Môže prechladnutie poskytnúť deťom imunitu proti covidu? Vedci hľadali odpoveď

Oznámila to v pondelok Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), informuje TASR podľa utorkových správ agentúr AFP a Reuters.

Lietadlo malajzijských aerolínii (let MH17) smerujúce z Amsterdamu do malajzijskej metropoly Kuala Lumpur havarovalo v júli 2014 po prelete nad východom Ukrajiny, kde v tom čase krátko po anexii Krymu prebiehali boje medzi ukrajinskými jednotkami a proruskými separatistami. Boeing 777 havaroval v Doneckej oblasti. Zasiahla ho strela z ruského odpaľovacieho systému BUK.

Zahynulo všetkých 298 ľudí na palube - 283 pasažierov a 15 členov posádky. Medzi obeťami bolo 196 Holanďanov, 43 Malajzijčanov a 38 Austrálčanov. Okrem nich boli na palube zostreleného lietadla aj občania ďalších 17 štátov.

ICAO v pondelok oznámila, že za zostrelenie lietadla je zodpovedné Rusko. O jej rozhodnutí informovali aj vlády Holandska a Austrálie, ktoré sa na tento orgán OSN v tejto veci v roku 2022 obrátili. ICAO podľa vyhlásenia Canberry a Amsterdamu v nadchádzajúcich týždňoch zváži, aká forma odškodnenia je vhodná, hoci má v tomto smere obmedzení právomoci.

Holandská a austrálska vláda rozhodnutie tohto orgánu privítali a chcú, aby ICAO nariadila Rusku začať rokovania o odškodnení, uviedol holandský minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp. „Toto rozhodnutie je dôležitým krokom k zisteniu pravdy a dosiahnutiu spravodlivosti a zodpovednosti pre všetky obete letu MH17 a ich rodiny a blízkych,“ uviedol Veldkamp. „Je tiež jasným signálom pre medzinárodné spoločenstvo: štáty nemôžu beztrestne porušovať medzinárodné právo,“ dodal.

Austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová taktiež apelovala na ICAO, aby urýchlene pristúpilo k stanoveniu nápravných opatrení. „Vyzývame Rusko, aby konečne čelilo svojej zodpovednosti za tento hrozný násilný čin a odškodnilo svoje hrozné správanie, ako to vyžaduje medzinárodné právo,“ uviedla Wongová.

Holandský súd v novembri 2022 v neprítomnosti odsúdil dvoch Rusov a jedného Ukrajinca za ich úlohu pri útoku. Uznaní boli za vinných z vraždy a úmyselného spôsobenia havárie lietadla a dostali doživotné väzenské tresty. Moskva označila rozsudok za „škandalózny“ a oznámila, že svojich občanov nevydá. (TASR)

Oznámila to Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), informuje TASR podľa utorkových správ agentúr AFP a Reuters.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme.

4 1 lsi (TASR)

Agentúre TASS to pondelok povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová s tým, že pôjde o „asymetrickú“ odpoveď, píše TASR.

„Adekvátna reakcia na tieto neadekvátne opatrenia bude nasledovať čoskoro... (tento poľský krok) nezostane bez odozvy,“ uviedla Zacharovová. Dodala, že najskôr prebehnú nevyhnutné „vnútrorezortné postupy“ a následné bude reakcia oznámená poľskej strane.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško pre TASS uviedol, že Rusko v reakcii na viaceré protiruské kroky Varšavy pravdepodobne zatvorí poľský konzulát v Kaliningrade a v Irkutsku.

Rozhodnutie zatvoriť ruský konzulát v Krakove oznámil v pondelok poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v reakcii na zistenia o požiari v obchodnom centre Marywilska 44 vo Varšave. Požiar bol podľa týchto zistení výsledkom podpaľačstva v réžii ruských tajných služieb. Moskva obvinenia označila za nepodložené.

Sikorski už vlani v októbri nariadil zatvorenie ruského konzulátu v Poznani. Poľská vláda to zdôvodnila sabotážnymi aktivitami Ruska v Poľsku a Európe, ktoré označila za súčasť hybridnej vojny Moskvy proti Západu. Ruskí diplomati z tohto konzulátu následne museli opustiť Poľsko do konca novembra. Rusko zareagovalo recipročne zatvorením poľského konzulátu v Petrohrade, pričom aj vtedy obvinenia zo sabotáže označilo za nepodložené.

16 20 lsi (TASR)

Vyplýva to z údajov ministerstva obrany USA zverejnených v pondelok, píše TASR podľa správy agentúry AFP a stanice NBC News.

Pentagón uviedol, že od 20. januára do 8. apríla vykonalo dopravné veliteľstvo amerických ozbrojených síl 46 takýchto letov „na podporu deportácií migrantov“. Použité pri nich boli vojenské lietadlá. „Lety trvali celkovo 802,5 hodiny s priemernými nákladmi 26.277 dolárov za hodinu,“ tvrdí veliteľstvo. Ich výsledná suma tak presiahla 21 miliónov dolárov.

Dáta o deportačných letoch si od Pentagónu vyžiadala demokratická senátorka Elizabeth Warrenová. Po zverejnení údajov uviedla, že „každý Američan by mal byť pobúrený, tým ako Donald Trump plytvá prostriedkami ozbrojených síl na to, aby financoval svoje politické kúsky, ktoré nás nerobia bezpečnejším“. Príslušníci ozbrojených síl sa podľa Warrenovej neprihlásili do služby v armáde, aby boli súčasťou takéhoto „zneužívania moci“.

Podľa správy stanice NBC News vykonala armáda deportácie na americkú vojenskú základňu Guantánamo na Kube, kde sa údajne v súčasnosti nachádza 32 migrantov. Od januára bolo na tejto základni nejaký čas už takmer 500 migrantov, nikdy tam však nebolo naraz zadržiavaných viac ako 200 osôb. Podľa NBC News sa pritom predpokladá, že mnohí z migrantov, ktorých tam previezli, boli neskôr letecky presunutí nazad do USA.

Americký prezident už počas predvolebnej kampane sľuboval masívne deportácie migrantov. Trumpova administratíva tvrdí, že spustila rozsiahle úsilie na obmedzenie nelegálnej migrácie, ktoré podľa AFP zahŕňa razie, zdržiavanie i deportácie migrantov. Šéf Bieleho domu tiež nariadil vyslanie tisícov ďalších vojakov na americko-mexické hranice. Vojaci zároveň dostali oprávnenie zadržiavať migrantov v určitých oblastiach.

Ministerka pre vnútornú bezpečnosť USA Kristi Noemová pred týždňom vyhlásila, že americká vláda dá 1000 dolárov migrantom, ktorí sa „sami deportujú“, respektíve dobrovoľne vrátia do svojej vlasti. Preplatiť im plánuje aj náklady na túto cestu. „Dobrovoľný odchod z krajiny je najlepší, najbezpečnejší a najúčinnejší spôsob, ako opustiť Spojené štáty a vyhnúť sa zadržaniu,“ uviedla Noemová.

4 12 dom lsi (TASR)

Oznámil to v pondelok neskoro večer ruský rezort diplomacie, informuje TASR podľa agentúr Reuters a TASS.

„Šéfovia oboch ministerstiev diskutovali o otázkach súvisiacich s iniciatívou ruského prezidenta Vladimira Putina na začatie priamych rozhovorov 15. mája v Istanbule,“ uvádza ruské ministerstvo. Správu o telefonáte dvojice potvrdili aj dva zdroje z tureckého ministerstva zahraničných vecí s tým, že ministri diskutovali o mierovom úsilí.

TASS uvádza, že Fidan absolvoval počas pondelka telefonáty na túto tému aj s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a tiež šéfom francúzskej diplomacie Jeanom-Noëlom Barrotom.

Putin v nedeľu navrhol, aby sa priame rokovania s Ukrajinou konali 15. mája v Istanbule bez akýchkoľvek podmienok. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zareagoval ochotou osobne sa s Putinom stretnúť v Istanbule, avšak len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. To malo začať platiť od pondelka 12. mája, pričom ešte pred Putinovým návrhom o Istanbule sa na ňom v Kyjeve dohodol Zelenskyj so svojimi spojencami, lídrami krajín združenými v tzv. koalícii ochotných.

Americký prezident Donald Trump medzičasom uviedol, že taktiež zvažuje cestu do Istanbulu, aby sa tam vo štvrtok pripojil k prípadným rokovaniam Zelenského s Putinom. Trump zároveň vyjadril predpoklad, že Rusko pristúpi na zmienený návrh 30-dňového prímeria. Zelenskyj však vo svojom pondelkovom večernom prejave zdôraznil, že Rusko na navrhované prímerie dosiaľ stále nereagovalo.

1 16 20 lsi (TASR)

„Ukrajina vždy podporovala diplomaciu. Som pripravený prísť do Turecka. Bohužiaľ, svet stále nedostal od Ruska jasnú odpoveď na početné návrhy na prímerie,“ uviedol v pravidelnom večernom vyhlásení Zelenskyj, ktorý sa v sobotu s lídrami Francúzka, Nemecka, Británie a Poľska dohodol na návrhu najmenej 30-dňového bezpodmienečného zastavenia bojov.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan predtým po telefonáte so Zelenským potvrdil, že je pripravený hostiť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré navrhol šéf Kremľa Vladimir Putin.

Zelenskyj vyjadril ochotu sa s Putinom stretnúť osobne, no len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. Moskva sa k účasti Putina alebo zloženiu ruskej delegácie zatiaľ nevyjadrila, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov iba povedal, že Rusko je vo všeobecnosti pripravené viesť vážne rozhovory o dlhodobom riešení vojny na Ukrajine a ultimáta od západných krajín neakceptuje.

„Moskva celý deň mlčala k návrhu na priame stretnutie. Veľmi zvláštne mlčanie,“ povedal Zelenskyj s tým, že Rusko naďalej pokračuje v ostreľovaní a útokoch, no túto vojnu bude musieť ukončiť. „Čím skôr, tým lepšie. Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní,“ dodala ukrajinská hlava štátu. (TASR)