Nesplnenie klimatických cieľov by nemalo viesť k zúfalstvu

V otvorenom liste s názvom List ukrajinskému ľudu sa tak vyjadrila polstovka známych maďarských osobností.

Na vyhlásenie reagoval premiér Viktor Orbán, ktorý im podľa servera index.hu odkázal, že ignorujú záujmy Maďarska a nesprávne odhadujú dôsledky pokračovania rusko-ukrajinskej vojny, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„V uplynulých dňoch vznikla iniciatíva medzi maďarskými občanmi, ktorí sú otvorení politickému mysleniu a medzi ktorými sú aj tí, s ktorými som pred 35 rokmi bojoval za slobodu Maďarov a nezávislosť našej krajiny. Rešpekt, ktorý z toho pramení, sa z pochopiteľných dôvodov vytratil, ale spoločná minulosť nás stále spája. Preto zverejňujem nasledujúcu odpoveď,“ píše Orbán v reakcii na list vedcov, hudobníkov, hercov, aktivistov a influencerov.

Podľa slov premiéra signatári deklarácie ignorujú záujmy Maďarska. „Zle odhadujú zjavné dôsledky pokračovania rusko-ukrajinskej vojny a nevedomky slúžia záujmom Ruska, ktoré môže pokračovaním vojny každý deň dosahovať nové zisky,“ podčiarkol.

Orbán vyjadril názor, že signatári nesprávne identifikujú záujmy Európskej únie.

„Ak by EÚ prijala Ukrajinu do svojich radov, znamenalo by to už teraz otvorenú vojnu a po prípadnom prímerí by pretrvávalo riziko európsko-ruskej vojny. Zabúdajú tiež na skutočnosť, že krajiny bývalého sovietskeho bloku boli najprv prijaté do NATO. Keď mali tieto krajiny takto vojensky zabezpečené hranice, až potom boli prijaté do Európskej únie. Bola to rozumná, bezpečná a správna metóda,“ uviedol premiér.

Prijatie Ukrajiny do NATO by podľa Orbána znamenalo okamžitú vojnu s Ruskom a riziko vypuknutia tretej svetovej vojny.

Preto by Ukrajina nemala byť prijatá do NATO ani do EÚ. Je v základnom bezpečnostnom záujme Maďarska, aby nebolo súčasťou spoločného integračného rámca s Ukrajinou.

„Ak chceme pomôcť Ukrajine – čo je správny zámer – potom by sme nemali podporovať vojnu, ktorá zničí Ukrajinu a rozptýli ukrajinský národ, ani by sme nemali podporovať iluzórne integračné sny, ale skôr by sme mali ponúknuť Ukrajincom formu spolupráce, ktorá zastaví vojnu, poskytne podstatnú pomoc a neobetuje záujmy Maďarska a Európskej únie na oltári chybnej a horúčkovitej politickej stratégie,“ uzavrel Orbán. (TASR)

V Teheráne bolo počuť dva výbuchy, uviedla agentúra Mízán. Izraelský armádny rozhlas uviedol, že Izrael zasiahol radar neďaleko iránskej metropoly.

Viaceré iránske médiá hlásili aj explózie a aktivovanie protivzdušnej obrany v dvoch mestách severovýchodne od Teheránu.

Izraelské médiá informovali, že Trump telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Ten mu podľa reportéra servera Axios povedal, že Izrael obmedzí rozsah bombardovacej misie, no neodvolá ju, pretože musí na porušenie prímeria Iránom reagovať. Netanjahuova kancelária sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrila. (TASR)

Hospitalizáciu potrebovalo 62 osôb, z nich sedem sa nachádza v kritickom stave, oznámil gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

Z neďalekého mesta Samarske hlásia dve úmrtia a 11 zranených.

Lysak uviedol, že ranný útok spôsobil rozsiahly požiar a poškodil internát, telocvičňu a administratívnu budovu v meste. Poškodil aj idúci vlak.

Ukrajinská národná železničná spoločnosť Ukrzaliznytsia uviedla, že pri útoku bol poškodený vlak smerujúci z Odesy do Záporožia. Útok sa zaobišiel bez obetí. (Kyiv Independent)

V súčasnosti ide len o to, aby sa stanovili a následne vymáhali podmienky prímeria, povedal Pavel pred odletom na summit NATO v Haagu.

„Predpokladám, že nám americkí spojenci priblížia aktuálnu situáciu tak, ako ju vidia oni. Určite bude snahou všetkých apelovať na účastníkov konfliktu, aby prímerie, ktoré bolo oznámené, bolo aj dodržiavané,“ povedal Pavel v reakcii na aktuálnu situáciu na Blízkom východe.

Ďalší veľký konflikt si podľa neho nikto neželá. Zdôraznil, že by to výrazne skomplikovalo bezpečnostnú aj ekonomickú situáciu na celom svete.

„Predpokladám, že ako Izrael, tak Irán, nemajú záujem na dlhodobom pokračovaní konfliktu a ide len o to, aby podmienky prímeria boli jasne stanovené a potom vymáhané. Ako som mal možnosť počuť zástupcov oboch strán, na pokračovaní konfliktu netrvajú a prímerie podmieňujú tým, že útoky ukončí druhá strana,“ podotkol Pavel.

To, že sa do izraelského útoku na Irán zapojili Spojené štáty, je podľa neho výrazom ich frustrácie z prebiehajúcich rokovaní, keď iránski predstavitelia podľa Pavla „vodili Spojené štáty dlho za nos“, keď tvrdili, že majú záujem na rokovaní a pritom len získavali čas, aby mohli pokročiť v jadrovom programe.

Dodal, že to nie je v záujme nielen Izraela či USA, ale všetkých demokratických krajín sveta. (TASR)

Donald Trump pred odletom na summit NATO v Haagu povedal, že Izrael podnikol útoky krátko po tom, ako súhlasil s dohodou o prímerí. Vyhlásil tiež, že Irán už nikdy neobnoví svoj jadrový program a jeho nukleárne kapacity sú zničené.

"Nie som spokojný s Izraelom. Nie som spokojný ani s Iránom, ale som skutočne nespokojný s Izraelom," povedal šéf Bieleho domu novinárom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Osemnásť hodín letu, najdlhšia misia B-2 vôbec. Ako útočili Američania na Irán Čítajte 

"V podstate tu máme dve krajiny, ktoré bojujú tak dlho a tak tvrdo, že už nevedia, čo vlastne robia," vyhlásil.

Na sociálnej sieti následne varoval pred pokračovaním útokov. "Izrael. Nezhadzujte tie bomby. Ak to urobíte, bude to závažné porušenie (prímeria). Priveďte svojich pilotov domov, hneď," napísal Trump.

Krátko na to napísal, že Izrael nezaútočí na Irán, všetky lietadlá sa vrátia a Iránu len „priateľsky zamávali“. „Nikto nebude zranený, prímerie je v platnosti,“ dodal. (TASR)

„Útok na štát Katar je neprijateľným činom, a to najmä preto, že štát Katar vyvíjal veľké diplomatické úsilie pri deeskalácii situácie,“ povedal katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání.

Zároveň ozrejmil, že katarská odpoveď na kroky Iránu bude „diplomatická a legálna“.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v utorok zdôraznil, že útok Teheránu na americkú základňu v Katare nebol namierený proti susedovi v Perzskom zálive. Podľa jeho slov išlo o akt „sebaobrany“ v reakcii na americké údery na iránske jadrové zariadenia.

„Raketová operácia iránskych ozbrojených síl zameraná na základňu al-Udajd sa uskutočnila v rámci legitímneho práva Iránu na sebaobranu,“ upresnil Arákčí v telefonickom rozhovore so svojím katarským kolegom.

Iránsky útok „by sa v žiadnom prípade nemal interpretovať ako krok proti priateľskej a bratskej vláde Kataru“, uviedol vo vyhlásení ministerstva.

Katar v utorok vyzval USA a Irán, aby sa vrátili k rokovaniam o jadrovom programe Teheránu. „Naliehame na americkú i iránsku stranu, aby sa urýchlene vrátili k rokovaciemu stolu ohľadom jadrových diskusií a obnovili rozhovory s cieľom dosiahnuť diplomatické riešenie,“ dodal Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání. (TASR)

Schoof privítal Zelenského v oficiálnej rezidencii Catshuis a predstavil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý zahŕňa 100 radarových systémov s dronmi, vozidlá na evakuáciu zranených a 80 miliónov eur na drony.

Holandsko tiež začne vyrábať drony pre Ukrajinu podľa ukrajinských špecifikácií.

„Dovoľte mi, aby som to objasnil: Ukrajina je súčasťou rodiny, ktorú nazývame euroatlantická rodina,“ povedal Schoof Zelenskému pred novinármi.

Nový balík pomoci má hodnotu 175 miliónov eur a prichádza po dohode o výrobe 600 000 dronov s ukrajinským obranným priemyslom, uviedol holandský minister obrany Ruben Brekelmans.

„Máme technológie a chceme sa o ne podeliť s našimi partnermi. V Haagu začíname spolupracovať s niektorými krajinami na koprodukcii,“ povedal Zelenskyj, keď hovoril o ukrajinských výrobných kapacitách dronov.

Zelenskyj nazval Haag „mestom spravodlivosti“ a tiež povedal, že sa spolieha na podporu spojencov pri „braní Ruska na zodpovednosť za jeho zločiny“ a Holandsko označil za jedného z popredných európskych podporovateľov Ukrajiny. (Kyiv Independent)