Gastroenterologička: Probiotiká nie sú zázračné. Tie, ktoré zaberú v Egypte, v Indii nepomôžu

Generálny tajomník NATO v pondelok potvrdil, že sa aliancia na samite zhodne na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu.

Za najväčšiu a priamu hrozbu pre NATO zároveň označil Rusko. Uviedol tiež, že spojenci tento rok poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške vyše 35 miliárd eur.

Rutte už skôr navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent HDP, a to tak, že 3,5 percenta by malo byť určených na armádu a 1,5 percenta na širšie výdavky spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť či budovanie zdravotníckych zariadení. 

Dnes popoludní sa uskutoční takzvané NATO Public Forum, ktoré organizuje aliancia a holandská vláda spoločne so zástupcami občianskej spoločnosti. 

Po obede bude nasledovať plenárne zasadnutie Fóra obranného priemyslu, kde sa stretnú ministri obrany a zástupcovia priemyslu z aliančných krajín.

Večer sa súbežne uskutoční niekoľko ďalších podujatí. Tou hlavnou je večera pre premiérov a prezidentov, ktorú bude hostiť holandský kráľovský pár Viliam-Alexander a Máxima. Uskutoční sa aj pracovná večera Rady NATO-Ukrajina na úrovni ministrov zahraničia a pracovnej večere Severoatlantickej rady vo formáte ministrov obrany.

Formálne rokovanie spojencov na úrovni hláv štátov a predsedov vlád je v pláne v stredu dopoludnia, bude trvať len dve a pol hodiny. Niektorých rokovaní sa zúčastní ukrajinský prezident Zelenskyj aj partneri z krajín Indopacifiku, teda Južnej Kórey, Austrálie, Japonska a Nového Zélandu.

Do Holandska tiež pricestuje šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa, ktorí sa dnes popoludní stretnú s Ruttom a Zelenským.

Počas summitu sa očakáva aj mnoho protestov, okrem iného proti zvyšovaniu výdavkov na zbrojenie. (ČTK)

Informujú o tom izraelské a zahraničné médiá s odvolaním sa na zdravotníkov.

Irán podľa izraelskej armády vyslal na Izrael ráno zatiaľ štyri salvy rakiet len niekoľko desiatok minút pred tým, ako má podľa amerického prezidenta Trumpa začať platiť po 12 dňoch bojov prímeria medzi oboma krajinami.

Krajina oznámila nákup nemeckých systémov protivzdušnej obrany IRIS-T SLM od zbrojovky Diehl Defence v hodnote deväť miliárd švédskych korún (približne 809,5 miliónov eur).

Informuje o tom agentúra AFP.

„Tento systém protivzdušnej obrany je prvým, ktorý nakúpime a možno bude jednou z najdôležitejších obranných kapacít, ktoré Švédsko získalo od nákupu systémov Patriot v 90. rokoch,“ vyhlásil švédsky premiér Ulf Kristersson a dodal, že nákup je súčasťou „prebiehajúceho rýchleho prezbrojenia krajiny“.

Minister obrany Pal Jonson na tlačovej konferencii po boku Kristerssona uviedol, že vojna na Ukrajine im „otvorila očí ohľadom dôležitosti silnej protivzdušnej obrany“.

Švédsko po konci studenej vojny drasticky znížilo svoje výdavky na obranu. Po ruskej anexii Krymského polostrovu v roku 2014 však opätovne začalo s vyzbrojovaním.

Štokholm koncom marca oznámil, že chce v nasledujúcom desaťročí zvýšiť svoje výdavky na obranu o približne 300 miliárd švédskych korún (takmer 28 miliárd eur), čo by do roku 2030 znamenalo posun zo súčasných 2,4 percenta HDP na obranu na 3,5 percenta.

Severská krajina sa po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 po dvoch storočiach vzdala svojej vojenskej neutrality a požiadala o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Členom sa stala v marci minulého roka.

S odvolaním sa na iránsku štátnu televíziu o tom informovala agentúra AFP.

K zadržaniu podozrivého došlo v západoiránskej provincii Hamadán. Podľa vyhlásenia úradov „špión vstúpil do krajiny prezlečený za turistu a pokračoval v misii budovania sietí, zhromažďovania informácií a narúšania útočných a raketových systémov v Iráne“.

Iránske justičné orgány okrem toho v pondelok oznámili popravu muža, ktorého označili za špióna pracujúceho pre Izraelčanov. Okrem údajnej spolupráce s izraelskou tajnou službou Mosad bol popravený muž obvinený aj zo spolupráce s televíznym kanálom Iran International, ktorý vysiela z Londýna v perzštine a je kritický k iránskemu režimu. Iránske úrady tvrdia, že je táto televízna stanica napojená na Izrael.

Iránska agentúra Tasním minulý piatok informovala o zadržaní Európana, ktorý sa údajne pokúšal o špionáž. Agentúra neuviedla štátnu príslušnosť podozrivého ani presný dátum jeho zadržania.

Teherán pravidelne informuje o zadržaní osôb podozrivých zo špionáže, pričom v posledných týždňoch viacerých aj popravili.

V iránskych väzniciach sa v súčasnosti nachádza niekoľko občanov alebo držiteľov dvojakého občianstva z európskych krajín. Viaceré západné vlády vinia Teherán, že cudzincov internuje ako nástroj nátlaku na vyjednávanie o prepustení Iráncov zadržiavaných na Západe, pripomína agentúra AFP. (TASR)

Na sociálnej sieti X o tom informoval iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Pokiaľ by však Tel Aviv ukončil svoje útoky, Irán „nebude mať v úmysle pokračovať v reakcii“.

Píšu o tom agentúry AP, AFP a Reuters a stanica Sky News.

„V súčasnosti neexistuje žiadna dohoda o prímerí alebo zastavení vojenských operácií,“ napísal Arákčí v príspevku na sociálnej sieti X v reakcii na vyhlásenie prezidenta Trumpa o začiatku „úplného prímeria“ od 06:00 SELČ. To malo podľa slov amerického lídra „oficiálne ukončiť“ 12-dňový konflikt.

Arákčí dodal, že pokiaľ „izraelský režim zastaví svoju nezákonnú agresiu voči iránskemu ľudu najneskôr do 04:00 teheránskeho času (02:30 SELČ), Irán nebude mať v úmysle pokračovať v reakcii“.

Konečné rozhodnutie o zastavení vojenských operácií podľa iránskeho ministra zahraničia „bude prijaté neskôr“.

Izrael sa k údajnej dohode o prímerí dosiaľ nevyjadril, no po štvrtej hodine ráno teheránskeho času neboli na Irán zatiaľ hlásené nové útoky. V ďalšom príspevku Arákčí uviedol, že vojenské operácie iránskych ozbrojených síl pokračovali až „do poslednej minúty do štvrtej hodiny ráno“.

Uviedli to v prieskume agentúr Reuters a Ipsos, ktorý zverejnili v pondelok po víkendových amerických útokoch na Irán a pred odvetným úderom Teheránu na americkú základňu al-Udajd v Katare, píše TASR.

Prieskum, ktorý sa začal po amerických náletoch na Irán a skončil sa v pondelok skoro ráno, podľa Reuters podčiarkol hlboké rozpory v USA v otázke, čo by mal Washington robiť ďalej. Poukázal vraj taktiež na politické riziká, ktorým je vystavený americký prezident Donald Trump. Na prieskume sa zúčastnilo 1139 dospelých Američanov.

Zhruba 79 percent účastníkov sondáže vyjadrilo obavy, že Irán môže zaútočiť na amerických civilistov v reakcii na americké údery. Podobné obavy mali aj o vojenský personál USA umiestnený na Blízkom východe.

Teherán v pondelok večer miestneho času vypustil niekoľko rakiet na americkú leteckú základňu al-Udajd v Katare, v ktorej sú dislokovaní americkí vojaci. Základňa, ktorá leží neďaleko metropoly Dauha, je najväčšou americkou základňou na Blízkom východe.

Iba 32 percent opýtaných Američanov sa vyslovilo za pokračovanie leteckých útokov USA na Irán, zatiaľ čo 49 percent bolo proti. Ďalšie útoky podporilo 62 percent respondentov v rámci Republikánskej strany. Jej prívrženci boli však rozdelení v otázke, či podporujú okamžité ukončenie účasti v konflikte s Iránom - 42 percent z nich uviedlo, že Washington by tak mal urobiť teraz, zatiaľ čo 40 percent bolo proti tejto myšlienke.

Naopak, výrazná väčšina stúpencov Demokratickej strany sa vyslovila proti ďalšiemu bombardovaniu Iránu a za okamžité ukončenie konfliktu, ktorý vyvolal Izrael pred viac než týždňom rozsiahlym útokom na Irán. Deklarovaným cieľom Tel Avivu i Washingtonu je zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň, hoci ten opakovane odmieta, že by sa o ňu usiloval.

Rozhodnutie Trumpa nariadiť americkej armáde údery proti Iránu označil Reuters za dramatický a riskantný posun v jeho zahraničnej politike. Americký prezident totiž opakovane sľuboval, že sa vyhne vojenským intervenciách vo veľkých vojnách v zahraničí, pripomenula agentúra.

Z prieskumu Reuters/Ipsos vyplýva, že celková podpora Trumpa sa v posledných mesiacoch zväčša drží na stabilnej úrovni, ale je nižšia ako 47 percent, ktoré sa v sondáži agentúr uvádzali tesne po jeho januárovom návrate do Bieleho domu. V najnovšom prieskume klesol jeho rating o jeden percentuálny bod zo 42 percent zaznamenaných začiatkom mesiaca. (TASR)

Iránske útoky odsúdil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vyzval na návrat k diplomacii. Saudská Arábia označila pondelkový útok za „neospravedlniteľný“ a ponúkla nasadenie všetkých svojich kapacít na podporu Kataru. Informuje o tom agentúra AFP.

„Chcem povedať, že toto je ďalší dôkaz nepriateľstva a násilia a toho, že Irán je teroristický štát, ktorý ohrozuje nielen Izrael, ale aj celý Blízky východ vrátane jeho susedov a celý svet,“ povedal hovorca izraelskej armády.

Francúzsky prezident sa k útoku vyjadril na sieti X, kde napísal: „Špirála násilia sa musí skončiť.“ Vyzval tiež všetky strany na maximálnu zdržanlivosť, deeskaláciu a návrat k rokovaciemu stolu.

Šéf francúzskej diplomacie Jean-Noël Barrot pre verejnoprávnu stanicu France 2 povedal, že ide o nebezpečnú eskaláciu, za ktorú nesie veľkú zodpovednosť Irán. „Je to kolobeh násilia, ktorý vystavuje región riziku rozsiahleho požiaru, ktorý by mal veľmi vážne následky aj tu doma,“ uviedol Barrot.

Saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí taktiež odsúdilo útok voči Kataru. „Toto je neprijateľné a neospravedlniteľné za akýchkoľvek podmienok. Kráľovstvo potvrdzuje svoju solidaritu a plnú podporu pre Katar a ponúka všetky svoje kapacity na podporu sesterského štátu Katar vo všetkých opatreniach, ktoré prijme“.

Spojené arabské emiráty vyzvali na diplomatické riešenie a vyhlásili, že „seriózny dialóg je jedinou cestou k prekonaniu súčasných kríz a zachovaniu bezpečnosť a stabilitu regiónu a bezpečnosť jeho obyvateľov“.

Obavy z eskalácie vyjadril aj Egypt, ktorý vyzval na medzinárodné a regionálne úsilie, aby sa situácia nezhoršovala. Jordánske ministerstvo zahraničných vecí zas uviedlo, že útok predstavuje porušenie zvrchovanosti Kataru a vyzval k návratu k rokovaniam, píše DPA.

Ministerstvo zahraničných vecí Iraku v reakcii na útoky varovalo pred „širšou konfrontáciou“. Irak opakovane varoval „pred nebezpečenstvom zapájania sa nových strán do konfliktu, ktoré by mohli viesť k širšej konfrontáciu a ďalšiemu regionálnemu napätiu“, uviedol iracký rezort diplomacie. (TASR)

Informuje o tom agentúra Reuters a televízia Sky News.

„Irán bol veľmi blízko k získaniu jadrovej zbrane,“ povedal Vance v rozhovore pre televíznu stanicu Fox News. „Irán teraz už nie je schopný vyrobiť jadrovú zbraň s vybavením, ktoré má, pretože sme ho zničili,“ dodal.

Podľa amerického viceprezidenta by Teherán musel opätovne čeliť útokom americkej armády, pokiaľ by sa znovu rozhodol vyrábať jadrovú zbraň.