Andrew Tate zostáva v domácom väzení, rumunská prokuratúra s odvolaním neuspela

Britská stanica BBC doplnila, že ide o prvý osobný rozhovor medzi lídrami oboch krajín od 26. apríla, keď mali Zelenskyj a Trump krátky rozhovor na pohrebe pápeža Františka vo Vatikáne.

Očakáva sa, že obaja lídri budú rokovať o plánovanom nákupe nového zbrojného balíka Ukrajinou vrátane systémov protivzdušnej obrany, ako aj o ďalších sankciách voči Rusku a medzinárodnom cenovom strope pre ruskú ropu.

BBC informovala, že novinári sa pred summitom NATO v Haagu v utorok zaujímali o Trumpove očakávania od nadchádzajúceho stretnutia so Zelenským.

„Samozrejme, budeme diskutovať o jeho ťažkostiach. O niektorých jeho ťažkostiach. Zelenskyj je fajn chlap,“ vyhlásil Trump.

Trump počas cesty do Haagu pred novinármi uviedol, že v súvislosti s útokom Izraela a USA na Irán ho kontaktoval aj ruský prezident Vladimir Putin a ponúkol sa ako sprostredkovateľ. Trump vyhlásil, že túto ponuku odmietol.

„Povedal som mu: prosím ťa, urob mi láskavosť a pomôž nám pri Rusku, nie pri Iráne,“ povedal Trump, ktorý sa už dávnejšie zmienil o tom, že Putina oslovuje Vladimir. (TASR)

V texte vyhlásenia podľa Pellegriniho nie je nič prekvapivé a lídri ho schválili bez pripomienok.

Členské krajiny NATO sa v stredu dohodli na tom, že najneskôr do roku 2035 zvýšia svoje vojenské výdavky na úroveň piatich percent hrubého domáceho produktu ročne.

V záverečnom vyhlásení summitu v holandskom Haagu lídri 32 spojeneckých štátov tiež potvrdili záväzok vzájomnej obrany. Významné zvýšenie vojenských výdavkov presadzoval americký prezident Donald Trump aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Zo sumy päť percent HDP by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.

Prezident zdôraznil, že do vyhlásenia boli zapracované návrhy, ktoré SR presadzovala s ďalšími členskými štátmi ako Taliansko a Británia. Vyzdvihol, že termín na zvýšenie vojenských výdavkov na päť percent bol stanovený na rok 2035. Rutte predtým navrhoval časový horizont päť, prípadne sedem rokov.

Pellegrini tiež ocenil, že členské štáty nie sú viazané zvyšovať výdavky každoročne o konkrétnu sumu a bola im v tejto veci daná flexibilita. Podotkol, že štáty si môžu vybrať, či chcú prioritne na úvod investovať do infraštruktúrnych projektov a posilnenia odolnosti krajiny alebo do zbrojných systémov.

Vo svojom príspevku na zasadnutí Severoatlantickej rady sa prezident dotkol najmä praktických záležitostí.

„Potvrdil som, že si uvedomujeme, že Európa musí prevziať zodpovednejšiu a vyváženejšiu úlohu v rámci svojej obranyschopnosti a je potrebné posilniť európsky pilier v rámci Aliancie, aby sme boli solidárni k svojim aliančným partnerom,“ ozrejmil.

Varoval tiež, že zvyšovanie zbrojných výdavkov môže viesť k zvýšeniu cien vojenského materiálu a vybavenia.

“Musíme nájsť spôsob, aby sa nám nestalo, že v nasledujúcich rokoch budeme za veľa peňazí kupovať menej, ako sme schopní kupovať dnes,” uviedol. (TASR)

Reagoval tak na otázky o postoji Slovenska či Španielska, ktoré mali pred summitom určité výhrady.

Zdôraznil, že najväčšou hrozbou pre Európu je Rusko a európske krajiny mu nemôžu dať šancu, aby sa pokúsilo otestovať jednotu Aliancie.

„Nikto explicitne neodmietol cieľ dosiahnuť päť percent v horizonte desiatich rokov. Niektorí, samozrejme, zdôraznili, že podstatnejší pohľad než päť percent je, čo sa za ne dosiahne,“ povedal Pavel.

S tým, že samotná tabuľka s percentami nestačí, ale bude dôležité najmä napĺňanie obranných plánov Aliancie, súhlasí aj on.

Americký prezident Donald Trump ostatným lídrom podľa Pavla povedal, že nenájdu lepšieho a zodpovednejšieho spojenca než USA, a zdôraznil, že článok 5 naďalej platí. To, že na Európu vo zvýšení výdavkov na obranu tlačil, nie je podľa Pavla nič nové, robili to aj jeho predchodcovia, len miernejšie. Český prezident podotkol, že dlh, ktorý si európske krajiny zhromaždili, musia odstrániť.

Najväčšou hrozbou pre Európu je podľa Pavla Rusko, ktoré vie, v akom stave sú európske armády a Aliancia ako celok.

„Ak nechceme vytvoriť situáciu, ktorú by ruské vedenie mohlo zneužiť na testovanie Aliancie a jej pripravenosti napríklad v Estónsku alebo inej krajine, potom musíme skutočne veľmi rýchlo robiť kroky, aby Rusku taká myšlienka ani nenapadla, lebo by si uvedomilo, že cena za také testovanie by bola príliš vysoká,“ vyhlásil Pavel.

Lídri hovorili aj o potrebe naďalej podporovať Ukrajinu. Jej budúcnosť bude podľa Pavla do značnej miery definovať, ako bude vyzerať bezpečnosť v celej Európe.

„Kvalita a forma mieru, až raz bude dosiahnutý, bude mať dosť podstatný vplyv na bezpečnosť každého občana v Európe a toho sú si všetci vedomí,“ podotkol.

Český prezident dodal, že na utorkovej slávnostnej večeri sedel pri stole s holandským kráľom, americkým prezidentom, talianskou premiérkou, tureckým prezidentom a generálnym tajomníkom NATO.

„Mali sme možnosť hovoriť o mnohých veciach, ktoré sa týkajú amerického pohľadu na zvyšovanie výdavkov na obranu, na ich postup v Iráne a ďalší postup, pokiaľ ide o zvyšovanie tlaku na Rusko. Myslím si, že to do určitej miery ovplyvnilo hladký priebeh dnešného plenárneho zasadnutia, lebo mnoho vecí sme si vysvetlili už pri včerajšej večeri,“ povedal Pavel. (TASR)

„Tempo ruských strát zostáva veľmi vysoké,“ uviedol predstaviteľ na okraji samitu NATO, pričom upozornil, že Moskva v ostatných mesiacoch prešla na taktiku menších, mobilnejších útočných skupín využívajúcich motocykle a terénne vozidlá. Tento posun je dôsledkom ťažkých strát a nedostatku sovietskych tankov.

Rusko v prvej polovici roka 2025 utrpelo v priemere takmer 1 300 obetí denne. Hoci sa tempo mierne znížilo, NATO hodnotí, že Rusko je ochotné znášať tieto straty v záujme pomalých a postupných ziskov.

„Veríme, že budú v tejto stratégii pokračovať, a že to môže ešte zvýšiť ich ochotu riskovať,“ varoval predstaviteľ aliancie.

Šéf dozornej agentúry OSN poukázal na to, že niektoré časti iránskej nukleárnej infraštruktúry neboli pri izraelských a amerických útokoch zničené. K otázke, či útoky vrátili jadrový program Teheránu späť o roky alebo len niekoľko mesiacov, sa odmietol vyjadriť.

„Nepáči sa mi prístup, keď sa na to pozeráme ako na presýpacie hodiny,“ povedal Grossi.

„Vojenské operácie majú vlastnú logiku a ja tu nie som na to, aby som hodnotil, či boli dobré alebo zlé. Sme v situácii, v akej sme,“ uviedol. Podľa neho je teraz dôležité pracovať s Iránom na dlhodobých riešeniach.

Za naliehavo potrebné označil obnovenie jadrových inšpekcií v Iráne.

„To má najvyššiu prioritu,“ zdôraznil šéf MAAE, avšak priznal, že preskúmať objekty poškodené útokmi je náročné vzhľadom na trosky, možné nevybuchnuté bomby či riziko ožiarenia. (TASR)

Švajčiarsko podobnú dohodu pred dvoma dňami podpísala s Bruselom Kanada.

Uzavretie partnerstva by Švajčiarsku umožnilo vyjednať výhodnejšie podmienky pre účasť svojho obranného priemyslu na projektoch spoločného obstarávania zbraní v rámci EÚ.

Vláda pripomenula, že EÚ už podobné dohody podpísala s viacerými štátmi a ďalšie sa pripravujú. Spoločnosti z týchto krajín môžu po splnení podmienok čerpať financie z nového špecializovaného nástroja SAFE (obranného fondu) vo výške 150 miliárd eur.

„Švajčiarsko má záujem o intenzívnejšiu spoluprácu s EÚ, najmä v oblasti zbrojárstva,“ uvádza sa vo vládnom vyhlásení a rokovania by sa podľa neho mali začať čo najskôr. Spojené kráľovstvo podpísalo takéto partnerstvo s EÚ v máji a o obdobnú dohodu sa usiluje aj Austrália. (TASR)