Rumunský senát dekriminalizoval niektoré trestné činy úplatkárstva

Rumunský Senát schválil návrh zákona, ktorý dekriminalizuje niektoré prípady zneužitia moci. Rumunsko je podľa organizácie Transparency International jedným z najskorumpovanejších štátov Európskej únie.

Návrhom zákona sa teraz bude zaoberať dolná komora parlamentu, ktorá má pri schvaľovaní legislatívy konečné slovo. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej táto situácia pripomína pokusy o oslabenie boja proti korupcii, ktoré pred šiestimi rokmi v Rumunsku vyvolali veľké protesty verejnosti.

Brusel justičný systém tejto krajiny osobitne monitoroval od jej vstupu Rumunska do EÚ v roku 2007.

Koncom minulého roka Európska komisia odporučila zrušiť tento monitoring, lebo Rumunsko podľa nej splnilo svoje záväzky v rámci mechanizmu spolupráce a overovania (MSO) týkajúce sa reformy súdnictva a boja proti korupcii.

Niektoré prípady korupcie by neboli trestné

V návrhu zákona, ktorý predložili koaliční poslanci, sa uvádza, že prípady zneužitia právomocí so spôsobenou finančnou škodou nižšou ako 250-tisíc lei (50 500 eur), by už nemali byť trestné.

Senátom schválený návrh zákona je podľa nich potrebný na zosúladenie trestného zákonníka s rozhodnutiami ústavného súdu, ktorý deklaroval, že trestné činy zneužitia právomoci by mali mať minimálnu trestnú sadzbu bez uvedenia konkrétnej výšky.

Marcel Ciolacu — predseda rumunských sociálnych demokratov, ktorí sú koaličným partnerom a najväčšou stranou v parlamente —, v stredu informoval, že požiadal ministerstvo spravodlivosti, aby odporučilo primeranú trestnú sadzbu. Dodal, že jeho strana schváli sadzbu odporúčanú odborníkmi.

Naposledy dekrét vyvolal kritiku odborníkov

V roku 2017 sa predchádzajúca sociálnodemokratická vláda pokúsila prostredníctvom mimoriadneho dekrétu dekriminalizovať trestné činy zneužitia úradnej moci vedúce k škodám pod 200-tisíc lei (40 400 eur).

Vtedajší šéf sociálnych demokratov strany bol práve v tom čase súdený práve za zneužitie funkcie.

Tento dekrét vyvolal kritiku mnohých sudcov a prokurátorov, skupín na ochranu občianskych práv, diplomatov, Európskej komisie i ministerstva zahraničných vecí USA. Mal tiež za následok niekoľko mesiacov trvajúce celoštátne pouličné protesty.

Vyšetrovanie, ktoré viedla protikorupčná prokuratúra, odhalili konflikt záujmov, zneužívanie moci, podvody a udeľovanie štátnych objednávok výmenou za úplatky, a to naprieč celým politickým spektrom. (TASR)