Francúzsky premiér predstavil Macronovi zloženie nového kabinetu

Švajčiarsko podobnú dohodu pred dvoma dňami podpísala s Bruselom Kanada.

Uzavretie partnerstva by Švajčiarsku umožnilo vyjednať výhodnejšie podmienky pre účasť svojho obranného priemyslu na projektoch spoločného obstarávania zbraní v rámci EÚ.

Vláda pripomenula, že EÚ už podobné dohody podpísala s viacerými štátmi a ďalšie sa pripravujú. Spoločnosti z týchto krajín môžu po splnení podmienok čerpať financie z nového špecializovaného nástroja SAFE (obranného fondu) vo výške 150 miliárd eur.

„Švajčiarsko má záujem o intenzívnejšiu spoluprácu s EÚ, najmä v oblasti zbrojárstva,“ uvádza sa vo vládnom vyhlásení a rokovania by sa podľa neho mali začať čo najskôr. Spojené kráľovstvo podpísalo takéto partnerstvo s EÚ v máji a o obdobnú dohodu sa usiluje aj Austrália. (TASR)

Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi v závere týždennej generálnej audiencie na Námestí svätého Petra uviedol, že vývoj v tomto konflikte sleduje pozorne a s nádejou. "Nech je odmietnutá celá logika útlaku a pomsty a nech je s odhodlaním zvolená cesta dialógu, diplomacie a mieru,“ povedal.

Po 12 dňoch útokov medzi Izraelom a Iránom platí od utorka prímerie. Izrael uskutočňoval letecké údery na vojenské ciele a jadrový program islamskej republiky. Do konfliktu zasiahli cez víkend USA, ktoré bombardovali iránske nukleárne zariadenia. Teherán dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program je mierový.

Pápež zároveň vyjadril solidaritu s obeťami nedeľňajšieho útoku na grécky pravoslávny kostol v Damasku, pri ktorom podľa sýrskych úradov bunka skupiny Islamský štát zabila najmenej 25 ľudí. Medzinárodné spoločenstvo vyzval, aby pokračovalo v podpore zmierenia v Sýrii.

„Kresťanom na Blízkom východe, som vám nablízku. Celá cirkev je vám nablízku,“ povedal Lev XIV.

„Táto tragická udalosť je pripomenutím krehkosti, ktorá stále poznačuje Sýriu po rokoch konfliktu a nestability, a je preto kľúčové, aby sa medzinárodné spoločenstvo neodvracalo od tejto krajiny, ale naďalej jej ponúkalo podporu gestami solidarity a posilneným odhodlaním pre mier a zmierenie,“ dodal. (TASR)

Server poznamenal, že Orbán sa tak opäť postavil proti oficiálnemu stanovisku aliancie. „NATO nemá na Ukrajine čo robiť. Ukrajina, rovnako ako Rusko, nie je členom NATO a mojou úlohou je, aby to tak aj zostalo,“ vysvetlil svoj postoj k situácii na Ukrajine a k úlohe NATO.

Podľa maďarského premiéra Rusko nepredstavuje pre alianciu reálnu hrozbu napriek tomu, že sa to „neustále spomína“ vo vyhláseniach na summitoch NATO.

„Nemyslím si, že Rusko predstavuje pre NATO nejakú skutočnú hrozbu, keďže sme oveľa silnejší,“ dodal. Podľa Orbána najväčšou výzvou Európy nie je bezpečnostná, ale ekonomická hrozba, pretože strata konkurencieschopnosti predstavuje podľa neho najväčšiu hrozbu pre kontinent.

Orbán sa vyjadril pochvalne k úsiliu a k „zdravému rozumu“ amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vyhlásil, že vďaka tomu, že je prezidentom USA Trump, budú nové vojny krátke, zatiaľ čo pre staré vojny „dôjde palivo“. (TASR)

Spojené štáty sú oddané kľúčovému záväzku kolektívnej obrany NATO zakotvenému v článku päť Washingtonskej zmluvy.

Trump mal v minulosti viackrát vyjadrenia, ktoré tento záväzok spochybňovali. „Záleží na vašej definícii. Existuje mnoho definícií článku päť,“ povedal Trump v utorok pred odletom na summit.

Podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa každá zmluvná strana zaväzuje považovať ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám za útok proti všetkým. V takom prípade sa členské štáty zaväzujú individuálne alebo v súlade s ostatnými zmluvnými stranami "podniknúť kroky, ktoré budú považovať za nevyhnutné, vrátane použitia ozbrojenej sily“.