Švajčiarsky colník objavil v sedemmiestnom aute až 23 členov rodiny

Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

V protestnej nóte ruské ministerstvo v pondelok varovalo Nemecko pred spochybňovaním výsledkov druhej svetovej vojny v podobe uznania nárokov Japonska na Kurilské ostrovy. Moskva upozornila, že

štatút týchto ostrovov je súčasťou povojnového poriadku uznaného Organizáciou Spojených národov. „Ruská suverenita je tu nespochybniteľná,“ píše sa vo vyhlásení.

Protest bol vyjadrený v súvislosti s vyhláseniami nemeckej veľvyslankyne v Japonsku Petry Sigmundovej, ktoré podľa Ruska „spochybňujú (jeho) zvrchovanosť a jurisdikciu nad Južnými Kurilskými ostrovmi, a predstavujú tak priamy zásah do územnej celistvosti Ruskej federácie“.

Nemecké veľvyslanectvo v Moskve však túto kritiku odmietlo: „Odmietame obvinenie, že vyhlásenia údajne porušujú ruskú suverenitu.“

Podľa DPA komentáre Moskvy súviseli s návštevou Sigmundovej a ďalšieho diplomata v japonskom meste Nemuro na ostrove Hokkaidó, ktorý sa nachádza neďaleko Kurilských ostrovov.

Veľvyslanec Lambsdorff zdôraznil, že táto návšteva sa zneužíva ako príležitosť na protest, „zatiaľ čo Rusko každý deň tým najzávažnejším spôsobom porušuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.“

„Ruský revizionizmus je problémom medzinárodnej politiky našej doby, pretože je to Moskva, ktorá vedome a neustále ignoruje a porušuje základné princípy európskeho mierového poriadku, ako aj princípy Charty OSN,“ uvádza sa vo vyhlásení nemeckého veľvyslanca.

Lambsdorffa si ruské ministerstvo zahraničných vecí naposledy predvolalo koncom júna, aby ho informovalo o „odvetných opatreniach“ v reakcii na údajné prenasledovanie ruských novinárov v Nemecku.

Kurilské ostrovy obsadil ZSSR ešte koncom druhej svetovej vojny v roku 1945. V roku 1956 sa Moskva a Tokio dohodli na spoločnej deklarácii, ktorá síce viedla k obnoveniu diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami, ale nebola to plnohodnotná mierová dohoda. Tú Japonsko a Rusko doteraz nemajú. Tokio argumentuje, že Moskva nemala nárok zabrať Kurilské ostrovy, čo podľa neho vyplýva aj zo Sanfranciskej mierovej dohody z roku 1952. Bola to zmluva, ktorá ukončila vojnový stav medzi Japonskom a spojencami v druhej svetovej vojne. Sovietsky zväz ju však nepodpísal.

(TASR)

TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Usámu Nadžíma, známeho tiež pod menom Usáma al-Masrí, bývalého šéfa líbyjskej justičnej polície, zadržali v Turíne ešte 19. januára tohto roka na základe zatykača vydaného Medzinárodným trestným súdom (ICC). Súd v Ríme ho však následne prepustil z procesných dôvodov.

O dva dni neskôr odletel na palube stroja talianskeho letectva späť domov do Tripolisu.

Ďalší taliansky súd vzápätí v prípade začal vyšetrovanie, podľa Meloniovej však došiel k záveru, že ona samotná nebola informovaná o Na„džímovom zadržaní a preto nemohla zohrať žiadnu úlohu ani pri jeho prepustení, cituje AFP.

Kritici odsúdili rozhodnutie prepustiť muža, ktorý je hľadaný v súvislosti s obvineniami vrátane vraždy, znásilnenia a mučenia, ktorých sa údajne dopustil v čase, keď viedol detenčné zariadenie Mitiga v Tripolise.

Súdne vyšetrovanie sa týka aj ministra spravodlivosti Carla Nordia, ministra vnútra Mattea Piantedosiho a jeho námestníka Alfreda Mantovana, ktorý je zodpovedný za spravodajskú službu, pripomína AFP.

Meloniová vo vyhlásení oboch ministrov i vysokopostaveného predstaviteľa obhajovala s tým, že by k takémuto rozhodnutiu nedospeli bez toho, aby ho s ňou konzultovali.

„Bolo by absurdné obviniť Piantendosiho, Nordia a Mantovana, a mňa nie,“ podotkla.

Akýkoľvek súdny proces s úradníkmi by si vyžadoval schválenie parlamentom, kde má Meloniovej pravicová koalícia pohodlnú väčšinu, dodáva AFP. (TASR)

TASR informuje podľa správ agentúr AP a AFP.

Nariadenie vydal sudca Alexandre de Moraes s tým, že Bolsonaro porušil preventívne opatrenia, ktoré mu boli uložené, zverejnením obsahu na sociálnych sieťach svojho syna.

Súdnictvo podľa Moraesa nedovolí Bolsonarovi, aby sa k nemu „správal ako k hlupákovi“. K rozhodnutiu došlo iba deň po tom, čo blízki spojenci bývalého krajne pravicového prezidenta v rozpore s predchádzajúcim zákazom tohto sudcu zverejnili jeho fotografie na sociálnych sieťach.

Pondelkové nariadenie nasledovalo po rozhodnutí najvyššieho súdu z minulého mesiaca, podľa ktorého musí Bolsonaro nosiť elektronický monitorovací náramok na členku a má v súvislosti so svojimi aktivitami zákaz vychádzania počas trvania procesu.

Najnovšie rozhodnutie ponecháva lídra krajne pravicovej strany pod dohľadom, povoľuje navštevovať ho iba rodinným príslušníkom a právnikom a zaisťuje všetky mobilné telefóny v jeho dome v Rio de Janeiro, spresňuje AP.

Bolsonaro sa pred brazílskym najvyšším súdom zodpovedá za vedenie „zločineckej organizácie“, ktorá mala pripraviť puč s cieľom udržať ho pri moci po prehratých prezidentských voľbách. Podľa prokuratúry sa plán neuskutočnil pre nedostatočnú podporu vojenského velenia. Na trestné konanie vedené voči nemu dohliada práve sudca Moraes.

K pokusu o prevrat došlo niekoľko dní po inaugurácii prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu v januári 2023. Bolsonarovi v tomto prípade hrozí trest až 40 rokov väzenia. On sám tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania, ktoré mu má zabrániť kandidovať v ďalších voľbách. (TASR)

Podľa agentúry Reuters holandské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že vláda v rámci platieb za americké zbrane pre krajinu brániacu sa ruskej agresii uvoľní 500 miliónov eur. Generálny tajomník NATO Mark Rutte príspevok ocenil a dodal, že očakáva peniaze aj od ďalších členských krajín.

Americký prezident Donald Trump sa snaží preniesť bremeno financovania vojenskej pomoci Ukrajine na európske štáty a v júli vyhlásil, že za ďalšie dodávky zbraní by mali platiť európski členovia NATO a Kyjev.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump dokonal obrat: Putin ho hnevá, zbrane pre Ukrajinu bude dodávať NATO Čítajte 

Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje v piatok napísala, že aliancia vytvára nový mechanizmus, prostredníctvom ktorého by za jednotlivé dodávky zbraní, ktoré bude Ukrajina prioritne potrebovať, platili európski spojenci. Celková hodnota pomoci, ktorú chce NATO týmto spôsobom zabezpečiť, je asi desať miliárd eur.

"Cieľom je zabezpečiť Ukrajine vybavenie, ktoré naliehavo potrebuje na obranu proti ruskej agresii," uviedol Rutte. Dodal, že odoslal listy všetkým členom NATO a v skorom čase očakáva oznámenie o ďalších významných sumách na nákup zbraní.

Podobne sa v pondelok podľa Reuters vyjadril aj americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker.

Urgentná vojenská pomoc by podľa šéfa aliancie mala na Ukrajinu putovať v približne dvoch desiatkach dodávok, každá v hodnote približne 500 miliónov eur. Obsahovať majú vojenskú techniku, ktorú nie sú európske krajiny schopné dodávať v takom množstve a tak rýchlo ako Spojené štáty. Pôjde napríklad o protivzdušnú obranu či muníciu.

Rutte už v júli po návšteve Bieleho domu uviedol, že na iniciatíve sa chcú podieľať okrem iných aj Nemecko, Británia, Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko a Kanada. Naopak, Česko sa k tejto iniciatíve podľa premiéra Petra Fialu nepripojí a sústredí sa na iné cesty, ako Ukrajine pomôcť.

Rutte dodal, že nový systém doplní už existujúce spôsoby, ktorými aliancia dlhodobo podporuje Ukrajinu. (ČTK)