AfD vylúčila troch členov spájaných s neonacistami

„Oboch včera ošetrili na pohotovosti. Zostali v nemocnici na pozorovanie, no ráno ich prepustili,“ povedala veľvyslankyňa Vesela Mrdjenová Koračová. Ozrejmila, že hoci sú konzul i jeho partnerka otrasení, sú „v dobrom fyzickom stave“.

Podľa slov Mrdjenovej Koračovej sa budova s apartmánom konzula nachádza v „bezprostrednej blízkosti“ ministerstva obrany, ktoré bolo už v minulosti „jedným z hlavných cieľov“ operácií Iránu, militantného libanonského hnutia Hizballáh či jemenských povstalcov Húsíov.

„Ich byt je zničený,“ povedala veľvyslankyňa. „V súčasnosti sa už ubytovali (inde), dúfajme, že na bezpečnejšom mieste,“ dodala. V tej istej budove býval aj ďalší chorvátsky diplomat, ktorý však pri útoku neutrpel zranenia.

Chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič-Radman zdôraznil, že ministerstvo je v nepretržitom kontakte s chorvátskym veľvyslanectvom v Izraeli a prijíma všetky potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti svojich zamestnancov.

„Dôrazne odsudzujeme útoky na civilistov a diplomatické zariadenia. Vyzývame na okamžitú deeskaláciu a zdržanlivosť,“ povedal Grlič-Radman. (TASR)

 Poradca šéfa Kremľa Jurij Ušakov uviedol, že telefonát trval približne 50 minút a označil ho za „zmysluplný a užitočný“.

„Vladimir Putin odsúdil izraelskú vojenskú operáciu proti Iránu a vyjadril vážne obavy z potenciálnej eskalácie konfliktu, ktorá by mala nepredvídateľné dôsledky pre celý Blízky východ,“ povedal novinárom Ušakov. Zároveň uviedol, že aj Trump označil vývoj udalostí na Blízkom východe za „veľmi znepokojivý“. Obaja lídri však potvrdili, že nevylučujú návrat k rokovaniam o iránskom jadrovom programe, skonštatoval Ušakov.

Putin podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti šéfovi Bieleho domu tiež povedal, že Rusko je pripravené pokračovať v rokovaniach s Ukrajinou po 22. júni. Oboznámil Trumpa aj s „uplatňovaním dohôd, ktoré uzavreli ruská a ukrajinská delegácia v Istanbule 2. júna“, priblížil Kremeľ. Ukrajina a Rusko v sobotu uskutočnili ďalšiu výmenu vojnových zajatcov. Trump opäť zopakoval svoj záujem o rýchle vyriešenie konfliktu na Ukrajine, uviedol poradca Kremľa.

Putin počas telefonátu zablahoželal Trumpovi k jeho sobotňajším 79. narodeninám.
(TASR)

Práve v Ománe sa malo šieste kolo rozhovorov konať. Teherán už naznačoval, že kvôli izraelskému útoku nemá zmysel v rokovaniach teraz pokračovať.

„Rozhovory Iránu a USA, ktoré sa mali uskutočniť túto nedeľu v Maskate, sa teraz neuskutočnia. Diplomacia a dialóg však zostávajú jedinou cestou k trvalému mieru,“ napísal al-Búsajdí na sociálnej sieti.

Izrael podľa neho zasiahne všetky ciele iránskeho režimu a tvrdšie údery ešte len prídu.

„Zasiahneme každé miesto a každý cieľ režimu ajatolláhov a to, čo pocítili doteraz, nie je nič v porovnaní s tým, čo ich čaká v najbližších dňoch,“ povedal Netanjahu vo videoodkaze. Doplnil, že izraelská armáda teraz ničí schopnosť Iránu vyrábať balistické strely.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján medzitým varoval, že ak budú izraelské útoky pokračovať, jeho krajina zintenzívni svoju reakciu. Tvrdil tiež, že Izrael koordinoval svoje útoky so Spojenými štátmi, čo podľa neho poukazuje na nečestnosť a nespoľahlivosť Washingtonu.

„Pokračovanie sionistickej agresie sa stretne s tvrdšou a dôraznejšou odpoveďou iránskych ozbrojených síl,“ povedal Pezeškiján podľa svojej kancelárie v telefonáte s pakistanským premiérom Šáhbázom Šarífom.

Ide o reakciu na eskalujúci konflikt medzi Izraelom a Iránom, vyplýva z nariadenia ministra vnútra Bruna Retailleaua, ktoré zaslali regionálnym bezpečnostným zložkám.

„Osobitnú pozornosť je potrebné venovať všetkým miestam, ktoré by sa mohli stať terčom teroristických alebo škodlivých činov zo strany zahraničnej mocnosti,“ uviedol francúzsky minister v dokumente.

Retailleau nariadil posilniť ochranu náboženských objektov, škôl, štátnych a inštitucionálnych budov, ako aj frekventovaných priestorov, medzi ktoré patria aj miesta slávností, kultúrnych a náboženských podujatí.

Zvýšené bezpečnostné opatrenia sa zároveň vzťahujú na izraelské a americké záujmy, ako aj zariadenia židovskej komunity, uvádza sa v dokumente. (TASR)

„Chceli by sme, aby sa pomoc Ukrajine v dôsledku toho neznížila,“ povedal ukrajinský prezident.

Izrael v piatok odštartoval rozsiahle útoky na Irán, ktorých cieľom boli jadrové a vojenské zariadenia, ako aj vysokopostavení generáli a atómoví vedci. Útok na Irán vyvolal nárast cien ropy, čo podľa Zelenského prospeje Rusku.

„Útoky viedli k prudkému rastu cien ropy. To je pre nás zlé,“ konštatoval ukrajinský líder a zopakoval výzvu na zavedenie stropu na cenu ruskej ropy. Izraelské útoky na Irán by však mohli byť priaznivé aj pre Kyjev, ak povedú k zníženiu dodávok vojenského vybavenia z Teheránu do Moskvy. Rusko sa totiž vo veľkom rozsahu spolieha na útočné drony iránskej výroby. (SITA)