V Konžskej demokratickej republike našli mŕtveho albínskeho chlapca, úrady majú podozrenie na okultnú vraždu

Vyhlásil to navyše na Chrámovej hore v Jeruzaleme, ktorá je posvätná pre moslimov i židov a ktorú už po niekoľkýkrát vo funkcii ministra navštívil.

Podľa serveru The Times of Israel (ToI) sa tam tiež prvýkrát otvorene pomodlil, čo židia na tomto mieste robiť nesmú.

"Z (Chrámovej hory) miesta, kde sme dokázali, že je suverenita možná, musíme vyslať odkaz: Dobyť celú Gazu, vyhlásiť suverenitu nad celým Pásmom Gazy, eliminovať všetkých členov Hamasu a podporiť dobrovoľnú emigráciu. Len tak sa dostanú domov rukojemníkov a vyhráme vojnu," vyhlásil Ben Gvir na videu zverejnenom na sociálnej sieti X.

Na obsadenie Gazy, ktorú Izrael zabral v roku 1967 spolu s jordánskym Západným brehom a východným Jeruzalemom a z ktorej sa poslední židovskí osadníci stiahli na základe mierových dohôd v roku 2005, vyzval Ben Gvir v úrade ministra už niekoľkokrát.

Rovnako ako hovoril už viackrát o "dobrovoľnej emigrácii" Palestínčanov z tohto územia zničeného vojnou, ktorú tam od októbra 2023 vedie izraelská armáda v odvete za teroristický útok Hamasu, pri ktorom palestínski ozbrojenci na juhu Izraela zabili približne 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a 251 osôb uniesli. Pri izraelskej ofenzíve doteraz zomrelo vyše 60-tisíc Palestínčanov, prevažne tiež civilistov.

Na Chrámovú horu, ktorej moslimovia hovoria Haram aš-Šaríf (Vznešená svätyňa), sa vyznávači islamu chodia modliť do mešity Al-Aksá a svätyne Skalný dóm.

Pre židov je miesto posvätné, pretože tam v minulosti mali dva chrámy. Pozostatkom jedného z nich je Múr nárekov, ktorá tvorí časť steny Chrámovej hory.

Ben Gvir dlhodobo presadzuje zmenu pravidiel na Chrámovej hore, ktorá je desiatky rokov v správe jordánskej vládnej nadácie, hoci bezpečnosť tam zabezpečuje Izrael.

Modlenie židom na tomto mieste už v roku 1967 zakázal aj vrchný rabinát, vtedy s tým, že miesto môže byť rituálne nečisté a že nie je isté, kde presne židovská svätyňa stála. (ČTK)

V novej epizóde podcastu Disinfo Report sa šéfredaktor portálu Infosecurity.sk Martin Hodás zhovára s marketingovým expertom, zakladateľom a šéfom marketingovej agentúry PS:digital Petrom Šebom.

Ďalších 28 ľudí sa zranilo. Informujú o tom agentúry DPA a Reuters s odvolaním na miestnych predstaviteľov.

Lokálne orgány uviedli, že pri útokoch na mestá naprieč Doneckou oblasťou zahynulo päť ľudí a 11 sa zranilo. V Chersonskej oblasti prišli o život dve osoby a zranilo sa 10 ľudí.

V meste Cherson ruské útoky poškodili most, plynné potrubie a viacero vozidiel. Z Mykolajivskej oblasti miestny gubernátor Vitalij Kim hlási sedem zranených, desiatky poškodených domov a civilných budov.

DSNS.GOV.UA
@SESU_UA

Рятувальники ліквідували наслідки російського ракетного удару про по житловому району Миколаєва

Внаслідок атаки травм зазнали семеро цивільних - троє чоловіків, віком 32, 57 і 74 роки, яких госпіталізували до лікарні. Ще 4 громадянам надали медичну допомогу на місці. https://t.co/HvIroyCDMA

Length: (00:00)

3.8.2025 o 7:55 · archivované: 3.8.2025 o 9:58

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinské vzdušné sily na sociálnej sieti Telegram oznámili, že Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu 76 útočných dronov a sedem rakiet, ktoré zasiahli osem miest po celom území Ukrajiny. Ukrajinská protivzdušná obrana zničila 60 dronov a jednu raketu. (TASR)

Na sociálnych sieťach to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Rad Slobody sa udeľuje za občiansku odvahu a vlastenectvo, ako aj za „nezištnú obranu suverenity a nezávislosti ukrajinského štátu, ústavných práv a slobôd človeka,“ doplnila RFE/RL, píše TASR.

Dvadsaťsedemročná Viktorija Roščynová zmizla v auguste 2023 počas novinárskej cesty do Moskvou ovládanej časti Záporožskej oblasti. Nezvestná bola až do apríla 2024, keď jej otec dostal list od ruského rezortu obrany, ktorý ho oboznámil s jej zadržiavaním.

Rusko o jej úmrtí informovalo po prvý raz v októbri 2024, no príčinu smrti neuviedlo. Rovnako nezverejnilo ani okolnosti sprevádzajúce jej zadržanie. Jej telo na Ukrajinu vrátili v apríli 2025, pričom bez niektorých vnútorných orgánov.

Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry sa na tele novinárky našli aj početné známky mučenia a krutého zaobchádzania: odreniny, stopy po krvácaní, zlomené rebro, poranenie krku a možné stopy po mučení elektrickým prúdom.

Ukrajinská novinárka sa dostala do ruského zajatia v auguste 2023, keď pracovala na reportáži na Ruskom okupovaných územiach v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Známe je, že bola zadržiavaná bez vznesenia obvinenia a bez prístupu k právnikovi. Jediným známym kontaktom s vonkajším svetom bol jej štvorminútový telefonát rodičom, aj to až po roku od jej zmiznutia.

Podľa kolegov-novinárov sa mala na Ukrajinu vrátiť v septembri 2024 v rámci výmeny zajatcov s Ruskom, čo sa však nestalo. O tri týždne neskôr sa rodina novinárky dozvedela, že zomrela. Okolnosti jej smrti nie sú známe. Ukrajinská vláda medzičasom oznámila, že novinárkinu smrť vyšetrí ako možnú vraždu a vojnový zločin.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine začala Roščynová pracovať ako novinárka na voľnej nohe pre Ukrajinskú pravdu, Rádio Slobodná Európa a ukrajinský spravodajský web Hromadske.