Japonským premiérom ostáva Šigeru Išiba, čelil hlasovaniu v parlamente

TASR informuje podľa správy agentúry AFP, ktorá dodáva, že ide o nárast o niekoľko stoviek od posledného zverejneného čísla začiatkom augusta.

„Od 27. mája do 13. augusta sme zaznamenali najmenej 1760 zabitých Palestínčanov pri hľadaní pomoci; 994 v blízkosti lokalít GHF (Humanitárna nadácia pre Gazu) a 766 pozdĺž trás zásobovacích konvojov. Väčšinu týchto zabití spáchala izraelská armáda,“ uviedlo vo vyhlásení oddelenie UNHCR pre palestínske územia.

Pre porovnanie, úrad 1. augusta informoval o 1373 mŕtvych. Aktualizácia počtu týchto obetí prišla po tom, čo úrad pre civilnú obranu v Gaze uviedol, že v priebehu piatka bolo izraelskou paľbou zabitých najmenej 23 ľudí vrátane 12, ktorí čakali na humanitárnu pomoc.

Izraelská armáda pre AFP uviedla, že správy preveruje. Francúzska agentúra pripomína, že v dôsledku obmedzení pre médiá v Gaze a ťažkostí v prístupe k počtom obetí nebolo možné uvedený počet a podrobnosti dodané gazskou civilnou obranou a izraelskou armádou bezprostredne nezávisle overiť.

Vedenie izraelskej armády v stredu oznámilo, že boli schválené plány na novú ofenzívu v Gaze, ktorej cieľom je poraziť palestínske militantné hnutie Hamas a oslobodiť všetkých zostávajúcich rukojemníkov. Armáda má v úmysle prevziať kontrolu nad mestom Gaza a blízkymi utečeneckými tábormi, ktoré patria medzi najhustejšie osídlené časti tohto vojnou spustošeného územia. (TASR)

Očakávalo sa, že po rokovaniach v úzkom formáte, na ktorých sa okrem Trumpa a Putina zúčastnili aj šéfovia diplomacie USA a Ruska Marco Rubio a Sergej Lavrov, ako aj osobitný vyslanec USA Steve Witkoff a Putinov zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov, uskutoční aj spoločný pracovný obed oboch delegácií.

Ten bol však zrušený, spresňuje britská stanica.

Po rokovaní neoznámili lídri USA a Ruska na spoločnej tlačovej konferencii žiadne podrobnosti o vzájomnej dohode a prímerie v bojoch na Ukrajine, ktoré malo byť hlavným bodom samitu, nespomenul ani jeden z nich.

Samotný Putin po krátkej spoločnej tlačovke odletel späť do Ruska. Trump po skončení samitu takisto nastúpil na palubu lietadla Air Force One, smerujúceho do Washingtonu. (TASR)

Uviedol tiež, že sa vo viacerých bodoch zhodli, prímerie v bojoch na Ukrajine však nespomenul. K čomu presne presne dospeli, ale na spoločnej tlačovke nezverejnili.

„Zhodli sme sa na mnohých, mnohých bodoch.... Povedal by som, že na niekoľkých dôležitých, ale ešte sme sa tam celkom nedostali, urobili sme určitý pokrok,“ dodal bez uvedenia akýchkoľvek podrobností.

Trump zároveň uviedol, že bude telefonicky kontaktovať ukrajinského prezidenta Zelenského i partnerov z NATO, aby ich “informoval o dnešnom stretnutí“.

“Začnem s niekoľkými telefonátmi a poviem im, čo sa odohralo,“ uviedol. „Mali sme mimoriadne produktívne stretnutie a na mnohých bodoch sme sa dohodli, zostáva ich už len veľmi málo,“ dodal Trump.

„Niektoré nie sú až také významné, jeden je pravdepodobne najvýznamnejší, ale máme veľmi dobrú šancu sa tam dostať,“ citovala ho britská spravodajská stanica.

Krátka tlačová konferencia sa skončila bez toho, aby prezidenti odpovedali na otázky novinárov.

Miesto toho Trump opätovne poďakoval Putinovi s tým, že sa „čoskoro“ pravdepodobne opäť porozprávajú a uvidia.

„Nabudúce v Moskve,“ odpovedal mu na to Putin, na čo Trump reagoval v zmysle, že si „viem si predstaviť, že by sa to mohlo stať.“

Rokovania podľa Putina prebehli „v konštruktívnej atmosfére vzájomného rešpektu“.

Putin tiež uviedol, že súčasné vzťahy medzi USA a Ruskom „klesli na najnižšiu úroveň od studenej vojny“ a stretnutie medzi prezidentmi bolo „už dávno potrebné“.

Ruský prezident zároveň dodal, že s Trumpom dosiahli „dohodu“ ohľadom Ukrajiny a upozornil Európu, aby „nebrzdila začínajúci pokrok“.

Rusko má podľa neho „úprimný záujem“ o ukončenie konfliktu, ale aby bolo „trvalé“, musia sa odstrániť „primárne príčiny konfliktu“ a riešiť „legitímny konflikt“ Ruska.

„Súhlasím s prezidentom Trumpom, ako dnes povedal, že prirodzene by mala byť zaistená aj bezpečnosť Ukrajiny. Prirodzene, sme pripravení na tom pracovať," uviedol Putin.

„Rád by som dúfal, že dohoda, ktorú sme spoločne dosiahli, nám pomôže priblížiť sa k tomuto cieľu a vydláždi cestu k mieru na Ukrajine,“ dodal.
 

Podľa agentúry DPA ešte o štvrťhodinu dlhšie. Kremeľ potvrdil, že Putin sa zúčastní na spoločnej tlačovej konferencii po boku Trumpa.

Putinov vyjednávač Dmitrijev po ňom ruskej štátnej televízii povedal, že išlo "pozoruhodne dobre". 

Snímka vznikla bezprostredne pred začiatkom rokovaní v Anchorage na Aljaške, informuje stanica Sky News. Tá dodala, že z Ukrajiny prichádzajú na adresu amerického privítania Putina na červenom koberci sklamané a nahnevané reakcie.

Obaja prezidenti na spomínanej snímke stoja vedľa seba pod transparentom s nápisom „Usilujeme sa o mier“.

Zatiaľ čo Trump, Putin a ich príslušné delegácie rokovali, pripravovala sa pôda pre následnú tlačovú konferenciu, uvádza Sky News. Na dvoch pódiách s pečaťou amerického prezidenta boli vztýčené obe vlajky, americká i ruská, čo podľa britskej spravodajskej stanice môže znamenať, že sa na záver rokovaní plánuje spoločná tlačová konferencia Trumpa a Putina.

Ukrajinci medzitým reagovali na privítanie Putina na Aljaške s „hnevom a znechutením“, uvádza spravodajská stanica.

Virálnou sa podľa Sky News stala fotografia, na ktorej kľačiaci americkí vojaci rozprestierajú červený koberec pred schodmi Putinovho lietadla.

„Okupuje územia, ničí celé mestá, zabíja, znásilňuje, okráda, unáša, mučí a výsledkom toho je, že sa mu dostáva privítania na červenom koberci,“ citovala stanica jednu z reakcií na privítanie Putina na Aljaške. (TASR)

"Trump rozvinul červený koberec pre vojnového zločinca. Na americkej pôde. Americká vláda by mala Putina zatknúť, nie ho hostiť. Hanebné a trápne," napísal na sieti X demokratický kongresman Jim McGovern za štát Massachusetts.

Pred samitom demokrati vo všeobecnosti odsúdili Trumpovo zbližovanie s ruským vodcom, uviedol denník Financial Times.

Obávali sa totiž, že tým odmeňuje autoritárskeho protivníka USA a že to pravdepodobne nepovedie k spravodlivému urovnaniu pre Ukrajinu.

Bývalá demokratická ministerka zahraničia a tiež kandidátka na prezidentku v roku 2016 Hillary Clintonová potom na instagrame poznamenala, že by Trumpa osobne nominovala na Nobelovu cenu za mier, ak by dosiahol mierovú dohodu, ktorá by Ukrajinu nenútila k územným ústupkom.

Dodala, že Putin nie je Trumpov priateľ, ale súper USA, ktorý sa usiluje o rozbitie západného spojenectva. (ČTK)