Do zoznamu schválených potravín pribudli dva ďalšie druhy hmyzu

Okupačné nemecké sily v októbri 1942 zhabali Lionelovi Hauserovi obraz "Kajúca sa Magdaléna" od holandského maliara Adriaena van der Werffa (1659-1722), uvádza sa v súdnom rozhodnutí.

Hauser, ktorý pochádzal z francúzskej židovskej rodiny, utiekol po vpáde nemeckých vojsk na juh Francúzska. Bol vzdialeným bratrancom a dôverníkom Prousta, autora románu "Hľadanie strateného času", majstrovského diela 20. storočia.

Až do roku 2017 nebolo známe, kde sa obraz nachádza, kým jeho majiteľ nepožiadal londýnsky aukčný dom o jeho predaj.

Christie's predal rovnaké dielo v roku 2005 za 60-tisíc libier (68 000 eur). Aukčný dom tentoraz preskúmal pôvod obrazu a zistil, že bol súčasťou Hauserovej zbierky - a bol tiež uvedený na zozname diel ulúpených vo Francúzsku počas vojny.

Podľa francúzskych médií sa Christie's obrátil na Hauserových dedičov a navrhol im rozdelenie zisku z predaja, ale tí túto ponuku odmietli. Súd tiež nariadil, aby Christie's zaplatil dedičom desaťtisíc eur a odhalil totožnosť súčasného majiteľa obrazu, miesto, kde sa dielo aktuálne nachádza, ako aj záznamy o jeho predaji. (TASR)

Film "20 dní v Mariupole" je spoločným projektom AP a relácie Frontline americkej verejnoprávnej televízie PBS a vychádza z 30 hodín filmového materiálu, ktorý Černov a jeho kolegovia nakrútili v meste obliehanom ruskými silami. "Chcem poďakovať všetkým, ktorí v nás verili: AP, Frontline a Sundance a všetkým divákom," povedal autor filmu Černov. "Toto nie je úspech, to je privilégium," dodal.

Černov je známy ako vojnový korešpondent, filmár, fotograf a spisovateľ. Okrem ukrajinskej revolúcie a ruskej invázie na Ukrajinu pokrýval aj vojny v Iraku, Sýrii, Náhornom Karabachu a Afganistane. (TASR)

Jourová vysvetlila, že projekt Rádia Slobodné Rusko, ktorý predstavila, neznamená vytvorenie úplne nového rádia. Objasnila, že teraz sú úplne iné časy ako na začiatku studenej vojny, keď vzniklo Rádio Slobodná Európa. Uviedla, že chce podporiť už aktívnych ruských novinárov, aby mohli produkovať viac obsahu a šíriť ho vo väčšom rozsahu.

Zdôvodnila, že teraz nastala pre realizáciu tohto projektu jedinečná príležitosť, keďže mnoho nezávislých ruských novinárov bolo donútených odísť z Ruska a pôsobia v exile.

"Centrá ruských novinárov a aktivistov sú teraz v EÚ," skonštatovala a vyzvala vytvoriť im podmienky, aby "mohli pracovať a rozprávať o EÚ, ktorú vidia a zažívajú, ruskému publiku". Podľa Jourovej to nie je len morálna povinnosť EÚ, lebo "je to aj v našom vlastnom záujme". (TASR)

Splnomocnenec poľskej vlády pre informačný sektor Stanislaw Zaryn na sociálnej sieti Twitter napísal, že tzv. "politológovia" Ruska, ktorí realizujú ciele ruskej propagandy, pokračujú v šírení falošných informácií o Poľsku a jeho údajných plánoch o útoku na Ukrajinu.

"Rostislav Iščenko, ktorý podporuje ruskú zločineckú politiku, tvrdí, že Poľsko má zámer transformovať Ukrajinu na nárazníkovú zónu oddeľujúcu Poľsko od Ruska, kde bude rozmiestnená poľská armáda," napísal Zaryn.

Ako dodal, tento "politológ" argumentuje tým, že po druhej svetovej vojne bola Ukrajina považovaná za poľský protektorát.

"Iščenko využíva lži o 'poľských plánoch', aby urobil ruskú imperiálnu politiku voči Ukrajine dôveryhodnou. Ruská propaganda opäť naznačuje, že iba Rusko môže zastaviť 'imperializmus Poľskej republiky'," napísal ďalej Zaryn.

Falošný naratív spopularizovaný v ruských médiách o brutalite a bezohľadnosti "poľských žoldnierov" na Ukrajine, ktorí očividne využívajú mobilizovaných Ukrajincov ako "potravu pre delá", sa využíva ako dôkaz o údajnej podriadenosti Ukrajincov a ukrajinských území Poliakom, uviedol splnomocnenec poľskej vlády pre informačný sektor.

"Lži šírené Iščenkom majú za cieľ potvrdiť odkaz Kremľa o dôvodoch útoku na Ukrajinu. Rusko musí viesť vojnu, pretože jeho záujmy sú 'ohrozené' poľským imperializmom," uzavrel Zaryn. (TASR)