Dánsko v nasledujúcich rokov strojnásobí výdavky na obranu

Vojenská prehliadka na Červenom námestí sa medzitým okolo desiatej skončila preletom stíhačiek, ktoré vytvorili nad Moskvou ruskú trikolóru. Zo záberov z tribúny nie je jasné, kde Fico sedel, Putin ho však vítal tesne pred vstupom na tribúny.

Do Ľvova prišiel nový nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul, jeho britský kolega David Lammy, šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová či český minister Jan Lipavský. Politici si uctili pamiatku obetí ruskej agresie a diskutovali aj o zriadení tribunálu, ktorý by mal vyšetrovať ruské vojnové zločiny.

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár na neformálnom rokovaní v Ľvove chýba, Slovensko zastupuje štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Rastislav Chovanec. (SME)

„Rusko nemôže očakávať, že dostane územie, ktoré ešte ani nedobylo. A to je jedna z vecí, ktoré si dalo do toho pôvodného mierového plánu,“ povedal Vance v rozhovore pre stanicu Fox News.

Podobne sa vyjadril už v stredu na podujatí organizovanom Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou vo Washingtone, keď naznačil, že Rusko žiada priveľa, aby ukončilo vojnu, ktorú začalo napadnutím Ukrajiny vo februári 2022.

„Chcel by som povedať, že Rusi teraz požadujú určitý súbor požiadaviek, určitý súbor ústupkov, aby ukončili konflikt. Myslíme si, že žiadajú priveľa,“ tvrdil viceprezident USA.

Pre Fox News ale vyjadril presvedčenie, že požiadavky Moskvy sú pochopiteľné, pretože Rusko verí, že vo vojne víťazí. Spojené štáty podľa Vancea vedeli, že Rusko bude na začiatku žiadať „viac ako je rozumné“, pretože tak to podľa neho pri rokovaniach chodí.

„To ma netrápi. Čo by ma trápilo, by bolo, keby sme dospeli k záveru, že Rusi sa nezúčastňujú na rokovaniach v dobrej viere,“ dodal s tým, že v takom prípade by sa USA stiahli zo svojho úsilia sprostredkovávať rokovania medzi Kyjevom a Moskvou.

Biely dom sa podľa Politica spočiatku pri snahe o dosiahnutie mierovej dohody zameriaval najmä na Ukrajinu, no americký prezident Donald Trump dal v posledných týždňoch najavo frustráciu z nedostatočnej ochoty na pokrok v úsilí dosiahnuť mier zo strany Ruska. V apríli sa napríklad vyjadril, že šéf Kremľa Vladimir Putin ho možno len „oťukáva“, a preto je potrebné zmeniť prístup voči Rusku, pričom mu pohrozil ďalšími sankciami.

Sankcie Trump spomenul aj vo štvrtok, keď vyzval na jednomesačné bezpodmienečné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Akékoľvek jeho porušenie by podľa neho bolo trestané takýmito opatreniami, pri uvalení ktorých by sa k USA pripojili aj ich partneri.

„Skutočnosť, že Rusi vôbec ponúkajú mierový plán, je prelomová. Skutočnosť, že Ukrajinci ponúkajú konkrétny návrh, je prelomová. Musíme sa však pokúsiť dostať tieto strany trochu bližšie k sebe, aby sme dosiahli trvalý mier. Tam ešte nie sme. Budeme na tom pracovať, kým si nepovieme, že v konečnom dôsledku už nedokážeme dosiahnuť ďalší pokrok,“ dodal Vance. (TASR)

Donald Tusk to povedal to na tlačovej konferencii pred odletom do Francúzska.

„Inak znie deklarácia NATO, že sa zaväzuje pomôcť, a inak znie, keď konkrétna krajina disponujúca takým obranným kapitálom ako Francúzsko povie, že ona sa zaväzuje poskytnúť vojenskú pomoc Poľsku v prípade ohrozenia,“ povedal premiér a vyjadril svoju spokojnosť s obsahom zmluvy.

Podľa premiéra ide o prvý dokument takéhoto významu, ktorý Paríž podpíše s krajinou, s ktorou nemá spoločnú hranicu.

Premiér pripomenul, že práce na dokumente, ktorý politici podpíšu vo francúzskom meste Nancy, trvali niekoľko mesiacov a zmluva podľa neho uzatvára historickú etapu čoraz priateľskejších vzťahov medzi oboma krajinami. Informoval tiež, že bude nasledovaná podobnou zmluvou so Spojeným kráľovstvom.

Tusk uviedol, že spoločné úsilie s prezidentom Emmanuelom Macronom smeruje k posilneniu bezpečnosti EÚ a jej východnej hranice. Okrem obranných záväzkov dohoda otvára aj možnosti spolupráce v oblasti poľnohospodárstva, kozmického výskumu a pokročilých obranných technológií.

„Poľsko sa od dnešného dňa nachádza v jednoznačne lepšej pozícii než kedykoľvek v histórii,“ uzavrel predseda poľskej vlády. (TASR)

Ruský nezávislý server Mediazona tvrdí, že doposiaľ počas invázie na Ukrajinu zahynulo aspoň 165-tisíc ruských vojakov, identitu 102-tisíc z nich sa novinárom podarilo aj priamo overiť.

Okrem tých, ktorí bojovali na Ukrajine, pochoduje na Červenom námestí aj ďalších viac ako 11-tisíc vojakov, či členovia ruskej tajnej služby či národnej gardy.