Bellenova dilema nie je triviálna, píše Peter Schutz

Ruský prezident Putin nariadil vláde pripraviť návrhy do 1. septembra, uviedol na svojom webe denník Kommersant s odvolaním sa na dokument zverejnený na internetovej stránke Kremľa.

Putin počas májovej schôdzky s ruskými podnikateľmi vyzval úrady, aby "podusili" zahraničné firmy pôsobiace proti Rusku, hoci sa úplne nestiahli z ruského trhu, pripomenul ruský denník.

"Prezident povedal, a tak budeme dusiť," zareagoval vtedy minister digitalizácie Maksut Šadajev. Minister po porade Putina s podnikateľmi hovoril o postupnom obmedzovaní zahraničných internetových servisov, ktoré majú svoju obdobu v Rusku, pripomenul server Meduza.

V súvislosti s Putinovými pokynmi poukázal portál The Moscow Times na snahy vytvoriť v Rusku národnú digitálnu platformu, ktorej ústredným prvkom má byť ruský messenger MAX prepojený so štátnymi úradmi.

Zavedenie takéhoto systému vzbudzuje obavy ochrancov ľudských práv, že sa projekt stane nástrojom monitorovania občanov.

"Prístup k údajom získa (tajná služba) FSB, ministerstvo vnútra, centrálna banka, daňové úrady a dokonca aj úrad pre reguláciu trhu s alkoholom," varoval Michail Klimarev z mimovládnej Spoločnosti obrany internetu.

Za "nie priateľské" ruské úrady označujú západné štáty, ktoré zaviedli proti Rusku sankcie s cieľom prinútiť Moskvu k stiahnutiu ruských vojsk z Ukrajiny, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej agresii. (ČTK)

Informoval o tom vrchný rabín Ukrajiny Moše Asman.

Ruská protivzdušná obrana počas zostrelila vyše dve desiatky ukrajinských bezpilotných lietadiel, oznámilo ruské ministerstvo obrany. 

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci odrazila nálet ruských dronov na Záporoží na juhovýchode krajiny, uviedol šéf oblastnej správy Ivan Fedorov a vyzval obyvateľov, aby zotrvali v úkrytoch.

Ruská obrana počas dvoch hodín, od 21:00 do 23:00 moskovského času (od 20:00 do 22:00 SELČ) zničila 22 dronov, z toho desať nad Brianskou oblasťou, desať nad anektovaným Krymom a po jednom drone nad Moskovskou a Orelskou oblasťou, tvrdí ruské ministerstvo.

Moskovský starosta Sergej Sobjanin medzitým informoval o dvoch dronoch zostrelených na prístupoch k hlavnému mestu. O jednom drone zničenom nad Voronežskou oblasťou informoval gubernátor Alexander Gusev. Ani on, ani Sobjanin, ani ministerstvo sa nezmienili o prípadných škodách či obetiach.

Úrady načas prerušili prevádzku dvoch zo štyroch letísk v okolí Moskvy, Domodedovo a Žukovskij.

Úrady vyzvali obyvateľov, aby zostali doma a zatvorili okná, píše TASR na základe správy agentúry AFP.

Nekontrolovateľný oheň sa šíril v Méntride približne 50 kilometrov juhozápadne od španielskeho hlavného mesta. Dym zavial smerom k Madridu vietor. Spravodajcovia agentúry AFP videli, ako z hustého oblaku oranžového a sivého dymu padá na zem popol.

Madridské úrady odporučili obyvateľom, aby sa zbytočne nezdržiavali vonku a nosili rúška. Pre dym dokonca uzavreli časť jedného z hlavných ťahov vedúcich do mesta.

Na mieste bolo nasadených viac ako 150 hasičov. Podľa informačnej služby pre lesné požiare v regióne Kastília-La Mancha požiar vypukol vo štvrtok približne o 15.00 h.

Agentúra AFP pripomína, že ľuďmi zapríčinená zmena klímy zvyšuje intenzitu, dĺžku i frekvenciu extrémnych horúčav, ktoré vytvárajú podmienky pre lesné požiare. Len v Španielsku tento rok vyhorelo už viac ako 25.000 hektárov lesov.

Podľa španielskej meteorologickej agentúry AEMET platili tento týždeň vo viacerých španielskych regiónoch výstrahy pred extrémnymi horúčavami, pričom vo štvrtok dosiahli teploty v Méntride až 39 stupňov Celzia. (TASR)

Podotkol však, že stále existujú nezodpovedané otázky, napríklad v oblasti hraničných priechodov na rozdelenom ostrove. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Cyperský prezident Nikos Christodulides a vodca cyperských Turkov Ersin Tatar spoločne viedli rozhovory v sídle OSN a dosiahli prelom v súvislosti s vytvorením výboru pre mládež a tiež v troch ďalších oblastiach, uviedol Guterres. Otvorenie štyroch hraničných priechodov a využívanie solárnej energie v nárazníkovej zóne medzi oboma stranami ostrova však zostali podľa jeho slov nedoriešené. „Je veľmi dôležité čo najskôr zaviesť všetky tieto iniciatívy v prospech všetkých Cyperčanov," povedal Guterres.

Po stretnutí Tatar uviedol, že grécka strana Cypru sa usilovala o vybudovanie cesty v nárazníkovej zóne, aby sa dostala k novému priechodu, čo turecká strana považuje za neprijateľné. „Pre túto komplikáciu v nárazníkovej zóne sme nemohli oznámiť otvorenie štyroch brán,“ skonštatoval. „Som z toho veľmi rozrušený,“ zhodnotil Tatar, ktorý ponúkol Christodulidesovi aj protinávrh, no ten nebol prijatý. Vodca cyperských Turkov ale vyjadril nádej, že do septembrového zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni dôjde k posunu v tejto otázke.

„Myslím si, že krok za krokom budujeme dôveru a vytvárame podmienky na to, aby sme mohli urobiť konkrétne veci v prospech cyperského ľudu,“ povedal Guterres pred novinármi.

Štvrtkové stretnutie nasledovalo po marcovej schôdzke v Ženeve, ktorá znamenala prvý významný pokrok za posledné roky. Obe strany sa tam dohodli na súbore opatrení zameraných na budovanie dôvery vrátane otvorenia viacerých hraničných priechodov, spolupráce v oblasti solárnej energie a odstránenia nášľapných mín.

Cyprus je od invázie tureckej armády na sever ostrova v roku 1974 rozdelený na južnú gréckojazyčnú časť, ktorú spravuje medzinárodne uznaná vláda, a samozvanú Severocyperskú tureckú republiku, ktorú uznáva iba Turecko. Zatiaľ čo sa cyperskí Gréci usilujú o federálny zväzok dvoch etnických skupín, Turci presadzujú dvojštátne riešenie a oficiálne uznanie suverenity severného Cypru. (TASR)

Ministri zahraničných vecí z Británie, Francúzska a Nemecka a šéfka zahraničnej politiky EÚ povedali iránskemu rezortnému kolegovi Abbásovi Arákčímu, že sú odhodlaní obnoviť sankcie, pokiaľ Teherán nepokročí v jadrovej dohode.

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Najvyšší diplomati spomínaných krajín a EÚ v telefonáte s Arákčím zdôraznili „svoje odhodlanie použiť (takzvaný) mechanizmus ‚snapback‘, ktorý umožňuje opätovné zavedenie všetkých medzinárodných sankcií voči Iránu v prípade, že (do konca leta) nedôjde ku konkrétnemu pokroku“ v dohode o jadrovom programe Teheránu, vyhlásilo francúzske ministerstvo podľa AFP.

Nemecko, Británia a Francúzsko boli súčasťou rozhovorov, ktoré viedli k jadrovej dohode medzi Iránom a svetovými mocnosťami v roku 2015. Tá zmiernila sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Americký prezident Donald Trump od dohody odstúpil v roku 2018. Jej platnosť uplynie v októbri 2025.

Washington a Teherán viedli niekoľko kôl jadrových rokovaní s cieľom dosiahnuť dohodu, keď ich Izrael prerušil útokom na Irán, čo viedlo k 12-dňovému ozbrojenému konfliktu. Od jeho konca už USA aj Irán naznačili ochotu vrátiť sa k rokovaciemu stolu, no Teherán sa odmietol vzdať svojho práva na obohacovanie uránu.

Irán opakovanie odmietol tvrdenia, že sa usiluje o výrobu jadrovej zbrane. Trvá na tom, že jeho jadrový program slúži len na mierové účely. Západné krajiny tiež kritizovali iránsky raketový program a obvinili Irán z poskytovania zbraní Rusku vo vojne proti Ukrajine. Irán však aj tieto obvinenia odmietol a uviedol, že nepodporil žiadnu stranu konfliktu. (TASR)