Vatikán označil zmenu pohlaviu, náhradné materstvo a rodovú teóriu sú vážne hrozby

Šéf Bieleho domu sa stretol aj holandským premiérom Dickom Schoofom a vyzdvihol summit Aliancie ako „fantastický“ po tom, čo sa lídri členských štátov dohodli na zvýšení každoročných vojenských výdavkov na úroveň piatich percent hrubého domáceho produktu.

„Ďakujem vám, pán prezident... za skvelé stretnutie, ktoré sme práve mali, a za našu diskusiu o potrebe prísnejších imigračných zákonov,“ uviedol Wilders na sieti X.

AFP konštatuje, že stretnutie Trumpa s lídrom Strany za slobodu (PVV) pravdepodobne vyvolá v hostiteľskej krajine summitu rozruch. Wilders je lídrom najväčšej strany v holandskom parlamente, ale nezastáva žiadnu oficiálnu vládnu funkciu.

Pravicový protiislamský poslanec Wilders začiatkom júna oznámil, že jeho PVV vystúpila z vládnej koalície pre spor o migráciu. Týmto krokom spôsobil rozpad beztak vratkej vládnej koalície a v krajine sa budú 29. októbra konať predčasné parlamentné voľby. Wilders dúfa, že zopakuje úspech z novembra 2023, keď jeho PVV prekvapivo zvíťazila.

Trump sa v stredu v Haagu stretol aj s holandským premiérom Schoofom. Holandsku sa poďakoval za organizáciu summitu, ktorý bol podľa neho „fantastický“. (TASR)

Trump a Pellegrini hovorili spolu o spolupráci pri prípadnej výstavbe nového jadrového bloku na Slovensku. Popri summite NATO bilaterálne rokoval aj s britským premiérom Keirom Starmerom, ktorého pozval do Bratislavy na novembrovú medzinárodnú konferenciu o vzdelávaní.

Informoval ho tiež, že po skončení vojny na Ukrajine by SR mohla poskytovať logistickú a technickú podporu pre ozbrojené sily NATO.

Pellegrini s Trumpom hovoril pred začiatkom zasadnutia lídrov. Informoval ho, že SR je na prahu finálneho rozhodnutia o výstavbe nového jadrového zdroja.

Informoval ho, že SR by na tomto projekte mala záujem spolupracovať so Spojenými štátmi a spoločnosťou Westinghouse. Trump podľa prezidenta túto správu prijal veľmi pozitívne a povedal, že v rokovaniach treba pokračovať, keďže americká strana má o túto spoluprácu veľký záujem.

Prezident sa prvýkrát bilaterálne stretol aj s britským premiérom. Rozprávali sa o záverečnom texte vyhlásenia, keďže SR spolu s Britániou presadzovala predĺženie časového horizontu dosiahnutia dohodnutej sumy piatich percent HDP na obranu ročne.

Šéfa britskej vlády pozval na medzinárodnú konferenciu o vzdelávaní a umelej inteligencii, ktorá sa uskutoční v novembri v Bratislave. Pellegrini očakáva, že by sa nej mohlo zúčastniť viacero svetových lídrov vrátane generálneho tajomníka OSN.

Britského partnera tiež informoval, že SR je po skončení vojny na Ukrajine pripravená byť logistickým a technickým centrom „pre prípadné potreby ozbrojených síl NATO alebo Británie, ktoré by mohli zo SR operovať v rámci mierovej misie“.

Pellegrini pripomenul, že na východnom krídle sú v súčasnosti tri logistické centrá. Jedno je v SR a ďalšie v Rumunsku a Poľsku. (TASR)

Britská stanica BBC doplnila, že ide o prvý osobný rozhovor medzi lídrami oboch krajín od 26. apríla, keď mali Zelenskyj a Trump krátky rozhovor na pohrebe pápeža Františka vo Vatikáne.

Očakáva sa, že obaja lídri budú rokovať o plánovanom nákupe nového zbrojného balíka Ukrajinou vrátane systémov protivzdušnej obrany, ako aj o ďalších sankciách voči Rusku a medzinárodnom cenovom strope pre ruskú ropu.

BBC informovala, že novinári sa pred summitom NATO v Haagu v utorok zaujímali o Trumpove očakávania od nadchádzajúceho stretnutia so Zelenským.

„Samozrejme, budeme diskutovať o jeho ťažkostiach. O niektorých jeho ťažkostiach. Zelenskyj je fajn chlap,“ vyhlásil Trump.

Trump počas cesty do Haagu pred novinármi uviedol, že v súvislosti s útokom Izraela a USA na Irán ho kontaktoval aj ruský prezident Vladimir Putin a ponúkol sa ako sprostredkovateľ. Trump vyhlásil, že túto ponuku odmietol.

„Povedal som mu: prosím ťa, urob mi láskavosť a pomôž nám pri Rusku, nie pri Iráne,“ povedal Trump, ktorý sa už dávnejšie zmienil o tom, že Putina oslovuje Vladimir. (TASR)

V texte vyhlásenia podľa Pellegriniho nie je nič prekvapivé a lídri ho schválili bez pripomienok.

Členské krajiny NATO sa v stredu dohodli na tom, že najneskôr do roku 2035 zvýšia svoje vojenské výdavky na úroveň piatich percent hrubého domáceho produktu ročne.

V záverečnom vyhlásení summitu v holandskom Haagu lídri 32 spojeneckých štátov tiež potvrdili záväzok vzájomnej obrany. Významné zvýšenie vojenských výdavkov presadzoval americký prezident Donald Trump aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Zo sumy päť percent HDP by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.

Prezident zdôraznil, že do vyhlásenia boli zapracované návrhy, ktoré SR presadzovala s ďalšími členskými štátmi ako Taliansko a Británia. Vyzdvihol, že termín na zvýšenie vojenských výdavkov na päť percent bol stanovený na rok 2035. Rutte predtým navrhoval časový horizont päť, prípadne sedem rokov.

Pellegrini tiež ocenil, že členské štáty nie sú viazané zvyšovať výdavky každoročne o konkrétnu sumu a bola im v tejto veci daná flexibilita. Podotkol, že štáty si môžu vybrať, či chcú prioritne na úvod investovať do infraštruktúrnych projektov a posilnenia odolnosti krajiny alebo do zbrojných systémov.

Vo svojom príspevku na zasadnutí Severoatlantickej rady sa prezident dotkol najmä praktických záležitostí.

„Potvrdil som, že si uvedomujeme, že Európa musí prevziať zodpovednejšiu a vyváženejšiu úlohu v rámci svojej obranyschopnosti a je potrebné posilniť európsky pilier v rámci Aliancie, aby sme boli solidárni k svojim aliančným partnerom,“ ozrejmil.

Varoval tiež, že zvyšovanie zbrojných výdavkov môže viesť k zvýšeniu cien vojenského materiálu a vybavenia.

“Musíme nájsť spôsob, aby sa nám nestalo, že v nasledujúcich rokoch budeme za veľa peňazí kupovať menej, ako sme schopní kupovať dnes,” uviedol. (TASR)

Reagoval tak na otázky o postoji Slovenska či Španielska, ktoré mali pred summitom určité výhrady.

Zdôraznil, že najväčšou hrozbou pre Európu je Rusko a európske krajiny mu nemôžu dať šancu, aby sa pokúsilo otestovať jednotu Aliancie.

„Nikto explicitne neodmietol cieľ dosiahnuť päť percent v horizonte desiatich rokov. Niektorí, samozrejme, zdôraznili, že podstatnejší pohľad než päť percent je, čo sa za ne dosiahne,“ povedal Pavel.

S tým, že samotná tabuľka s percentami nestačí, ale bude dôležité najmä napĺňanie obranných plánov Aliancie, súhlasí aj on.

Americký prezident Donald Trump ostatným lídrom podľa Pavla povedal, že nenájdu lepšieho a zodpovednejšieho spojenca než USA, a zdôraznil, že článok 5 naďalej platí. To, že na Európu vo zvýšení výdavkov na obranu tlačil, nie je podľa Pavla nič nové, robili to aj jeho predchodcovia, len miernejšie. Český prezident podotkol, že dlh, ktorý si európske krajiny zhromaždili, musia odstrániť.

Najväčšou hrozbou pre Európu je podľa Pavla Rusko, ktoré vie, v akom stave sú európske armády a Aliancia ako celok.

„Ak nechceme vytvoriť situáciu, ktorú by ruské vedenie mohlo zneužiť na testovanie Aliancie a jej pripravenosti napríklad v Estónsku alebo inej krajine, potom musíme skutočne veľmi rýchlo robiť kroky, aby Rusku taká myšlienka ani nenapadla, lebo by si uvedomilo, že cena za také testovanie by bola príliš vysoká,“ vyhlásil Pavel.

Lídri hovorili aj o potrebe naďalej podporovať Ukrajinu. Jej budúcnosť bude podľa Pavla do značnej miery definovať, ako bude vyzerať bezpečnosť v celej Európe.

„Kvalita a forma mieru, až raz bude dosiahnutý, bude mať dosť podstatný vplyv na bezpečnosť každého občana v Európe a toho sú si všetci vedomí,“ podotkol.

Český prezident dodal, že na utorkovej slávnostnej večeri sedel pri stole s holandským kráľom, americkým prezidentom, talianskou premiérkou, tureckým prezidentom a generálnym tajomníkom NATO.

„Mali sme možnosť hovoriť o mnohých veciach, ktoré sa týkajú amerického pohľadu na zvyšovanie výdavkov na obranu, na ich postup v Iráne a ďalší postup, pokiaľ ide o zvyšovanie tlaku na Rusko. Myslím si, že to do určitej miery ovplyvnilo hladký priebeh dnešného plenárneho zasadnutia, lebo mnoho vecí sme si vysvetlili už pri včerajšej večeri,“ povedal Pavel. (TASR)

„Tempo ruských strát zostáva veľmi vysoké,“ uviedol predstaviteľ na okraji samitu NATO, pričom upozornil, že Moskva v ostatných mesiacoch prešla na taktiku menších, mobilnejších útočných skupín využívajúcich motocykle a terénne vozidlá. Tento posun je dôsledkom ťažkých strát a nedostatku sovietskych tankov.

Rusko v prvej polovici roka 2025 utrpelo v priemere takmer 1 300 obetí denne. Hoci sa tempo mierne znížilo, NATO hodnotí, že Rusko je ochotné znášať tieto straty v záujme pomalých a postupných ziskov.

„Veríme, že budú v tejto stratégii pokračovať, a že to môže ešte zvýšiť ich ochotu riskovať,“ varoval predstaviteľ aliancie.