Vatikán rokuje o vrátení artefaktov zo svojich múzeí

Pápež František potvrdil, že sa rokuje o vrátení artefaktov z kanadskej koloniálnej éry vo Vatikánskych múzeách. Vyjadril tiež ochotu vrátiť ďalšie problematické predmety z vatikánskych zbierok.

"Napadá mi siedme prikázanie: Ak niečo ukradnete, musíte to vrátiť," povedal pápež František na palube lietadla pri návrate z Maďarska.

Zúčtovanie s kolonializmom

Nedávno nechal vrátiť do Grécka tri fragmenty sôch Parthenonu, ktoré boli vo Vatikánskych múzeách dve storočia. V nedeľu potvrdil, že to bolo "správne gesto".

"V prípade, že môžete vrátiť veci, kde je potrebné urobiť gesto, je lepšie to urobiť. Niekedy nemôžete, ak neexistujú žiadne možnosti. Ale v prípadoch, keď môžete vrátiť peniaze, urobte to. Je to dobré pre každého, takže si nezvyknete dávať ruky do vreciek niekoho iného," povedal pápež.

V súčasnosti mnohé múzeá v Európe a Severnej Amerike prehodnocujú svoje etnografické a antropologické zbierky.

Debata o reštitúcii exponátov sa rozprúdila v rámci zúčtovania s koloniálnymi výbojmi a požiadaviek na vrátenie vojnovej koristi od krajín a spoločenstiev pôvodu.

V prípade Vatikánu rozsiahlu časť zbierok domorodého umenia poslali katolícki misionári do Ríma na výstavu v roku 1925.

Argumentuje preto, že obradné masky, opasky a ďalšie veci boli dary. Kritici však pochybujú, či ich domorodci v tom čase mohli voľne ponúkať vzhľadom na rozdiel síl v koloniálnych obdobiach.

František pripomenul, že rabovanie bolo bežnou črtou dávnych čias. Povedal, že v budúcnosti musia múzeá "v každom prípade rozlišovať", ale tam, kde je to možné, by sa mali predmety reštituovať.

"A ak zajtra prídu Egypťania a požiadajú o obelisk, čo budeme robiť?" povedal a zachichotal sa s odkazom na obelisk v strede Námestia svätého Petra.

Do Ríma ho pred viac ako 2000 rokmi priviezol rímsky cisár Caligula a na dnešné miesto bol premiestnený v 16. storočí.

František ukončil doktrínu objavov

František je prvý latinskoamerický pápež a dobre pozná aj tú časť histórie, ktorá je Európanom menej známa.

Minulý rok sa v Kanade osobne ospravedlnil domorodým obyvateľom za zneužívanie na internátnych školách zo strany katolíckych misionárov.

Ako pokračovaním kanadského ospravedlnenia Vatikán už formálne odmietol tzv. doktrínu objavov. Túto teóriu podporovali pápežské buly z 15. storočia a bola použitá na legitimizáciu zabratia pôvodných území. Dnes tvorí základ niektorých zákonov o vlastníctve pôdy v USA a Kanade. (TASR)