V Poľsku odsúdili aktivistku, ktorá pomohla žene získať tabletky na potrat

Zdroje agentúry Reuters a denníka The Washington Post uvádzajú, že po rokovaní môžu arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev oznámiť uzavretie mierovej dohody.

Krajiny sú od 80. rokov minulého storočia v pretrvávajúcom spore o región Náhorný Karabach, ktorý je súčasťou azerbajdžanského územia, no žili tu prevažne etnickí Arméni.

Krajiny viedli proti sebe dve vojny o spornú enklávu Náhorný Karabach, ktorý Azerbajdžan znovu dobyl v roku 2023. Táto blesková ofenzíva azerbajdžanskej armády mala za následok exodus viac ako 100.000 etnických Arménov žijúcich v Karabachu a doteraz má vplyv aj na politickú situáciu v Arménsku.

V marci tohto roku obe strany oznámili, že sa dohodli na znení návrhu mierovej dohody. Podľa agentúry Reuters bol ale pokrok v mierových rokovaniach odvtedy len sporadický a pomalý. Lídri krajín sa stretli aj v júli v Abú Zabí.

Alijev a Pašinjan sa predtým stretli v máji počas summitu Európskeho politického spoločenstva v Albánsku, kde ich lídri EÚ naliehavo vyzvali na urýchlené uzavretie mierovej dohody. (TASR)

Vyplýva to z vyhlásenia hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a TASS.

„Dňa 30. júla bolo vozidlo misie Ruskej federácie pri Palestínskej samospráve s diplomatickými poznávacími značkami, v ktorom sa nachádzal personál ruskej diplomatickej misie akreditovaný izraelským ministerstvom zahraničných vecí, napadnuté skupinou osadníkov v blízkosti nelegálnej izraelskej osady Givat Asaf neďaleko Jeruzalema,“ uviedla Zacharovová.

Incident sa podľa nej odohral „so súhlasom izraelského vojenského personálu, ktorý bol na mieste prítomný a nepokúsil sa zastaviť agresívne konanie útočníkov“. Hovorkyňa tvrdí, že útok z 30. júla je silným porušením Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch. Pri útoku sa nikto nezranil a vozidlo utrpelo mechanické poškodenie. (TASR)

Informoval o tom v utorok večer miestny hasičský zbor, píše TASR na základe správ agentúr DPA, Reuters a AFP.

Hovorca úradu civilnej ochrany plukovník Alexandre Jouassard pre televíziu BFMTV uviedol, že do boja proti požiaru bolo nasadených už viac ako 1250 hasičov. Miestne úrady oznámili, že dosiaľ evidujú v spojení s požiarom dvoch ranených ľudí.

Jouassard tvrdí, že sa plamene šíria nezvyčajne rýchlo najmä pre silný vietor a je podľa neho nepravdepodobné, že by sa hasičom podarilo požiar uhasiť ešte v noci. Požiar údajne vypukol v pohorí Corbieres v okolí obce Ribaute.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prostredníctvom sociálnej siete X uviedol, že sa plamene aj naďalej šíria a dodal, že „všetky národné zdroje boli mobilizované“.

V departmente Aude sa v uplynulých rokoch zvýšil počet lesných požiarov hlavne pre nedostatočné zrážky a odstraňovanie viníc, ktoré predtým pomáhali spomaľovať šírenie požiarov. (TASR)

„Nemáme preto inú možnosť, ako pokračovať v mobilizačných opatreniach, zlepšovať bojový výcvik a posilňovať dronovú zložku našich ozbrojených síl,“ napísal Syrskyj na sociálnej sieti a dodal, že ruská armáda má podľa neho v úmysle do konca roka vytvoriť ďalších 10 vojenských divízií.

Hlavný veliteľ ukrajinskej armády tvrdí, že na bojisku v júli zomrelo viac ako 33-tisíc Rusov. Situácia na frontovej línii je podľa Syrského najkritickejšia pri obciach Pokrovsk, Dobropiľľa a Novopavlivka.

Vojenskí pozorovatelia na oboch stranách konfliktu v uplynulých dňoch informovali o ruských územných ziskoch najmä v blízkosti Pokrovska a Myrnohradu v Doneckej oblasti.

Agentúra DPA uvádza, že podľa niektorých správ zvyšným ukrajinským jednotkám v oblasti hrozí obkľúčenie v koridore, ktorý je na niektorých miestach široký len približne 15 kilometrov. Situácia sa údajne zhoršuje aj pri meste Kosťantynivka - niekdajšom oblastnom priemyselnom centre.

Vidí v tom možnosť, ako odvrátiť hrozbu Trumpa, ktorý v pondelok pohrozil sekundárnymi 100-percentnými clami na odberateľov ruskej ropy.

Píše Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou v Kremli. Putin však chce podľa agentúry vo vojne naďalej pokračovať.

Ruskí nemenovaní úradníci vidia v návšteve splnomocnenca americkej vlády Steva Witkoffa, ktorý má do Moskvy prísť v stredu alebo vo štvrtok, príležitosť, ako uzavrieť dohodu s Trumpom ohľadom jeho ultimáta na ukončenie vojny na Ukrajine.

Šéf Bieleho domu tento týždeň varoval, že uvalí proti Moskve sankcie, ak do piatka nepristúpi na prímerie s Kyjevom. Nádej na úspech je ale mizivá, mienia podľa Bloombergu rovnaké zdroje.

Riešením na dosiahnutie dohody môže byť návrh na pozastavenie útokov dronov a rakiet, avšak za predpokladu, že sa k nemu Ukrajina pripojí, uviedol jeden z nemenovaných zdrojov. O plnohodnotné prímerie s Kyjevom ale Putin nestojí, pretože jeho vojská naďalej pomaly postupujú na východe Ukrajiny a Putinove požiadavky na ukončenie ruskej agresie, ktorá trvá už takmer štyri roky, zostávajú rovnaké.

Ruský prezident to naznačil minulý piatok pri stretnutí s bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom. Stále tak žiada, aby Ukrajina stiahla svoje vojská zo štyroch ukrajinských oblastí - Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej, ktoré teraz Rusko čiastočne okupuje a aby sa Kyjev zaviazal, že zostane mimo vojenských spojenectiev a nezaobstará si jadrové zbrane.

"Považujeme takéto stretnutie za veľmi dôležité," povedal podľa Bloombergu hovorca Kremľa Peskov o návšteve Witkoffa. "Dopredu ho (stretnutie) ale nebudeme komentovať," dodal.

"Trump potrebuje niečo na spôsob 'darčeku', nejaký ústupok zo strany Ruska," povedal Bloombergu bývalý poradca Kremľa Sergej Markov. "Pozastavenie leteckých úderov môže takýmto darčekom byť," dodal.

Zosilnenie ruských operácií proti Ukrajine frustruje šéfa Bieleho domu, pretože má pocit, že ho Putin v nedávnych telefonátoch oklamal. Trump ešte pred nástupom do funkcie sľuboval rýchly koniec vojny.

Návrh na vzájomné pozastavenie vzdušných úderov medzi Ruskom a Ukrajinou nadhodil v piatok Lukašenko počas stretnutia s Putinom. Ten ale vtedy túto možnosť nijako nekomentoval.

Ukončenie vojny za súčasnej situácie si želajú dve tretiny Rusov, zatiaľ čo štvrtina z nich si želá pokračovať v bojoch, uviedol podľa Bloombergu Denis Volkov z nezávislého, mimovládneho strediska Levada.

"Väčšina Rusov by privítala koniec vojny, ale bez návratu k skorším hraniciam," dodal.