USA a Južná Kórea vylúčili spoločné testovanie atómových zbraní

Na sociálnych sieťach to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Rad Slobody sa udeľuje za občiansku odvahu a vlastenectvo, ako aj za „nezištnú obranu suverenity a nezávislosti ukrajinského štátu, ústavných práv a slobôd človeka,“ doplnila RFE/RL, píše TASR.

Dvadsaťsedemročná Viktorija Roščynová zmizla v auguste 2023 počas novinárskej cesty do Moskvou ovládanej časti Záporožskej oblasti. Nezvestná bola až do apríla 2024, keď jej otec dostal list od ruského rezortu obrany, ktorý ho oboznámil s jej zadržiavaním.

Rusko o jej úmrtí informovalo po prvý raz v októbri 2024, no príčinu smrti neuviedlo. Rovnako nezverejnilo ani okolnosti sprevádzajúce jej zadržanie. Jej telo na Ukrajinu vrátili v apríli 2025, pričom bez niektorých vnútorných orgánov.

Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry sa na tele novinárky našli aj početné známky mučenia a krutého zaobchádzania: odreniny, stopy po krvácaní, zlomené rebro, poranenie krku a možné stopy po mučení elektrickým prúdom.

Ukrajinská novinárka sa dostala do ruského zajatia v auguste 2023, keď pracovala na reportáži na Ruskom okupovaných územiach v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Známe je, že bola zadržiavaná bez vznesenia obvinenia a bez prístupu k právnikovi. Jediným známym kontaktom s vonkajším svetom bol jej štvorminútový telefonát rodičom, aj to až po roku od jej zmiznutia.

Podľa kolegov-novinárov sa mala na Ukrajinu vrátiť v septembri 2024 v rámci výmeny zajatcov s Ruskom, čo sa však nestalo. O tri týždne neskôr sa rodina novinárky dozvedela, že zomrela. Okolnosti jej smrti nie sú známe. Ukrajinská vláda medzičasom oznámila, že novinárkinu smrť vyšetrí ako možnú vraždu a vojnový zločin.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine začala Roščynová pracovať ako novinárka na voľnej nohe pre Ukrajinskú pravdu, Rádio Slobodná Európa a ukrajinský spravodajský web Hromadske.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v noci informovala, že jej pozorovatelia v okupovanej elektrárni na juhovýchode Ukrajiny v sobotu popoludní počuli výbuchy a videli dym vychádzajúci z neďalekého zariadenia.

Ako informovala agentúra DPA, tento objekt bol identifikovaný ako „pomocné zariadenie“ elektrárne a nachádza sa približne 1200 metrov od hranice areálu elektrárne. Vo vyhlásení generálneho riaditeľa agentúry Rafaela Grossiho nebolo uvedené, kto tento objekt napadol.

Grossi zároveň opäť vyzval na „maximálnu vojenskú zdržanlivosť v blízkosti jadrových zariadení“. „Akýkoľvek útok v blízkosti jadrovej elektrárne – bez ohľadu na zamýšľaný cieľ – predstavuje potenciálne riziko aj pre jadrovú bezpečnosť a treba sa mu vyhnúť,“ zdôraznil Grossi.

Elektráreň sa nachádza na južnom brehu rieky Dneper v meste Enerhodar, ktoré je pod kontrolou Ruska, a je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane a monitorovaní stavu a bezpečnosti ukrajinských jadrových elektrární: od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 pravidelne vysiela tímy svojich expertov na miesta s aktívnymi reaktormi v Rivnenskej a Chmeľnyckej oblasti. Od septembra 2022 je trvalo prítomná aj v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorej areál je pod ruskou kontrolou od marca 2022. (TASR)

Ukrajinské drony spôsobili požiar na ropnom termináli v ruskom letovisku Soči pri Čiernom mori. Podľa regionálneho gubernátora Veniamina Kondrateva s ohňom bojovalo vyše 127 hasičov s 35 kusmi techniky.

Ruský letecký úrad dočasne zastavil lety na miestnom letisku, aby bola zabezpečená bezpečnosť letovej prevádzky.

Ruskojazyčná služba BBC na webe pripomenula, že v Adlere, asi kilometer od letiska v Soči, je areál ropnej spoločnosti Rosnefť.

Ďalší ukrajinský dronový útok zasiahol mesto Voronež. Podľa miestnych úradov bola zranená jedna žena a niekoľko obytných i hospodárskych budov začalo horieť po tom, ako na ne dopadli trosky zničených dronov. Podľa miestnych úradov bolo nad regiónom zničených asi 15 dronov a hrozba ďalších útokov trvá.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho jednotky v sobotu tesne pred polnocou zostrelili 41 ukrajinských dronov nad prihraničnými oblasťami a Čiernym morom.

Vojenská správa ukrajinského hlavného mesta na aplikácii Telegram dnes skoro ráno oznámila, že Rusko spustilo dronový útok na Kyjev. Žiadne ďalšie podrobnosti neboli známe. Svedkovia agentúry Reuters počuli krátko po polnoci hlasný výbuch, ktorý otriasol mestom.

Rusko v noci útočilo aj na Mykolajiv, kde boli poničené obytné domy, vypukol požiar a sedem ľudí utrpelo zranenia. Výbuchy boli ráno počuť tiež v Chersone, podľa telegramového kanála ukrajinskej televízie Suspilne boli v okolí mesta ostreľované tri desiatky obývaných miest a zranený bol najmenej jeden človek.

Agentúra Reuters upozornila, že správy nemohla nezávisle overiť. Obe strany popierajú, že by cielene útočili na civilistov. Ukrajina tvrdí, že útočí výlučne na vojenskú a logistickú infraštruktúru v Rusku, ako odpoveď na dlhodobé ruské útoky na ukrajinské mestá. (ČTK)