Zahraničné vlády utratili v Trumpových firmách milióny dolárov, tvrdia demokrati

Ukrajinský prezident to uviedol s tým, že požiadal nového tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustema Umerova, aby rozhovory zintenzívnil. Moskva v reakcii túto iniciatívu Kyjeva privítala.

Tento rok sa dosiaľ uskutočnili dve kolá rusko-ukrajinských mierových rokovaní v tureckom Istanbule. Rozhovory však neviedli k posunu k ukončeniu vojny.

Strany sa však dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny sa uskutočnili postupne v júni. Dátum nového stretnutia delegácií znepriatelené strany zatiaľ nestanovili.

„Vykonávanie dohôd z druhej schôdzky v Istanbule pokračuje. Tento proces potrebuje väčšiu dynamiku,“ napísal Zelenskyj na sieti X.

Rusko podľa Reuters opakovane vyhlasuje, že je pripravené na nové kolo rokovaní. Zároveň však zatiaľ neustúpilo od svojich maximalistických požiadaviek - ako to o nich hovorí Ukrajina a jej spojenci.

Hovorca Kremľa Dmitrij v reakcii na otázku počas brífingu s novinármi označil Zelenského výroky za pozitívny signál. „S tým úplne súhlasíme. Aj my sa zasadzujeme za to, aby sa proces rokovaní urýchlil,“ uviedol Peskov.

Zelenskyj uviedol, že Umerova, ktorý do štvrtkovej rekonštrukcie vlády zastával funkciu ministra obrany, poveril aj prácou na dohodách o vojenskej pomoci so spojencami Ukrajiny.

„Musíme v plnej miere plniť všetky dohody s našimi partnermi o dodávkach zbraní, ako aj nové špeciálne dohody o zriadení spoločnej výroby a budovaní výrobných zariadení na území partnerov,“ napísala hlava ukrajinského štátu. (TASR)

Balík predtým schválili stáli predstavitelia členských štátov v Bruseli.

Sankcie cielia na ruský energetický, bankový a vojenský sektor, uvádza sa vo vyhlásení Rady EÚ.

Slovensko na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok.

Ukrajinské vojenské spravodajstvo (HUR) uviedlo, že Trumpov špeciálny splnomocnenec pre Ukrajinu Keith Kellogg dostal podrobný zoznam o elektronických súčiastkach západnej výroby, zo zničených alebo ukoristených ruských zbraní.

Patrili medzi ne aj komponenty z iránsko-ruských kamikadze dronov Šahíd, známych aj ako „Geran“ a ruských dronov Geran-2.

Medzi identifikovanými súčiastkami bola aj kritická mikroelektronika používaná v presne navádzaných zbraniach. Tie ruský vojensko-priemyselný komplex získal prostredníctvom „sivých schém“, ktoré obchádzajú medzinárodné sankcie, tvrdí HUR.

Útok zo 17. júla označila rozviedka za rozsiahly a účinný, kaďže údajne spôsobil značné narušenie informačných systémov používaných Gazpromom a jeho dcérskymi spoločnosťami.

Údajná operácia sa uskutočnila 17. júla a bola zameraná na systémy používané spoločnosťou Gazprom a jej dcérskymi spoločnosťami, o ktorých ukrajinská spravodajská služba tvrdí, že sú priamo zapojené do podpory ruského vojnového úsilia.

Kybernetický útok údajne zničil veľké objemy údajov a nainštaloval softvér na mieru určený na ďalšie poškodenie informačných systémov spoločnosti.

Podľa zdroja sa po útoku nedostalo do systémov zhruba 20-tisíc oprávnených administrátorov a útok vymazal aj záložné kópie kľúčových databáz. Útok údajne postihol aj približne 390 dcérskych spoločností a pobočiek vrátane Gazprom Teplo Energo, Gazprom Obl Energo a Gazprom Energozbyt.

Zdroje uviedli, že útočníkom sa podarilo zničiť klastre „mimoriadne výkonných“ serverov so systémom 1C, softvérom široko používaným na správu dokumentov a zmlúv, analytických údajov pre potrubia, ventily, čerpadlá a systémy SCADA – kľúčové prvky prevádzky technickej infraštruktúry Gazpromu.

Údajne boli na viacerých serveroch odstránené alebo deaktivované operačné systémy a BIOS (základný firmvér) mnohých zariadení bol poškodený, takže boli nefunkčné bez fyzickej opravy.

Gazprom ani ruské úrady sa k nahlásenému incidentu verejne nevyjadrili. (Kyiv Independent)

Označil to za ďalší dôležitý krok v spoločnom tlaku na Kremeľ, aby ukončil agresiu voči Ukrajine. Fiala to napísal v piatok na sociálnej sieti X.

„Oceňujem, že Európska únia schválila už osemnásty a zatiaľ najtvrdší balíček sankcií proti Rusku. Sankcie fungujú, oslabujú ruskú ekonomiku a obmedzujú schopnosť Ruska financovať vojnu. Je dobre, že Slovensko zmenilo svoje rozhodnutie a balíček prestalo blokovať, ako som o to minulý týždeň listom požiadal pána premiéra (Roberta) Fica,“ napísal Fiala.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský podotkol, že Česká republika do najnovšieho sankčného balíka presadila možnosť vyžadovať od vývozcu, aby si zaobstaral vývozné povolenie v prípade podozrenia, že tovar môže skončiť cez tretie krajiny v Rusku - hoci to ani nemusí byť tovar dvojakého použitia. „Zatvárame tým zadné vrátka reexportu,“ zdôraznil Lipavský.

Volodymyr Zelenskyj na sieti X zdôraznil rozhodnutie EÚ zakázať všetky transakcie súvisiace s plynovodmi Nord Stream, ktorých výstavba bola podľa neho súčasťou prípravy ruského prezidenta Vladimira Putina na vojnu.

Zelenskyj osobitne ocenil predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a všetkých lídrov členských štátov EÚ za ich jednotu a zásadový postoj.

Vďaku vyjadril aj predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi. Rovnako sa poďakoval aj Dánsku za jeho „skutočne silný štart“ na čele Rady EÚ, keďže predsedníctva sa ujalo iba pred 17 dňami.

Zelenskyj objasnil, že v poradí 18. balík sankcií voči Rusku sa zameriava na tzv. ruskú tieňovú flotilu - nielen na samotné plavidlá, ale aj na ich kapitánov a spoločnosti, ktoré podľa jeho slov umožňujú zabíjanie financované predajom ropy.

EÚ tiež zavádza prísnejší cenový strop na ruskú ropu - približne 46 dolárov (zhruba 39,50 eur) za barel. Ukrajina bude podľa Zelenského v koordinácii s ďalšími globálnymi partnermi naďalej pracovať na tom, aby sa cenovým stropom skutočne znížili príjmy Ruska.

Okrem toho spomenul aj rozhodnutie týkajúce sa transakcií súvisiacich s Nord Streamom a uviedol, že všetka ruská vojnová infraštruktúra musí byť zablokovaná.

„Rýchlo pripravujeme synchronizáciu európskych sankcií na Ukrajine a zároveň pripravujeme nové rozhodnutia o sankciách, a to ako na úrovni partnerov, tak aj v rámci ukrajinskej jurisdikcie,“ uzavrel Zelenskyj.

Sankcie privítala aj nová ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková. „Tým, že sa zameriava na lode, banky a siete, ktoré podporujú ruskú vojnu, tento balík posilňuje tlak tam, kde je to najdôležitejšie,“ napísala na X.

Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz na X uviedol, že sankcie oslabujú schopnosť Ruska pokračovať vo financovaní vojny proti Ukrajine.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot tvrdí, že nový balík sankcií je bezprecedentný. Francúzsko podľa neho zohrávalo kľúčovú úlohu pri rozhodnutí o uvalení sankcií. „Spoločne so Spojenými štátmi prinútime Vladimira Putina, aby súhlasil s prímerím,“ vyhlásil. (TASR)