Rumunsko usmrtí takmer 500 medveďov po zabití turistky, rozhodol parlament

Napísala to agentúra DPA, ktorá mala dokument k dispozícii. Podľa nej hlavy štátov a predsedovia vlád iba ubezpečia Kyjev o „trvalom zachovaní záväzkov spojencov poskytnúť podporu Ukrajine“, informuje TASR.

Dvojdňový summit NATO sa oficiálne začal v utorok večer štátnou večerou lídrov na pozvanie holandského kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy v kráľovskom paláci Huis ten Bosch. Prítomný je okrem iných aj americký prezident Donald Trump, SR zastupuje prezident Peter Pellegrini, ktorý večeru v príspevku na sieti Instagram označil za dobrú príležitosť hovoriť v neformálnom prostredí o témach summitu.

Zasadnutiu bude podľa očakávaní dominovať otázka zvýšenia obranných výdavkov. Spojenci by sa mali zhodnúť na tom, že budú na obranu vynakladať aspoň päť percent HDP, pričom tento cieľ splnia do roku 2035. Text spoločného vyhlásenia už v nedeľu schválili zástupcovia členských štátov.

Jednou z kľúčových tém stretnutia bude aj prebiehajúca vojna na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 vojensky napadlo susedné Rusko. Vlaňajší summit Aliancie vo Washingtone sa skončil s prísľubom, že Ukrajina je na „nezvratnej ceste“ k členstvu v NATO. Vtedy bol prezidentom USA Joe Biden.

Tohtoročné vyhlásenie sa však namiesto toho zameria na širší prísľub pokračujúcej podpory Kyjeva, uviedli podľa magazínu Politico predstavitelia Aliancie. Podobnú informáciu priniesla aj agentúra DPA.

Trump a jeho administratíva verejne vylúčili, že Ukrajina vstúpi do NATO. Generálny tajomník Aliancie Mark Rutte napriek tomu v pondelok potvrdil, že jej cesta je stále „nezvratná“ a povedal, že zo summitu v Haagu vzíde komuniké, ktoré by malo obsahovať „dôležitú formuláciu“, ktorá by viazala nový záväzok Aliancie dávať päť percent HDP na obranu s podporou Ukrajiny.

V Haagu je prítomný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa médií je možné, že sa na okraj summitu stretne s Trumpom. Na oficiálnom pracovnom zasadnutí v stredu sa však už nezúčastní. (TASR)

Benjamin Netanjahu prisľúbil, že zmarí snahy Teheránu obnoviť svoje jadrové zariadenia.

„Dosiahli sme historické víťazstvo,“ povedal Netanjahu v televíznom prejave k národu zverejnenom len niekoľko hodín po začiatku prímeria, na ktorom sa dohodli obe krajiny.

V takmer desaťminútovom prejave vyhlásil, že „Irán nikdy nebude mať jadrovú zbraň.“ „Zmarili sme iránsky jadrový projekt. A ak sa ho niekto v Iráne pokúsi obnoviť, budeme konať s rovnakým odhodlaním, s rovnakou intenzitou, aby sme zmarili akýkoľvek pokus," varoval Netanjahu.

Dodal, že izraelský útok na Irán sa zapíše „do análov izraelských vojen a budú ho študovať armády na celom svete“. Táto operácia zahŕňala opakované údery na iránske jadrové a raketové zariadenia, atentáty na vedúcich predstaviteľov armády a domácich tajných služieb, ako aj bombardovanie štátnych médií a väznice Evín v Teheráne. (TASR)

Podľa počiatočných odhadov amerických spravodajských služieb útoky jadrový program zrejme len vrátili späť o niekoľko mesiacov. S odvolaním sa na tri nemenované zdroje o tom informuje stanica CNN. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v reakcii správu spochybnila a údajný odhad označila za úplne nepravdivý.

Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil aj graf znázorňujúci výdavky na obranu spojencov NATO. Španielsko sa v grafe umiestnilo na spodnej priečke. Americký prezident zároveň dodal, že „o tom bude čoskoro diskutovať s členmi NATO“.

Španielsko avizovalo, že svoje výdavky na obranu ponechá maximálne na úrovni 2,1 percenta HDP. Nesúhlas so zvýšením výdavkov až na päť percent HDP minulý týždeň verejne vyjadril španielsky premiér Pedro Sánchez, podľa ktorého by to bolo „nerozumné a kontraproduktívne“. Vyhlásil tiež, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a nie je v súlade so zásadou sociálneho štátu“.

Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho ho Španielsko ubezpečilo, že dokáže splniť nové ciele v oblasti obranných záväzkov, aj ak bude na obranu vynakladať menej ako 3,5 percenta.

Na tlačovej konferencii pred summitom však šéf NATO uviedol, že Aliancia „je absolútne presvedčená“, že Španielsko bude musieť smerovať k novému záväzku v oblasti výdavkov. (TASR)

Oznámila to v utorok izraelská armáda s tým, že k zrušeniu dochádza v dôsledku platného prímeria.

Armáda uviedla, že v súlade s príkazom izraelského ministra obrany Jisraela Kaca sa od 20.00 h miestneho času (19.00 h SELČ) obnovili všetky verejné aktivity v celej krajine. Opatrenie nateraz platí prinajmenšom do štvrtkového večera, keď sa situácia nanovo vyhodnotí.

Izrael zároveň otvoril svoj vzdušný priestor. Obnovenie letov do krajiny aj z nej oznámil izraelský úrad pre správu letísk (IAA). Podľa stránky Flightradar 24, ktorá zhromažďuje takéto údaje, svoj vzdušný priestor už znovu otvorili aj Irán a Irak.

Podľa izraelského ministerstva dopravy uviazlo v zahraničí 100 000 až 150 000 Izraelčanov po tom, ako židovský štát začal 13. júna útočiť na Irán a bezprostredne na to uzavrel svoj vzdušný priestor. Neskôr ho nakrátko otvoril pre tzv. repatriačné lety. Prostredníctvom nich alebo po mori sa do krajiny vrátili desaťtisíce Izraelčanov.

Izrael od začiatku vojny s Iránom zaviedol pre svojich obyvateľov prísne obmedzenia, zatvoril školy aj prevádzky, ktorých chod sa nepovažuje za nevyhnutný pre každodenný život. Všetky tieto reštrikcie sa utorkovým vyhlásením armády zrušili. (TASR)