Erupcia na Islande ustáva

Systém, ktorý bol pôvodne prezentovaný za zatvorenými dverami na výstave Army-2015, sa podľa portálu Defense Express nikdy nedostal do operačného nasadenia.

Napriek tvrdeniam o prebiehajúcich testoch a vývoji je Furor dnes len statickou ukážkou, nie aktívnym vojenským prostriedkom. Systém je navrhnutý na ničenie dronov a presne navádzaných zbraní pomocou silných mikrovlnných impulzov. Ruské zdroje uvádzajú, že dokáže zabezpečiť 360-stupňovú obranu v okruhu viac ako 10 kilometrov, čo výrazne prevyšuje dosah amerického systému Leonidas od firmy Epirus, ktorý má dosah do dvoch kilometrov.

Ambiciózne parametre Furoru pripomínajú predchádzajúce ruské projekty, ako dron S-70 Ochotnik, bezposádkové BMP-3 či laserový systém Peresvet – platformy často prezentované s pokročilými schopnosťami, no s obmedzeným reálnym využitím. Furor je postavený na podvozku systému Buk a údajne obsahuje relativistický generátor, odrazovú anténu, riadiace rozhranie a prenosový systém. Ruské médiá špekulovali o možnej integrácii do existujúcich protivzdušných sietí, no ide skôr o hypotézy než o reálny plán.

Vývoj viedol Moskovský rádiotechnický inštitút (Vega Group), známy výrobou radarov pre lietadlá včasného varovania A-50, A-50U a A-100, ktorých produkcia v posledných rokoch stagnuje. Hoci ruské médiá stále hovoria o testovaní Furoru, jeho umiestnenie v múzeu vyvoláva pochybnosti o životaschopnosti projektu. Analytici zostávajú skeptickí, či Rusko dokáže dodať funkčný systém s deklarovanými parametrami.

Medzitým ruskí vojaci improvizujú. Na húfnice 2S19 Msta-S a obrnené vozidlá MT-LB pripevňujú drevené kláty v snahe chrániť ich pred ukrajinskými útokmi bezpilotných lietadiel, čo podľa analytikov len podčiarkuje nedostatok modernej techniky a rastúce problémy Ruska čeliť novým hrozbám. (SITA)