Po protestoch po tragickej vlakovej nehode prepustili šéfa gréckej polície

Rozhodnutie prichádza po žalobe, ktorú minulý týždeň podali skupiny na ochranu práv prisťahovalcov. Tie obvinili administratívu prezidenta Donalda Trumpa zo systematického zameriavania sa na ľudí s tmavou pleťou počas imigračných razií v južnej Kalifornii. Medzi žalobcami sú traja zadržaní prisťahovalci a dvaja občania USA, vrátane muža, ktorý bol zadržaný napriek tomu, že predložil platný doklad totožnosti.

Žaloba podaná na federálnom súde v Los Angeles žiada súd, aby zablokoval údajne protiústavné praktiky pri imigračných zásahoch, ako sú zadržiavanie osôb na základe rasy, zatýkanie bez súdneho príkazu a upieranie prístupu k právnej pomoci v zadržiavacom centre v centre mesta.

Sudkyňa zároveň vydala aj samostatné nariadenie zakazujúce federálnym orgánom obmedzovať prístup právnikov do tohto zadržiavacieho centra, známeho ako „B-18“.

Podľa právnikov z ľudskoprávnych organizácií American Civil Liberties Union (ACLU) a Immigrant Defenders Law Center sú razie motivované „svojvoľnými kvótami zatýkania“ a rasovými predsudkami. Uvádzajú, že traja žalujúci robotníci boli zadržaní len na základe toho, že boli Latinoameričania oblečení v pracovnom odeve. Svedkovia opisovali, ako agenti počas razií na trhoch či parkoviskách obchodných domov zatýkali každého, kto „vyzeral hispánsky“.

Právnik ACLU Mohammad Tajsar spochybnil konanie imigračných agentov, keď podľa výpovede jedného pracovníka umyvárne áut zadržali všetkých okrem dvoch bielych zamestnancov.

Vládu na súde zastupoval právnik Sean Skedzielewski, ktorý odmietol, že by imigrační agenti konali na základe rasy. Tvrdil, že identifikácia osôb bola založená na viacerých indíciách, vrátane predchádzajúceho sledovania a operatívnych informácií.

Tricia McLaughlin, zastupujúca ministerstvo vnútornej bezpečnosti, označila obvinenia z rasového profilovania za „nechutné a kategoricky nepravdivé“. Zdôraznila, že „zásahy sú vysoko adresné a agenti si pred zásahom riadne overujú informácie“. (TASR)

Zdroj AFP, ktorý si želal zostať v anonymite, vysvetlil, že pre nezhody medzi zmluvnými stranami nebude dohoda predĺžená a vyprší 22. júla – tri roky po svojom podpise.

Rusko je významným exportérom viacerých druhov potravín a najväčším výrobcom hnojív na svete, no v roku 2022 ruský vývoz výrazne klesol pre obavy dopravcov zo západných sankcií - aj keď v skutočnosti sa sankcie na dané komodity nevzťahovali. Táto situácia mala za následok deficit potravín a nárast ich cien, čo obzvlášť tvrdo zasiahlo chudobné rozvojové krajiny.

Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) preto vytvorila mechanizmus, ktorý mal umožniť obnovenie ruského exportu bez porušenia sankčných režimov USA, Spojeného kráľovstva a EÚ. Moskva sa však následne opakovane sťažovala, že tento mechanizmus nefunguje.

Súbežne s touto dohodou bola 22. júla 2022 podpísaná aj dohoda o vývoze obilia z ukrajinských prístavov. Tá väčšinou plnila svoj účel, no v lete 2023 Rusko jej ďalšie predĺženie odmietlo.

Dovtedy sa Ukrajine s pomocou spojencov podarilo vytvoriť relatívne bezpečnú námornú trasu z vlastných prístavov, ktorá vedie prevažne cez teritoriálne vody Rumunska a Bulharska. K bezpečnosti plavby cez tieto koridory prispel aj presun lodí ruskej flotily do východnej časti Čierneho mora. (TASR)

Počas zásahu na jednej z fariem došlo ku konfrontácii medzi demonštrantmi a úradmi, uviedli predstavitelia ministerstva vnútornej bezpečnosti.

Podľa vyhlásenia ministerstva úrady vykonali razie na farmách v mestách Carpinteria a Camarillo. Okrem zadržania desiatok osôb podozrivých z nelegálneho pobytu sa na miestach nachádzalo aj najmenej desať detí prisťahovalcov.

Štyroch občanov USA zadržali za „napadnutie alebo odpor voči úradníkom“, dodal rezort. Úrady zároveň ponúkli odmenu 50 000 dolárov za informácie vedúce k zadržaniu osoby podozrivej zo streľby na federálnych agentov.

Jeden pracovník, ktorý počas zásahu telefonoval svojej rodine a povedal, že sa skrýva pred úradmi, je v kritickom stave na prístrojoch po vážnom zranení spôsobenom pádom.

Počas razie sa pred farmou Glass House Farms v Camarillo zhromaždili desiatky ľudí, ktorí žiadali informácie o svojich príbuzných a protestovali proti zásahu imigračných úradov. Demonštrantom čelili ozbrojení príslušníci v prilbách a uniformách vojenského štýlu, píše AP. Protestujúcich napokon rozohnal štipľavý zelenobiely dym.

Spoločnosť Glass House, licencovaný pestovateľ konope v Kalifornii, vo vyhlásení uviedla, že imigrační agenti konali na základe platných príkazov. Potvrdila, že niektorí pracovníci boli zadržaní, a dodala, že im pomáha zabezpečiť právne zastúpenie. Na farme sa okrem konope pestujú aj paradajky a uhorky.

„Glass House nikdy vedome neporušil pravidlá týkajúce sa zamestnávania a nikdy nezamestnával maloletých,“ uviedla firma.

Pestovanie a predaj konope je v Kalifornii legálne za predpokladu platného povolenia. (TASR)

Incident sa odohral v piatok v meste Sindžil severne od Ramalláhu, doplnila agentúra AFP.

Spravodajský web The Times of Israel (TOI) s odvolaním sa na vyjadrenie očitého svedka pre agentúru Wafa spresnil, že jeden z osadníkov do Palestínčana narazil autom. Ďalší osadníci údajne rozbili okno dvoch palestínskych sanitiek, ktoré prišli na miesto činu, aby sa pokúsili ošetriť obete.

Muž ubitý na smrť bol identifikovaný ako obyvateľ neďalekej dediny, ktorý mal údajne aj americké občianstvo.

Izraelský bezpečnostný predstaviteľ pre web Ynet uviedol, že príslušné izraelské zložky boli o incidente informované. Na miesto boli vyslané policajné jednotky, aby sa pokúsili obnoviť poriadok.

TOI informoval, že nateraz neboli hlásené žiadne zatknutia. Poznamenal súčasne, že takto je to takmer vždy v prípade násilia zo strany osadníkov.

AFP už pred týždňom informovala o stretoch medzi desiatkami izraelských osadníkov a Palestínčanmi v Sindžile, kde sa mal konať pochod na protest proti útokom osadníkov, ktorí ničia priľahlé poľnohospodárske pozemky a úrodu na nich.

V snahe zabrániť násilnostiam medzi komunitami izraelské úrady nedávno postavili plot, ktorý oddeľuje časti Sindžilu od cesty č. 60, ktorá vedie Západným brehom Jordánu od severu na juh.

Násilnosti v Predjordánsku sa zintenzívnili bezprostredne po vypuknutí vojny v palestínskom Pásme Gazy, ktorú vyvolal útok teroristických kománd hnutia Hamas na Izrael v októbri 2023. Odvtedy izraelské jednotky alebo osadníci zabili na Západnom brehu najmenej 954 Palestínčanov – mnohí z nich sú radikálni militanti, ale medzi obeťami sú aj desiatky civilistov.

Podľa oficiálnych izraelských údajov bolo pri palestínskych útokoch alebo izraelských vojenských operáciách zabitých i najmenej 36 Izraelčanov - vojakov aj civilistov. (TASR)

a 29. júla. Konať sa mala už v júni ale odložili ju pre vojenskú eskaláciu medzi Iránom a Izraelom. Agentúru AFP a denník Jerusalem Post o tom v piatok informovali zdroje oboznámené s jej priebehom, píše TASR.

Spolupredsedať konferencii v sídle Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku mali francúzsky prezident Emmanuel Macron a saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán.

Zdroje AFP neuviedli či dôjde k zmenám v programe alebo v úrovni zúčastnených predstaviteľov. Na zrušenej konferencii organizátori počítali s účasťou na úrovni hláv štátov alebo šéfov vlád.

Palestínsky štát uznáva takmer 150 krajín sveta a má status pozorovateľa v OSN, no nie je plným členom a Bezpečnostná rada OSN jeho prijatie neodhlasovala.

Macron v máji vyhlásil, že cieľom konferencie nie je len, aby ďalšie štáty uznali Palestínu „ale aby aj Izrael uznali krajiny, ktoré tak v súčasnosti nerobia“. Francúzsky prezident vo štvrtok počas návštevy Británie vyzval Londýn na Britániu na spoločné uznanie palestínskeho štátu a uviedol, že kroky ako tento sú „jedinou nádejou na mier“ v regióne.

Izraelskí predstavitelia konferenciu kritizoval s tým, že jej cieľom je podporiť jednostranné uznanie Palestíny. Francúzsko to dôrazne poprelo. (TASR)

Americké ministerstvo zahraničných vecí „obmedzuje udeľovanie víz“ prezidentovi a ďalším vysokopostaveným predstaviteľom kubánskej vlády, uviedol minister zahraničných vecí Marco Rubio v príspevku na sieti X pri príležitosti štvrtého výročia historických protivládnych protestov na Kube.

„Vyhlásenia maďarského vedenia týkajúce sa tragédie, ku ktorej došlo, ako aj mobilizácie na Ukrajine, sú manipulatívne. Úplne skresľujú skutočnú situáciu a podporujú Rusko v jeho propagande,“ povedal hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj, ktorý osobitne zdôraznil, že zodpovednosť Ruska sa vo vyhláseniach maďarskej strany nikde nespomína.

„Je to, akoby mobilizácia na Ukrajine existovala sama od seba, pretože vláda sa jednoducho rozhodla mobilizovať ľudí,“ povedal Tychyj. Podľa jeho slov „dôvodom mobilizácie na Ukrajine je ruská agresia a ignorovať túto skutočnosť je absurdné“.

Hovorca maďarskej strane pripomenul, že tvárou v tvár neustálej ruskej hrozbe je každý Ukrajinec, vrátane tých, ktorí majú maďarský pôvod, povinný brániť svoj domov, životy svojich príbuzných a zvrchovanosť svojho štátu.

Tychyj zopakoval skoršie tvrdenie Ukrajincov, že József Sebestyén bol mobilizovaný do ukrajinskej armády 14. júna po tom, čo ho lekárska prehliadka vyhlásila za spôsobilého na vojenskú službu. Muž podľa nich začal vojenský výcvik 15. júna a 18. júna odišiel bez zbrane.

Sebestyén sa 24. júna prišiel na pohotovosť do Centrálnej regionálnej nemocnice v Berehove, kde mu diagnostikovali akútnu stresovú reakciu a previezli ho na ústavnú liečbu do Regionálneho psychiatrického ústavu v Berehove, pričom podľa anamnézy pacienta pri vyšetrení mu nezistili žiadne fyzické zranenia.

Záver súdno-lekárskej expertízy potvrdzuje, že príčinou jeho smrti 6. júla 2025 bola pľúcna embólia bez známok fyzických zranení naznačujúcich násilie.

Ukrajinské pozemné sily kategoricky odmietli obvinenia, že mobilizujú obyvateľstvo krutým spôsobom alebo spôsobom porušujúcim ľudské práva a vyhlásili, že sú otvorené transparentnému vyšetreniu okolností situácie.

Na Ukrajine v Zakarpatskej oblasti zomrel maďarsko-ukrajinský občan, ktorý nezomrel „v dôsledku núteného odvodu“, ale bol proste dobitý na smrť. V piatkovom pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió na to upozornil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

Podľa slov Orbána zosnulý József S. mal dvojaké občianstvo, ukrajinské aj maďarské. „Tento prípad treba vyšetriť, pretože ak je niekto maďarským občanom, má s tým do činenia aj spoločenstvo. Toto treba brať vážne, pretože človek, ktorý bol ubitý na smrť, je jeden z nás,“ podotkol premiér.

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok predvolalo veľvyslanca Ukrajiny v Budapešti Fedira Shandora po tom, čo ukrajinskí vojenskí náborári v Zakarpatskej oblasti údajne zbili tam žijúceho Maďara, ktorý odmietol nastúpiť na povinnú vojenskú službu. Muž neskôr v nemocnici podľahol zraneniam.

Štátny tajomník rezortu diplomacie Levente Magyar na Facebooku uviedol, že „je nehorázne a neprijateľné ubiť niekoho na smrť, a navyše Maďara, len preto, že nechcel ísť do vojny a nechcel sa zúčastniť na nezmyselnom zabíjaní.“

Podľa Magyara ukrajinskí náborári muža po zajatí zbili železnou tyčou, dali ho do dodávky a odviezli do náborového centra. Rodinným príslušníkom povedali, že všetko je v poriadku, ale zajatý muž nakoniec na následky zranení zomrel.

„Úprimnú sústrasť rodine maďarského muža, ktorý zomrel v dôsledku núteného odvodu na Ukrajine. V týchto ťažkých hodinách stojíme pri vás,“ reagoval vo štvrtok na Facebooku Orbán.

Správu o smrti 45-ročného muža oznámila jeho sestra, ktorá na svojej stránke na sociálnych sieťach napísala, že k tragédii prišlo niekoľko týždňov po tom, čo rovnaký osud postihol aj jej ďalšieho brata, ktorého pochovali 6. júla.

„Strata jedného je stratou nás všetkých,“ napísal v liste zverejnenom na Facebooku maďarský prezident Tamás Sulyok, ktorý v mene všetkých Maďarov vyjadril sústrasť rodine.

Okolo mužovej smrti sú podľa servera 444.hu nejasnosti a ani jedna strana zatiaľ nepredložila dôkazy, čo sa stalo. Rodina tvrdí, že ho počas „núteného odvodu“ zbili železnou tyčou a v dôsledku toho zomrel. Ide o nepresnú formuláciu, pretože na Ukrajine neexistuje branná povinnosť, ani nútená branná povinnosť, iba povinná mobilizácia, dodáva server.

Orbán pre Kossuth Rádió aj napriek vyhláseniu Ukrajincov opakovane uviedol ako fakt, že muž, ktorý má aj maďarské občianstvo, bol „ubitý na smrť“. Aj z listu hlavy štátu sa zdá, že ukrajinské vyhlásenie ignoroval aj Sulyok, píše 444.hu. (TASR)

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na štátnu agentúru KCNA.

Podľa Reuters môže byť predmetom rokovaní aj možné sprostredkovanie návštevy severokórejského vodcu Kim Čong-una v Rusku.

Pchjongjang aktívne podporuje ruskú vojnu proti Ukrajine - poskytol nielen množstvo munície, rakiet a ďalších zbraní, ale aj tisícky severokórejských vojakov. Tí sa zapojili do bojov proti ukrajinským jednotkám v ruskej Kurskej oblasti.