Požiar skladu paliva v Jakarte si vyžiadal najmenej 16 obetí

Nevylúčili zavedenie sankcií proti Rusku, ak Moskva nebude chcieť uzavrieť prímerie, uviedla kancelária britského premiéra Keira Starmera.

V pondelok by mal o tomto konflikte hovoriť Trump s Putinom. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.

„V očakávaní zajtrajšieho telefonátu prezidenta Trumpa s prezidentom Putinom diskutovali lídri o potrebe bezpodmienečného prímeria a o tom, aby Putin bral mierové rozhovory vážne,“ uviedol hovorca Starmerovej kancelárie.

„Diskutovali aj o použití sankcií, ak by sa Rusko vážne nezapojilo do prímeria a mierových rozhovorov,“ dodal. Podľa DPA sa telefonátu okrem Starmera zúčastnili aj Trump, talianska premiérka Giorgia Meloniová, nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron.

AFP pripomína, že európski lídri opakovane obviňujú Putina zo zámerného ignorovania výziev na prímerie. „Európania a Američania sú odhodlaní cielene spolupracovať, aby sa táto hrozná vojna skončila,“ povedal Merz v nedeľu vo Vatikáne na okraj inaugurácie pápeža Leva XIV. „V posledných dňoch sme urobili niekoľko malých krokov vpred... strany konfliktu sa medzi sebou rozprávajú,“ dodal.

Macron nedeľný telefonát potvrdil na platforme X. „Zajtra musí prezident Putin ukázať, že chce mier, a akceptovať návrh prezidenta Trumpa na bezpodmienečné 30-dňové prímerie, ktoré podporila Ukrajina aj Európa,“ dodal francúzsky prezident.

Trump v sobotu oznámil, že jeho telefonát so šéfom Kremľa sa uskutoční v pondelok o 10.00 h východoamerického času (16.00 h SELČ). (TASR)

V Ríme sa pri príležitosti inaugurácie pápeža Leva XIV. stretla s austrálskym premiérom Anthonym Albanesem, s ktorým diskutovali o vzájomných vzťahoch. Informuje o tom agentúra AFP a denník The Guardian.

„Vnímame vás ako strategického partnera... A veľmi radi by sme toto strategické partnerstvo rozšírili,“ povedala von der Leyenová na videu, ktoré zverejnila na sociálnych sieťach. „Boli by sme veľmi radi, keby sme mohli rozvíjať aj takéto bezpečnostné a obranné partnerstvo,“ dodala s odvolaním sa na súčasné „geopolitické napätie“ vo svete.

Albanese bol vo svojich vyjadreniach podľa The Guardian opatrnejší, no partnerstvo medzi Austráliou a EÚ vyzdvihol tiež. „Máme spoločné hodnoty, čo je v dnešnom neistom svete... také dôležité,“ vyhlásil. Albanese naznačil, že je otvorený návrhu, ktorý by mohol zahŕňať budúce vojenské cvičenia a inú spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu, uviedla austrálska verejnoprávna televízia ABC.

Austrálsky premiér tiež opätovne vyjadril svoju podporu Ukrajine proti ruskej agresii. Austrália ako aj EÚ podľa neho naďalej „stoja spolu s ukrajinským ľudom“.

Iránski predstavitelia túto možnosť odmietajú, píše TASR podľa správy agentúry DPA.

„Máme jednu veľmi, veľmi jasnú hranicu, a tou je obohacovanie uránu. Nemôžeme pripustiť ani jedno percento schopnosti obohacovania,“ povedal Witkoff. Podľa neho USA predložili Iránu návrh, ktorý túto otázku rieši bez toho, aby si Washington Teherán znepriatelil.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí dlhodobo odmieta možnosť, že by sa Teherán vzdal obohacovania uránu. Tlačová agentúra ISNA v nedeľu informovala, že tieto požiadavky opäť označil za absolútne neprijateľné a neprospievajúce pokroku v rokovaniach. Návrh odmietol aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján a požiadavku USA označil za „ponižujúcu“.

Witkoff zdôraznil, že Washington vie dosiahnuť svoje ciele v rámci rokovaní o iránskom jadrovom programe „všetkými možnými spôsobmi“. Od ďalšieho stretnutia, naplánovaného v najbližších dňoch v Európe, očakáva „pozitívny vývoj“.

Prezident Spojených štátov Donald Trump v piatok uviedol, že v súvislosti s týmito rokovaniami Irán dostal americký návrh. Podľa Arákčího však krajina žiadny písomný návrh od USA neobdržala.

Trump v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom. Tá zmiernila sankcie na Teherán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Po odstúpení USA prestala krajina dodržiavať dohodu a výrazne napredovala v jadrovom vývoji.

Západné mocnosti obviňujú Irán, že sa snaží získať jadrové zbrane. Teherán to dlhodobo popiera a tvrdí, že jeho jadrový program je určený výlučne na civilné účely.

Irán v súčasnosti obohacuje urán na 60 percent čistoty, čo výrazne presahuje limit 3,67 percenta, ktorý stanovila dohoda s veľmocami z roku 2015. Na vývoj jadrovej zbrane je potrebný urán obohatený na 90 percent. (TASR)