácie vylúčené po invázii na Ukrajinu v roku 2022. (TASR)

Podľa miestneho prokurátora bolo najmenej 20 ďalších osôb hospitalizovaných pre strelné poranenia, píše TASR podľa agentúr Reuters a AFP.

„Je to hrozná viacnásobná vražda a vyšetrovanie prebieha,“ uviedla v stredu na tlačovej konferencii mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová a dodala, že medzi obeťami sú aj deti. Miestna prokuratúra doposiaľ potvrdila len jednu maloletú obeť vo veku 17 rokov.

Útok odsúdilo aj vedenie mesta Irapuato a vyjadrilo solidaritu s obeťami, príbuznými a ďalšími občanmi postihnutými „týmto zbabelým činom“.

Miestne médiá informovali, že k streľbe došlo počas oslavy katolíckeho sviatku. Bezpečnostné orgány v oficiálnom vyhlásení potvrdili, že spustili operáciu s cieľom nájsť osoby zodpovedné za tento útok.

Štát Guanajuato je dôležitým priemyselným centrom a obľúbenou turistickou destináciou. Podľa oficiálnych štatistík je však, v dôsledku násilia gangov, aj najsmrteľnejším štátom v Mexiku. Len minulý rok tam úrady zaznamenali viac ako 3000 vrážd, vysvetľuje AFP.

Násilie v Mexiku súvisí väčšinou s obchodovaním s drogami. Od roku 2006 si vyžiadalo približne 480.000 obetí a viac ako 120.000 ľudí zostáva nezvestných, dodáva AFP.

(TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

K zodpovednosti by mal byť podľa iniciátorov dohody pohnaný ruský prezident Vladimir Putin aj ďalší ruskí lídri.

"Tento podpis je rozhodujúcim krokom k zriadeniu osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine," vyhlásil Alain Berset, predseda Rady Európy, ktorá dohliada na dodržiavanie ľudských práv na kontinente a združuje 46 členských krajín, vrátane Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) a predseda Rady Európy Alain Berset. (zdroj: TASR/AP)

Tribunál doplní činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý má právomoc vyšetrovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu. V súčasnosti ale v prípade Ukrajiny, proti ktorej Rusko už štvrtý rok vedie vojnu, nemôže vyšetrovať zločin agresie. Špeciálny tribunál túto medzeru zaplní, uviedla vo vyhlásení Rada Európy.

"Silný tribunál pre zločin agresie môže – a musí – prinútiť každého potenciálneho agresora, aby si to rozmyslel," povedal už v máji Zelenskyj. "Tento tribunál zabezpečí, že tí, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za agresiu proti Ukrajine, budú pohnaní k zodpovednosti," poznamenala zasa šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.

Vojna na Ukrajine, ktorú v roku 2022 začalo Rusko svojou vojenskou inváziou, si už vyžiadala státisíce životov. Ruskí vojaci sa v nej podľa tvrdenia Západu dopustili mnohých vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Na Putina v roku 2023 Medzinárodný trestný súd vydal zatykač kvôli únosom ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska. (ČTK)

Na Letisko M. R. Štefánika ich v stredu večer priviezol vládny špeciál, ktorý odletel z jordánskej Akaby. Evakuovaných bolo 22 občanov Slovenska a dvaja občania iných národností. Informoval o tom komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorý zároveň uviedol, že let sa podarilo zabezpečiť aj vďaka úzkej spolupráci s ministerstvom obrany a ministerstvom vnútra.

„Po úspešnej trojdňovej evakuácii z minulého týždňa sme aj naďalej monitorovali vývoj bezpečnostnej situácie v regióne Blízkeho východu, ktorá eskalovala a vyžiadala si potrebu vyslania ďalšieho evakuačného letu. Do bezpečia sme tak dnes prepravili slovenských občanov, ako aj občanov z partnerských krajín,“ uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.

Slovenská republika už zrealizovala spolu deväť evakuačných letov. Slovenský vládny špeciál letel 16. – 18. júna 2025 dvakrát medzi Bratislavou a jordánskym Ammánom a jedenkrát medzi Bratislavou a cyperskou Larnakou.

Okrem toho bol na päť ciest mimoriadne nasadený aj slovenský vojenský špeciál, ktorý kyvadlovo premával medzi jordánskymi mestami Akaba a Ammán a cyperskou Larnakou, odkiaľ sa po splnení misie vrátil na Slovensko. Vojenský špeciál vo štvrtok opätovne vyrazí do Akaby, odkiaľ prepraví ďalších občanov do Bratislavy.

„Naši kolegovia deň a noc kontaktujú každého jedného občana Slovenskej republiky, ktorý sa zaregistroval cez dobrovoľnú registráciu ministerstva zahraničných vecí, zisťujú, kde sa nachádza, či je v ohrození a zostavujú zoznamy evakuovaných,” priblížil šéf slovenskej diplomacie a poďakoval všetkým za nasadenie a spoluprácu.

Slovensko prepravilo z Blízkeho východu do bezpečia dovedna celkovo 248 osôb vrátane občanov Slovenskej republiky a občanov ďalších 25 krajín.

Pri evakuácii z Blízkeho východu ostávajú podľa rezortu diplomacie kľúčovou súčasťou krízoví a konzulárni pracovníci ministerstva zahraničných vecí doma i na veľvyslanectvách v zahraničí spolu s Medzinárodným operačným krízovým centrom rezortu diplomacie. To je nepretržite k dispozícii 24 hodín denne sedem dní v týždni vo všetkých časových pásmach po celom svete na telefónnom čísle +421 2 5978 5978. Poskytuje informácie prvého kontaktu o aktuálnych cestovných obmedzeniach či podmienkach cestovania do zahraničia a o kontaktoch na najbližší zastupiteľský úrad. V prípade potreby odporučí, ako postupovať pri strate cestovného dokladu, dopravnej nehode alebo inej nepredvídanej udalosti počas pobytu v zahraničí. (TASR)