Fínska vláda schválila vývoz vojenského materiálu do Turecka

Podľa AGCM sú totiž v rozpore so skutočnými podmienkami pracovníkov, ktorí produkty módnej značky vyrábajú, píše TASR na základe správ agentúr DPA a ANSA.

Podľa úradu značka „vedome outsourcovala podstatnú časť svojej výroby kožených tašiek a doplnkov dodávateľom, ktorí sa spoliehali na svojich subdodávateľov“. „V niekoľkých zariadeniach týchto subdodávateľov sa zistilo, že zo strojov boli odstránené bezpečnostné prvky s cieľom zvýšiť výrobnú kapacitu, čím vážne ohrozili zdravie a bezpečnosť pracovníkov,“ uvádza úrad.

Podľa AGCM závody nespĺňali potrebné kritériá ani v oblasti hygieny a ich zamestnanci často pracovali načierno alebo aspoň čiastočne nelegálne.

„V tejto súvislosti je zrejmé, že ochrana práv a zdravia pracovníkov nebola v súlade s obsahom vyhlásení o etike a spoločenskej zodpovednosti (spoločnosti),“ pokračoval úrad a dodal, že firma si uvedomovala vážnosť situácie, keďže továrne pravidelne navštevoval firemný kontrolór.

Spoločnosť Armani vyjadrila nad rozhodnutím „rozhorčenie a údiv“ a s istotou uviedla, že sa voči nemu úspešne odvolá. Firma tvrdí, že „vždy pristupovala maximálne korektne a transparentne k svojim spotrebiteľom, trhu a zainteresovaným stranám“. (TASR)

Súd však povolil podmienečný odklad časti výkonu trestu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Mladík si zaobstaral bojový nôž s 18-centimetrovou čepeľou a uchovával ho v školskej skrinke. Zbraň sa tam našla po tom, čo znepokojení rodičia kontaktovali domácu spravodajskú službu. Chlapec na pôde školy totiž ukazoval spolužiakom propagandistické videá IS a klipy s odtínaním hláv väzňov a rukojemníkov. Počas domovej prehliadky sa našli aj propagandistické materiály, uvádzalo obvinenie.

Tínedžer prisahal vernosť IS, nadviazal kontakt s ďalšími jeho stúpencami a prezeral si aj návody na výrobu bômb či vykonanie samovražedných útokov, píše DPA. Pri výsluchu sa priznal k plánovaniu útokov a na súde následne súhlasil s verdiktom, podľa ktorého bude musieť absolvovať aj deradikalizačný program.

Mládenec s indickými koreňmi sa do Rakúska prisťahoval ako malé dieťa a v roku 2024 konvertoval z hinduizmu na islam. Úrady ho zadržali 7. marca tohto roka. (TASR)

Úrady pátrajú po útočníkovi, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Tamojší predstavitelia varovali obyvateľov, aby sa vyhýbali oblasti v meste Anaconda, kde došlo k útoku okolo 10.30 h miestneho času (18.30 h SELČ) v bare The Owl. Viac ako tucet miestnych i štátnych policajtov oblasť uzavrelo a prehľadával ju aj vrtuľník. Oddelenie kriminálneho vyšetrovania v Montane, ktoré dohliada na prípad, potvrdilo, že na mieste činu zahynuli štyri osoby.

Dom strelca prehľadala zásahová policajná jednotka, no útočník je stále na úteku, uviedol úrad šerifa okresu Granite v príspevku na sociálnej sieti. Strelca identifikovali ako 45-ročného Michaela Paula Browna, ktorý podľa záznamov býval v susedstve spomínaného podniku.

Úrady zatiaľ nezverejnili bližšie podrobnosti o tom, čo predchádzalo streľbe. Podľa diaľničnej hliadky v Montane je útočník zrejme ešte stále ozbrojený.

Hovorkyňa kancelárie Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) v Salt Lake City Sandra Barkerová uviedla, že FBI pomáha na mieste incidentu.

UPOZORNENIE: Správa bola aktualizovaná v 2. odseku a rozšírená o 3. odsek. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Medzi zranenými je aj päťmesačné dieťa a dve deti vo veku deväť a desať rokov, ozrejmili miestni predstavitelia. Dron zaútočil v blízkosti obytnej budovy, pričom na nej porozbíjal okná. Päť zranených osôb ošetrili v nemocnici, oznámil na platforme Telegram oblastný gubernátor Oleh Synehubov.

V piatok pri ďalšom útoku údajne zahynula aj 75-ročná žena a dvaja muži utrpeli zranenia, uvádzajú úrady.

Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii, pričom si konflikt vyžiadal rozsiahle škody a početné civilné obete, pripomína DPA.

Počet ruských dronových útokov na Ukrajinu dosiahol v júli rekordnú mesačnú úroveň. Podľa analýzy agentúry AFP založenej na údajoch ukrajinských vzdušných síl Moskva vypustila na Ukrajinu 6297 ďalekonosných dronov, čo predstavuje takmer 16-percentný nárast oproti júnu a tretí mesiac po sebe s rastúcim počtom útokov. V júli bolo zároveň odpálených 198 rakiet, čo je druhý najvyšší počet v tomto roku po júni. (TASR)

Do vzdušného priestoru krajiny pravdepodobne vstúpil z Bieloruska, píše agentúra DPA.

Pozostatky dronu našli vo výcvikovom stredisku Gaiziunai neďaleko mesta Jonava. Podľa prvých správ ide o dron Geran, ktorý sa navonok podobá na bojové drony Šáhid používané Ruskom vo vojne proti Ukrajine. Zatiaľ nie je jasné, či bol dron vybavený výbušninami a či sa v ňom stále nachádza palivo.

Neznámy lietajúci objekt spozorovali ešte v pondelok neďaleko hlavného mesta Vilnius. Podľa armády bezpilotné lietadlo s najväčšou pravdepodobnosťou odklonila ukrajinská protivzdušná obrana.

Litovská vláda už Bielorusko diplomatickou nótou požiadala o vysvetlenie. Zároveň nasadila dodatočné jednotky a prostriedky protivzdušnej obrany na hranice s Bieloruskom.

DPA pripomína, že Bielorusko je blízkym spojencom Ruska a od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine drony opakovane prenikajú do vzdušného priestoru susedných pobaltských štátov. (TASR)

Gubernátor označil incident na sociálnej sieti Telegram za „ukrajinský teroristický útok“. Podľa jeho slov 18-ročný mladík a ďalší muž smerovali k autobusovej zastávke, keď ich zasiahol dron.

Moskva a Kyjev sa počas viac ako tri roky trvajúcej vojny navzájom obviňujú z útokov na civilistov, čo obe strany popierajú.

Podľa agentúry DPA je však počet obetí a rozsah škôd na ruskej strane neporovnateľný s rozsiahlou skazou a vysokým počtom obetí, ktoré spôsobila ruská invázia na Ukrajinu.

Rusko začalo vojnu proti Ukrajine 24. februára 2022. V uplynulých dňoch Moskva útoky zintenzívnila a každú noc vypúšťa stovky dronov a desiatky rakiet. (TASR)