Piráti opustia českú vládu aj koalíciu v utorok

Polícia v rámci záťahu proti sprisahancom urobila viac ako 90 bytových a domových prehliadok, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), píše TASR.

Počas prehliadok boli objavené predmety a dokumenty, ktoré údajne potvrdzujú podozrenie z prípravy trestných činov. Polícia našla strelné zbrane a muníciu, akčné plány, zoznamy naverbovaných osôb, petardy, vojenské vybavenie, rádiokomunikačné zariadenia, bezpilotné lietadlá a „rastlinné materiály podobné drogám“.

Opozícia označuje zadržania podozrivých za politické prenasledovanie pod vymyslenou zámienkou. Okrem iných sa v tomto zmysle vyjadrila aj poslankyňa parlamentu za opozičný blok Arménsko Elinar Vardanjanová.

Premiér Pašinjan vo svojom statuse na sieti Telegram napísal, že bezpečnostné zložky zmarili prevrat zorganizovaný „zločineckým oligarchickým duchovenstvom“. Zdieľal vyhlásenie arménskeho vyšetrovacieho výboru, podľa ktorého si arcibiskup Bagrat Galstanjan „od novembra 2024 vytýčil za cieľ“ podnietiť zmenu moci v Arménsku „prostriedkami, ktoré nepovoľuje ústava“.

RFE/RL doplnila, že Pašinjan je od mája v otvorenom konflikte s Arménskou apoštolskou cirkvou, ktorej duchovný vodca, katolikos Karekin II. (Nersisjan), vyzval po porážke Arménska vo vojne v Náhornom Karabachu na demisiu Pašinjanom vedenej vlády.

V júni bol v Jerevane zadržaný ruský miliardár Samvel Karapetjan, ktorý je podporovateľom apoštolskej cirkvi a ktorý bol

obvinený z vyzývania na prevrat. Pašinjan prisľúbil, že energetickú spoločnosť vlastnenú Karapetjanom vyvlastní.

Okrem toho začiatkom júna prišiel Pašinjan s tvrdením, že Karekin II. má nemanželské dieťa. V bezprecedentnom útoku na cirkev Pašinjan vyzval veriacich, aby katolikosa odvolali z funkcie. Táto Pašinjanova výzva narazila na tvrdý odpor a objavili sa žiadosti na exkomunikáciu samotného Pašinjana.

Arcibiskup Galstanjan, ktorý je stúpencom Karekina II., sa v roku 2024 katapultoval do popredia arménskej politiky, keď podnietil masové protesty. Tento duchovný dokonca dočasne odstúpil zo svojho postu v cirkvi, aby Pašinjana vystriedal vo funkcii premiéra, hoci ako osoba s dvojakým - arménskym a kanadským občianstvom - nemá právo pôsobiť na poste predsedu vlády.

Pašinjanova pozícia na politickej scéne v Arménsku je nateraz neotrasiteľná: posilňuje ju nízka popularita opozičných strán a jeho silná podpora v parlamente. Tento bývalý novinár a opozičný politik sa dostal k moci po tom, čo viedol pouličné protesty, ktoré v roku 2018 prerástli do pokojnej revolúcie.

Apoštolská cirkev má v Arménsku významný vplyv, keďže Arménsko sa v 4. storočí stalo prvou krajinou, ktorá prijala kresťanstvo ako štátne náboženstvo. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters a televízie France 24.

„Musíme jasne ukázať, že agresia vedie k trestu a musíme to urobiť spoločne - celá Európa,“ vyhlásil Zelenskyj po podpise dohody s generálnym tajomníkom RE Alainom Bersetom v Štrasburgu.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu už v marci 2023 vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s údajnou nezákonnou deportáciou ukrajinských detí po začiatku invázie. ICC však nemá právomoc stíhať Rusko za „zločin agresie“.

Podľa Rady Európy nový osobitný tribunál „vyplní medzeru“, ktorá vznikla v dôsledku „jurisdikčných obmedzení“ Medzinárodného trestného súdu.

Berset uviedol, že ďalším krokom k zriadeniu tribunálu, ktorý by podľa RE mohol začať vykonávať činnosť už budúci rok, má byť rozšírená dohoda. Tá by mala umožniť čo najväčšiemu počtu krajín pripojiť sa, podporiť jeho činnosť a podieľať sa na jeho riadení.

Zatiaľ nepadlo konkrétne rozhodnutie, kde bude tribunál sídliť, ale Zelenskyj sa vyjadril, že Haag by bol „ideálny“, píše AFP.

„Ešte je pred nami dlhá cesta. Spravodlivosť si vyžaduje čas, ale musí nastať (...) Bude si to vyžadovať silnú politickú a právnu odvahu, aby každý ruský vojnový zločinec vrátane Putina čelil spravodlivosti,“ povedal Zelenskyj.

Je to prvýkrát, čo bol takýto tribunál zriadený pod záštitou Rady Európy. Európski ministri zahraničných vecí podporili jeho vznik na stretnutí v meste Ľvov na západe Ukrajiny 9. mája.

Rada Európy, pod ktorou tribunál vzniká, je samostatná medzinárodná organizácia so sídlom v Štrasburgu. Združuje 46 štátov vrátane kľúčových európskych krajín mimo EÚ, ako sú Spojené kráľovstvo, Turecko či Ukrajina. Rusko bolo z organizácie vylúčené po invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Ukrajinský prezident zároveň po osobnom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpm na summite NATO v Haagu zdôraznil, že kľúčom k porazeniu ruskej invázie sú úzke väzby medzi Európou a Spojenými štátmi. „Potrebujeme s ním (Trumpom) silné spojenie... Potrebujeme jednotu medzi Európou a Spojenými štátmi a zvíťazíme,“ povedal Zelenskyj, no zároveň dodal: „V prvom rade potrebujeme jednotu v Európe,“ dodal.

UPOZORNENIE: Správa bola doplnená o posledný odsek. (TASR)

Urobil tak prostredníctvom svojej sociálnej siete Truth Social. Informovala o tom TASR s odvolaním sa na agentúry DPA a AFP.

Americký prezident, ktorý sám čelil mnohým obvineniam, ktoré považuje za politicky motivované a označil ich za „hon na čarodejnice“, uviedol, že sa práve dozvedel, že „Bibi“ – jeho prezývka pre Netanjahua – bol predvolaný na súd.

„Bibi a ja sme práve spolu prešli PEKLOM, bojovali sme proti veľmi tvrdému a brilantnému dlhoročnému nepriateľovi Izraela, Iránu, a Bibi nemohol byť lepší, ostrejší či silnejší vo svojej LÁSKE k neuveriteľnej Svätej zemi,“ napísal Trump.

„Takýto hon na čarodejnice pre človeka, ktorý toho toľko dal, je pre mňa nepredstaviteľný,“ napísal americký prezident vo svojom príspevku. Trump vyzval, aby bol súdny proces „OKAMŽITE ZRUŠENÝ“ alebo aby bola Netanjahuovi udelená milosť „ako veľkému hrdinovi, ktorý toho toľko vykonal pre svoj štát“.

Proces proti Netanjahuovi trvá už viac ako päť rokov. Netanjahu je obvinený z podvodu, sprenevery a úplatkárstva. Predseda vlády podľa obžaloby údajne prijal dary od bohatých známych v hodnote desiatok tisíc dolárov výmenou za pomoc v otázke osobných a obchodných záujmov. Zároveň údajne presadzoval výhodné nariadenia pre majiteľov mediálnych spoločností výmenou za priaznivé spravodajstvo o sebe a svojej rodine. Netanjahu obvinenia poprel a tvrdil, že sa stal obeťou „honu na čarodejnice“.

Ide o prvý prípad v histórii Izraela, keď bol úradujúci premiér postavený pred súd, píše DPA. Súdny proces môže trvať aj niekoľko rokov.

(TASR)

Medzinárodné spoločenstvo by podľa neho malo tieto voľby odmietnuť ako podvod, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Mjanmarsko sa zmieta v konflikte od februára 2021, keď armáda uskutočnila prevrat. Armáda tvrdí, že koncom tohto roka alebo na začiatku nasledujúceho roka plánuje usporiadať „slobodné a spravodlivé voľby“. Andrews však uviedol, že predpoklad, že by sa v juntou kontrolovanom Mjanmarsku mohli konať skutočne demokratické voľby, je smiešny. „Chcú nájsť východisko z medzinárodného tlaku,“ povedal novinárom v Ženeve.

Podľa neho chce junta vytvoriť len „ilúziu volieb“, ktorá by navodila dojem, že v krajine vznikla legitímna civilná vláda. Dodal, že „nemôžete mať voľby, keď väzníte, mučíte a popravujete svojich oponentov, keď je nelegálne nahlásiť pravdu ako novinár, keď je nelegálne prehovoriť a kritizovať juntu“. Andrews tvrdí, že je veľmi dôležité, aby štáty túto myšlienku volieb odmietli.

Osobitná spravodajca tiež uviedol, že od prevratu zahynulo v Mjanmarsku viac ako 6800 ľudí a približne 22.000 osôb je väznených z politických dôvodov, z ktorých „väčšina sa previnila tým, že uplatňovala svoje základné práva vrátanie vyjadrovania sa a účasti na protestoch proti brutálnej vojenskej junte“.

AFP podotkla, že Andrews je nezávislým expertom Rady pre ľudské práva (UNHRC), ale nehovorí v mene samotnej OSN.

Mjanmarsko, na ktoré po prevrate uvalili sankcie USA, Kanada, Británia i EÚ, sa podľa AFP stalo čoraz závislejším od hospodárskej a vojenskej podpory Číny a Ruska. Sankcie sa vzťahujú aj na generála junty Min Aun Hlaina. Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan v novembri 2024 oznámil, že požiadal o vydanie zatykača na mjanmarského vojenského vodcu za údajné zločiny proti ľudskosti. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters a televízie France 24.

„Musíme jasne ukázať, že agresia vedie k trestu a musíme to urobiť spoločne - celá Európa,“ vyhlásil Zelenskyj po podpise dohody s generálnym tajomníkom RE Alainom Bersetom v Štrasburgu.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu už v marci 2023 vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s údajnou nezákonnou deportáciou ukrajinských detí po začiatku invázie. ICC však nemá právomoc stíhať Rusko za „zločin agresie“.

Podľa Rady Európy nový osobitný tribunál „vyplní medzeru“, ktorá vznikla v dôsledku „jurisdikčných obmedzení“ Medzinárodného trestného súdu.

Berset uviedol, že ďalším krokom k zriadeniu tribunálu, ktorý by podľa RE mohol začať vykonávať činnosť už budúci rok, má byť rozšírená dohoda. Tá by mala umožniť čo najväčšiemu počtu krajín pripojiť sa, podporiť jeho činnosť a podieľať sa na jeho riadení.

Zatiaľ nepadlo konkrétne rozhodnutie, kde bude tribunál sídliť, ale Zelenskyj sa vyjadril, že Haag by bol „ideálny“, píše AFP.

„Ešte je pred nami dlhá cesta. Spravodlivosť si vyžaduje čas, ale musí nastať (...) Bude si to vyžadovať silnú politickú a právnu odvahu, aby každý ruský vojnový zločinec vrátane Putina čelil spravodlivosti,“ povedal Zelenskyj.

Je to prvýkrát, čo bol takýto tribunál zriadený pod záštitou Rady Európy. Európski ministri zahraničných vecí podporili jeho vznik na stretnutí v meste Ľvov na západe Ukrajiny 9. mája.

Rada Európy, pod ktorou tribunál vzniká, je samostatná medzinárodná organizácia so sídlom v Štrasburgu. Združuje 46 štátov vrátane kľúčových európskych krajín mimo EÚ, ako sú Spojené kráľovstvo, Turecko či Ukrajina. Rusko bolo z organizácie vylúčené po invázii na Ukrajinu v roku 2022. (TASR)

Podľa miestneho prokurátora bolo najmenej 20 ďalších osôb hospitalizovaných pre strelné poranenia, píše TASR podľa agentúr Reuters a AFP.

„Je to hrozná viacnásobná vražda a vyšetrovanie prebieha,“ uviedla v stredu na tlačovej konferencii mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová a dodala, že medzi obeťami sú aj deti. Miestna prokuratúra doposiaľ potvrdila len jednu maloletú obeť vo veku 17 rokov.

Útok odsúdilo aj vedenie mesta Irapuato a vyjadrilo solidaritu s obeťami, príbuznými a ďalšími občanmi postihnutými „týmto zbabelým činom“.

Miestne médiá informovali, že k streľbe došlo počas oslavy katolíckeho sviatku. Bezpečnostné orgány v oficiálnom vyhlásení potvrdili, že spustili operáciu s cieľom nájsť osoby zodpovedné za tento útok.

Štát Guanajuato je dôležitým priemyselným centrom a obľúbenou turistickou destináciou. Podľa oficiálnych štatistík je však, v dôsledku násilia gangov, aj najsmrteľnejším štátom v Mexiku. Len minulý rok tam úrady zaznamenali viac ako 3000 vrážd, vysvetľuje AFP.

Násilie v Mexiku súvisí väčšinou s obchodovaním s drogami. Od roku 2006 si vyžiadalo približne 480.000 obetí a viac ako 120.000 ľudí zostáva nezvestných, dodáva AFP.

(TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

K zodpovednosti by mal byť podľa iniciátorov dohody pohnaný ruský prezident Vladimir Putin aj ďalší ruskí lídri.

"Tento podpis je rozhodujúcim krokom k zriadeniu osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine," vyhlásil Alain Berset, predseda Rady Európy, ktorá dohliada na dodržiavanie ľudských práv na kontinente a združuje 46 členských krajín, vrátane Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) a predseda Rady Európy Alain Berset. (zdroj: TASR/AP)

Tribunál doplní činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý má právomoc vyšetrovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu. V súčasnosti ale v prípade Ukrajiny, proti ktorej Rusko už štvrtý rok vedie vojnu, nemôže vyšetrovať zločin agresie. Špeciálny tribunál túto medzeru zaplní, uviedla vo vyhlásení Rada Európy.

"Silný tribunál pre zločin agresie môže – a musí – prinútiť každého potenciálneho agresora, aby si to rozmyslel," povedal už v máji Zelenskyj. "Tento tribunál zabezpečí, že tí, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za agresiu proti Ukrajine, budú pohnaní k zodpovednosti," poznamenala zasa šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.

Vojna na Ukrajine, ktorú v roku 2022 začalo Rusko svojou vojenskou inváziou, si už vyžiadala státisíce životov. Ruskí vojaci sa v nej podľa tvrdenia Západu dopustili mnohých vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Na Putina v roku 2023 Medzinárodný trestný súd vydal zatykač kvôli únosom ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska. (ČTK)