Muž, ktorý útočil v kostoloch na juhu Španielska, mal byť deportovaný

K zjavnej zmene jeho postoja došlo necelý týždeň po tom, ako americké ministerstvo obrany ohlásilo pozastavenie dodávok niektorých zbraní Kyjevu, informujú agentúry AP a AFP.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Systémy Patriot, Stingery, Hellfire. Akú pomoc Ukrajine Amerika zastavila a prečo? Čítajte 

„Budeme (im) musieť poslať viac zbraní - predovšetkým obranných,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome s tým, že Ukrajinci sa „musia byť schopní obrániť“, keďže „dostávajú veľmi, veľmi tvrdé zásahy“.

Americký prezident v tejto súvislosti dodal, že „nie je spokojný“ s Putinom. Vyjadril sa tak v úvode večere, ktorú v Bielom dome absolvoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Biely dom začiatkom minulého týždňa informoval, že rozhodnutie o pozastavení dodávok niektorých zbraní Kyjevu „bolo urobené s cieľom uprednostniť záujmy Ameriky po tom, ako ministerstvo obrany preskúmalo vojenskú pomoc USA pre iné krajiny po celom svete“. Pozastavené mali byť dodávky protivzdušných obranných rakiet, presne navádzaného delostrelectva i ďalších zbraní.

Pentagón pri zmienenej revízii údajne dospel k záveru, že zásoby niektorých prisľúbených položiek sú príliš nízke, uviedol podľa agentúry AP nemenovaný americký predstaviteľ.

Išlo o zbrane, ktoré Washington prisľúbil Ukrajine ešte za vlády predošlého prezidenta Joea Bidena, ktorého samotný Trump za rozsiahlu vojenskú pomoc Ukrajine dlhodobo kritizuje.

Pentagón sa dosiaľ k správe obnovení dodávok zbraní nevyjadril. (TASR)

Šéf rezortu diplomacie Barrot dodal, že Európa sa v tejto veci koordinuje s USA. Cieľom reštrikcií bude prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina zastaviť paľbu a začať rokovania o trvalom mieri. Informoval o tom spravodajský web RTL.

Podľa spravodajského webu TF1 má tento v poradí už 18. balík sankcií za cieľ „priamo vyčerpať zdroje, ktoré (ruskému prezidentovi) Vladimirovi Putinovi umožňujú viesť vojnu“ a zameriava sa hlavne na príjmy z ropy a finančných hráčov z Ruska a iných krajín, ktoré Moskve pomáhajú obchádzať už zavedené sankcie.

Definovaných je aj približne 100 ďalších plavidiel tzv. tieňovej flotily, ktoré Rusko používa na obchádzanie ropného embarga. Celkový počet sankcionovaných plavidiel sa tak zvýši na viac ako 400.

Podľa Barrota sú nové sankcie reakciou na nárast ruských útokov na ukrajinskom území, ktoré pokračujú, hoci Spojené štáty, Európa a Ukrajina sa v zásade dohodli na prímerí. „Ruské útoky na Ukrajinu sa päťnásobne zvýšili,“ upozornil Barrot a uviedol, že „toto nemôže pokračovať, musí sa to zastaviť“.

Francúzsky minister súčasne obvinil ruskú armádu, že sa pri svojich útokoch na Ukrajine zameriava iba na civilistov. Putinova armáda podľa jeho slov „už nerobí pokroky“ vo vojenskej oblasti.

Implementácia tohto sankčného balíka bola koordinovaná s balíkom, ktorý sa pripravuje v USA a Kongresu bude predložený tento týždeň, dodal Barrot.

Podľa jeho slov sa pokračuje aj v práci začatej s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, ktorej cieľom je spojiť európske krajiny a spojencov Ukrajiny, aby sa pripravili na revitalizáciu ukrajinskej armády a aby sa - v prípade potreby - vytvorili záruky pre trvalú mierovú dohodu, ktorá odradí akúkoľvek ďalšiu agresiu voči Ukrajine.

Doplnil, že o tejto téme sa bude diskutovať v stredu v Londýne, kam francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestuje na štátnu návštevu. V jej rámci bude spolupredsedať stretnutiu Koalície ochotných s britským premiérom Keirom Starmerom.

Francúzsko podľa Barrota aj separátne pokračuje v snahe podporovať ukrajinské ozbrojené sily. Minister pripomenul medializované správy, že francúzske spoločnosti - vrátane tých z automobilového sektora - zriadia na Ukrajine prevádzky na spoločnú výrobu vojenského vybavenia, najmä dronov, s ukrajinskými spoločnosťami. (TASR)