Skrýval sa od roku 1993. Taliansko zatklo šéfa sicílskej mafie Cosa Nostra

Telo podľa servera novinky.cz našiel náhodný okoloidúci v nedeľu okolo pol deviatej ráno.

"Na tiesňovej linke sme prijali oznámenie o náleze mŕtveho muža vo vode. Na miesto sme vyslali okrem iného potápačov z poriečneho oddelenia a zo zásahovej jednotky," uviedla v nedeľu policajná hovorkyňa Michaela Richterová. Telo neskôr identifikovali ako Františka Klišíka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ďaleko od ľudí, blízko k šialenstvu. Ich krátky návrat do civilizácie sa skončil tragicky Čítajte 

Dokumentárny film Radšej zošalieť v divočine zachytáva príbeh dvoch neustále sa hádajúcich bratov Františka a Ondreja Klišíkových - jednovaječných dvojčiat - žijúcich podivným spôsobom na schátranom statku mimo civilizácie na šumavskej samote.

Film režíroval slovenský režisér Miro Remo.

Snímka získala v sobotu hlavnú cenu Křištáľový glóbus na 59. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch.

Podľa Steinmeiera je potrebné otvoriť diskusiu o návrate brannej povinnosti vzhľadom na meniacu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, najmä v súvislosti ruskou agresiou na Ukrajine a postojom súčasnej administratívy USA k transatlantickým vzťahom.

„Som za povinnú vojenskú službu,“ zdôraznil prezident v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF, ktorý by mali odvysielať v nedeľu večer.

Nemecko zaviedlo povinnú vojenskú službu rok po opätovnom získaní suverenity v roku 1956. Zrušilo ju v roku 2011, keď ukončilo odvody brancov a zatvorilo odvodové úrady, ktoré ich registrácie spracúvali. Branná povinnosť však pre prípad núdze dodnes zostala zakotvená v nemeckej ústave.

Minister obrany Boris Pistorius podľa prezidenta správne pracuje na tom, aby služba v ozbrojených silách (Bundeswehre) bola atraktívnejšia. Nie je však podľa neho jasné, či to bude stačiť. „Aj preto potrebujeme diskusiu o brannej povinnosti, hoci sa nedá zaviesť zo dňa na deň,“ poznamenal Steinmeier.

Vláda kancelára Friedricha Merza sa v koaličnej dohode zaviazala podporovať dobrovoľnú vojenskú službu, pripomenula DPA. (TASR)

Diskutovali spolu o vyhliadkach na ukončenie konfliktu na Ukrajine, vzťahoch so Spojenými štátmi, ako aj o situácii v Pásme Gazy a na Kórejskom polostrove. Rokovanie sa uskutočnilo pred stretnutím šéfov diplomacií Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.

„Na stretnutí bol zdôraznený význam posilnenia úzkej koordinácie medzi oboma krajinami na medzinárodnej scéne,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení. Zdôraznilo najmä potrebu spolupráce s Pekingom v Organizácií Spojených národov (OSN) a jej Bezpečnostnej rade, ako aj v zoskupeniach ŠOS, BRICS alebo G20.

Peking, ktorý je podľa AFP diplomatickým a ekonomickým spojencom Moskvy, tvrdí, že je v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou neutrálny. Čínska vláda však neodsúdila ruskú inváziu v roku 2022 ani ho Moskvu nevyzvala, aby stiahlo svoje jednotky. Mnohí spojenci Ukrajiny sa domnievajú, že Čína poskytuje Rusku podporu. (TASR)

Na sociálnej sieti X napísal, že Moskva na Ukrajinu v priebehu tohto týždňa vyslala najmenej 1800 dronov, viac ako 1200 kĺzavých bômb a 83 rakiet-

„Rusi zintenzívňujú teror proti mestám a obciam, aby čoraz viac zastrašovali našich ľudí,“ vyhlásil Zelenskyj. „Napriek plánom Moskvy však naše sily protivzdušnej obrany dosahujú dobré výsledky. Zvlášť dobre si počínajú stíhacie drony, ktoré za uplynulý týždeň zostrelili stovky rusko-iránskych Šáhidov.“

Zelenskyj v príspevku ozrejmil, že tento týždeň absolvoval viacero stretnutí so svojimi západnými partnermi, s ktorými diskutoval o ďalšom vývoji stíhacích dronov. „Dúfame v realizáciu všetkých dohôd, ktoré posilnia našu obranu. Spoliehame sa na rázne rozhodnutia Spojených štátov, Európy, skupiny G7 a všetkých našich partnerov,“ dodal.

Rusko v uplynulých dňoch zintenzívnilo vzdušné údery na ciele naprieč Ukrajinou. V stredu podniklo najväčší útok od začiatku celoplošnej invázie a na Ukrajinu vypustilo viac ako 700 bezpilotných lietadiel.

„Vzhľadom na mimoriadne blízke vzťahy medzi našimi krajinami som ho požiadal, aby Slovensko prehodnotilo svoj postoj k 18. sankčnému balíku a prispelo k zachovaniu jednoty a odhodlania, s ktorými demokratický svet čelí ruskej agresii,“ napísal Fiala.

Český premiér v liste podľa správy stanice ČT24 ďalej uviedol, že pri videokonferencii s predstaviteľmi západných krajín či medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny v Ríme tento týždeň bolo jasne vidieť, že Slovensko sa blokovaním sankčného balíka dostáva do stále väčšej izolácie.

Poukázal na to, že Slovensko je pre Česko najbližším partnerom v regióne a vyjadril nádej, že slovenská vláda „zohľadní zodpovednosť voči spoločným európskym hodnotám slobody, bezpečnosti a solidarity“.

„Nielen kvôli ukrajinským civilistom, ktorí čelia stále silnejšiemu bombardovaniu zo strany Ruska. Máme spoločnú históriu a tiež spoločnú bolestnú skúsenosť s agresívnou politikou Moskvy a s okupáciou nariadenou kremeľským režimom. Máme predsa spoločný záujem zabezpečiť bezpečnosť našich krajín a našich občanov. Spolupráca štátov v rámci EÚ a NATO je na to základnou podmienkou,“ poznamenal.

Rozhodnutie Slovenska vetovať nový sankčný balík kritizoval litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys, predtým aj nemecký kancelár Friedrich Merz. (TASR)