Spotreba plynu v apríli už tretí mesiac po sebe medziročne klesla

Zatykač na Putina v marci 2023 vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, píše agentúra AFP.

Šéf Kremľa sa podľa Ušakova k rozhovorom hláv štátov BRICS, ktoré sú naplánované na 6. a 7. júla v Riu de Janeiro, pripojí len online. „Je to z dôvodu určitých ťažkostí v súvislosti s požiadavkami ICC,“ povedal Ušakov.

AFP pripomína, že Putin pravidelne vyzdvihuje BRICS ako protiváhu „hegemónie Západu“ na svetovej scéne. Ide o voľné zoskupenie štátov, ktoré je pomenované podľa zakladajúcich členov - Brazílie, Ruska, Indie a Číny, ku ktorým sa neskôr pridala Juhoafrická republika.

Webová stránka brazílskeho samitu uvádza ako členov BRICS 11 štátov vrátane Saudskej Arábie, hoci tá oficiálny vstup do združenia odložila, odkedy doň predvlani dostala pozvánku. Okrem vyššie spomenutých štátov sú v BRICS Egypt, Spojené arabské emiráty, Etiópia, Indonézia a Irán.

Členovia zoskupenia sa zaviazali posilniť obchod a spoluprácu, i keď - ako vysvetľuje AFP - nejde o obchodný pakt a má len málo inštitucionálnych väzieb.

Cestovanie do zahraničia je pre Putina obmedzené v súvislosti so spomínaným zatykačom. Brazília je členom ICC a preto by bola povinná zadržať Putina, ak by na samit prišiel osobne.

Putin však minulý rok navštívil Mongolsko, hoci podpísalo Rímsky štatút ICC a je povinné zadržať osobu, na ktorú súd vydal zatykač. Bola to jeho prvá cesta do členskej krajiny ICC od vydania zatykača. ICC vydal v marci 2023 zatykač na Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovú-Belovú za údajnú nezákonnú deportáciu ukrajinských detí po začiatku invázie ruských síl vo februári 2022.

Šéf Kremľa sa osobne nezúčastnil ani na samite BRICS v roku 2023, ktorý sa uskutočnil v juhoafrickom Johannesburgu. Minuloročný samit sa konal v ruskom meste Kazaň. (TASR)