Severokórejský vodca dohliadal na presun odpaľovacích zariadení k hraniciam

TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Polícia zadržala 13-metrov dlhú loď v piatok neďaleko mesta South West Rocks približne 450 kilometrov severne od Sydney a na jej palube našla údajne až 1110 balíkov kokaínu s celkovou hmotnosťou 1,039 tony. Hodnota nákladu sa podľa polície pohybuje okolo 623 miliónov austrálskych dolárov (približne 354 miliónov eur).

Polícia zatkla na palube dvoch mužov po dvadsiatke, ktorí boli obvinení z obchodovania s veľkým množstvom nelegálnych drog a členstva v zločineckej organizácii. Na pevnine úrady zatkli ďalších troch mužov snažiacich sa opustiť mesto. Miestna polícia pokračuje vo vyšetrovaní pôvodu drog.

„Rozsiahle austrálske pobrežie je lákavé pre skupiny organizovaného zločinu, ktoré sa ho snažia využiť na dovoz drog pomocou lodí,“ uviedol zástupca Austrálskej federálnej polície. „Dovoz drog cez more je nebezpečný a zločinci využívajúci tento spôsob riskujú svoju slobodu aj životy,“ dodal. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Veľmi dobré stretnutie s Čínou dnes vo Švajčiarsku. Mnohé veci prediskutované, na mnohom sme sa zhodli. Vyjednaný úplný reštart v priateľskej a konštruktívnej atmosfére. V záujme Číny i USA chceme, aby sa Čína otvorila americkým firmám. Dosiahli sme veľký pokrok,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Predstavitelia Spojených štátov a Číny v sobotu prvý deň rokovali o zmiernení dopadov obchodnej vojny. Peking zastupovala delegácia na čele s vicepremiérom Che Li-fengom a za Spojené štáty rokovali minister financií Scott Bessent a obchodný splnomocnenec (USTR) Jamieson Greer.

Žiadna zo strán po rokovaniach nezverejnila vyhlásenie o ich priebehu. Stretnutie sa v rezidencii švajčiarskeho veľvyslanca pri Organizácii Spojených národov (OSN) skončilo približne o 20.00 h a pokračovať má aj v nedeľu.

Od nástupu Trumpovej administratívy späť do Bieleho domu v januári 2025 boli na čínske tovary uvalené nové clá vo výške až 145 percent, pričom k nim pribudli aj niektoré sektorové opatrenia. Peking reagoval odvetnými clami na americké výrobky vo výške až 125 percent.

Vzájomné colné opatrenia vyvolali napätie na finančných trhoch a podľa analýz prispeli k prudkému poklesu bilaterálneho obchodu medzi krajinami, píše AFP. (TASR)

mája (TASR) – Nový nemecký kancelár Friedrich Merz počas svojej návštevy Kyjeva vyhlásil, že verí v skoré ukončenie vojny na Ukrajine. Vyhol sa však odpovedi na otázku, či Nemecko pošle Kyjevu rakety dlhého doletu Taurus, tak ako to presadzoval počas svojej kampane. TASR o tom informuje podľa správ agentúry DPA.

„Táto vojna sa musí skončiť a ja verím, že teraz na to malá šanca existuje. Ale aj to je šanca,“ uviedol Merz v Kyjeve pre verejnoprávnu televíziu ARD. Nový nemecký kancelár zdôraznil, že ruský prezident Vladimir Putin musí uznať zbytočnosť pokračovania vojny a dodal, že EÚ už pripravuje ďalší balík sankcií.

„Sme teraz veľmi jednotní,“ vyhlásil Merz a poznamenal, že Spojené štáty sa tiež riadne podieľajú na rokovaniach. „Putin musí vedieť, že Západ nemôže rozdeliť. Toto je najväčšia diplomatická iniciatíva za posledné mesiace, ak nie roky, na ukončenie vojny na Ukrajine.“ dodal. Merz v rozhovore pre televíziu NTV uviedol, že je možné, že by v budúcnosti s Putinom hovoril telefonicky.

Nemecký kancelár sa však vyhol otázke, či Nemecko Kyjevu pošle rakety dlhého doletu Taurus, tak ako to presadzoval počas svojej kampane. „Aké opatrenia prijmeme spoločne na ukončenie vojny a aké rozhodnutia prijmeme na zabezpečenie možného mieru na Ukrajine, nie sú vecami pre verejnú diskusiu,“ uviedol Merz a dodal, že takéto kroky je potreba prerokovať so svojimi spojencami vrátane Spojených štátov.

Merz sa spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, britským premiérom Keirom Starmerom a poľským premiérom Donaldom Tuskom nachádzajú v Kyjeve, kam prišli na rokovania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. (TASR)

Rusko chce podľa neho „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré krajiny viedli v roku 2022.

„Opakovane sme predkladali návrhy na prímerie. Nikdy sme neodmietli dialóg s ukrajinskou stranou. Dovoľte mi ešte raz pripomenúť, že sme to neboli my, kto prerušil rokovania v roku 2022,“ povedal ruský prezident novinárom neskoro v noci na tlačovej konferencii bez možnosti kladenia otázok.

„Vyzývame preto kyjevskú vládu, aby bez akýchkoľvek predbežných podmienok obnovila rokovania už vo štvrtok v Istanbule,“ uviedol Putin a dodal, že má o tom čoskoro diskutovať aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

„Sme odhodlaní viesť seriózne rokovania s cieľom odstrániť hlavné príčiny konfliktu. Nevylučujeme, že sa nám počas týchto rokovaní podarí dohodnúť na nejakom novom prímerí,“ dodal. Podľa ruského vládcu je rozhodnutie teraz na ukrajinskej strane.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz a poľský premiér Donald Tusk sa v sobotu stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve. Po rokovaní na spoločnej tlačovej konferencii ohlásili, že sa dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí s platnosťou od pondelka 12. mája. Rusku v prípade odmietnutia pohrozili uvalením ďalších sankcií. (TASR)

Tie viedli minulý rok k zosadeniu Vadžídovej a jej úteku do exilu v zahraničí, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Rozhodli sme sa zakázať činnosť strany, i v kybernetickom priestore, podľa zákona o boji proti terorizmu, až dokým sa neskončí súdny proces s Ľudovou ligou a jej predstaviteľmi,“ vyhlásil vládny poradca pre záležitosti práva a spravodlivosti, podľa ktorého bolo rozhodnutie prijaté s cieľom zaistiť „suverenitu a bezpečnosť krajiny a bezpečnosť protestujúcich“, ako aj „ochranu žalobcov a svedkov“ v súdnom procese.

Vadžídová po zosadení utiekla do exilu v Indii a v jej domovskej krajine na ňu súd vydal zatykač pre údajné zločiny proti ľudskosti. Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) zomrelo v júli 2024 približne 1400 protestujúcich pri násilnom pokuse Vadžídovej kabinetu umlčať opozíciu. Bangladéšsku vládu od vlaňajšieho augusta dočasne vedie laureát Nobelovej ceny za mier Muhammad Júnus.

Júnusova vláda schválila zároveň novelu zákona, ktorá úradom umožní trestne stíhať politické strany a ich pridružené organizácie. Ľudová liga krok odsúdila a nazvala ho nezákonným. Počas týždňa za prijatie zákona pred domom nového lídra protestovali tisíce ľudí.

Autoritársku bangladéšsku premiérku Vadžídovú zosadili po 15-ročnej vláde v auguste 2024 študentské protesty, po ktorých utiekla do indického Naí Dillí. Bývalá premiérka čelí viacerým obvineniam z korupcie a trestných činov. (TASR)

Išlo o prímerie v súvislosti s oslavami konca druhej svetovej vojny. Obe bojujúce strany sa od štvrtka, keď mal pokoj zbraní začať platiť, opakovane obviňovali z jeho porušovania. 

Putinovo rozhodnutie o zastavení bojov sa týkalo 8., 9. a 10. mája.

Napísal to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vyjadrenie francúzskeho prezidenta a britského premiéra pred novinármi po dnešných rokovaniach v Kyjeve.

Kontingent západných síl by mal odradiť Rusko od prípadného ďalšieho útoku na susednú krajinu. Moskva akúkoľvek prítomnosť západných vojakov na Ukrajine odmieta.

"Pokračujú debaty všetkých partnerov pod vedením Francúzska a Británie. Môžem nahlásiť výsledok? Ešte nie. Pracujeme nad variantmi, ale rozhodnutie závisí aj od reakcie Ruska. Keď bude, rozpracujeme najefektívnejšie návrhy," povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa portálu potvrdil, že sa naďalej zvažuje možnosť vyslať na Ukrajinu vojakov z Francúzska, Británie a viacerých ďalších krajín. "Odstrašujúce sily sú možnosť. Ale všetko bude závisieť od rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom," povedal Macron.

"Pokiaľ ide o kontingent na mori a vo vzduchu a na súši, tak je tu určitá variabilita, pretože nie je prímerie," pripustil britský premiér Keir Starmer. Súčasne vyhlásil, že kontingent považuje za nevyhnutnú a veľmi dôležitú súčasť mierových dohôd, napísala Ukrajinska pravda. "Ak nebude kontingent, ktorý podporí (mierovú) dohodu, je veľmi pravdepodobné, že ju poruší (ruský vodca Vladimir) Putin. V minulosti už nedodržal dohody. Potrebujeme dlhodobý mier. Mier, ktorý vydrží len pár mesiacov či rokov, je nanič," vyhlásil britský premiér.

Obaja politici poznamenali, že kontingent nebude hlavnou zárukou bezpečnosti. "Záruky budú budované na niekoľkých úrovniach. Prvou vrstvou obrany bude samotná ukrajinská armáda, druhou potom odstrašovanie, "povedal Macron. "Musíme posilňovať ukrajinskú armádu, aby bola odstrašujúcim prvkom," zdôraznil Starmer. (ČTK)