Extrémne zimné počasie v USA si vyžiadalo už najmenej 31 mŕtvych

V lietadle NATO vo výške približne 10-tisíc metrov nad východným Poľskom sledovali príslušníci letectva zo šiestich krajín obrazovky, aby zaznamenali akýkoľvek náznak narušenia hraníc aliancie ruskými lietadlami.

V piatok došlo k narušeniu estónskeho vzdušného priestoru dvoma ruskými stíhačkami na 12 minút, čo vyvolalo okamžitú reakciu NATO a vyvolalo obavy v celej Európe. Napriek tomu, že obloha sa počas soboty zdala pokojnejšia, posádka zostala ostražitá.

„Ak existuje akákoľvek vzdušná hrozba pre NATO, chceme ju zachytiť čo najrýchlejšie,“ povedal nemecký podplukovník Mike Belizaire novinárom agentúry AFP, ktorým umožnili exkluzívny prístup k letu. „Našou úlohou je poskytnúť včasné varovanie, aby mali velitelia viac času na rozhodnutie, ako reagovať.“

Po nedávnych incidentoch, vrátane zostrelenia ruských dronov nad Poľskom, NATO spustilo misiu Eastern Sentry na posilnenie obrany východnej hranice. Do Poľska boli vyslané stíhačky z Francúzska, Nemecka a ďalších krajín.

Belgický pilot kapitán Joel, vedúci posádky prieskumného lietadla AWACS, ktoré má radar s dosahom približne 500 kilometrov, uviedol, že misia má za cieľ zabezpečiť ochranu vzdušného priestoru NATO a monitorovať situáciu v celej oblasti vrátane Bieloruska a ruskej Kaliningradskej oblasti. Jeho lietadlo dokáže spozorovať objekty veľkosti väčšieho vtáka. „Je to v podstate fyzika, keď ste vyššie, vidíte ďalej,“ povedal Joel.

Na obrazovkách lietadla sa zobrazovali desiatky blikaní, ktoré predstavovali vzdušnú aktivitu od južného Švédska až po západnú Ukrajinu. Operátor amerického letectva Aaron Peace dokáže za menej ako 30 sekúnd vyhodnotiť, či neznámy objekt predstavuje hrozbu.

Napriek schopnosti monitorovať situáciu predstavujú nízkonákladové drony, ktoré sa stali bežnými v konflikte na Ukrajine a nedávno prenikli do Poľska, väčšiu výzvu. AWACS bol navrhnutý na sledovanie rýchlych a vysokých lietadiel, takže pomalšie a menšie objekty sú ťažšie identifikovateľné. (SITA)

"Žena zahynula na mieste," napísal gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov. Jeho región leží na západe Ruska a od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu je podľa úradov častým terčom náletov ukrajinských dronov a ostreľovania z diel a raketometov.

Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 54 dronov, z ktorých sa 33 podarilo zostreliť, oznámilo ukrajinské letectvo. Pripustilo zásahy 21 dronov v ôsmich lokalitách.

Ukrajinské úrady informujú o troch zranených civilistoch po ruských útokoch na Záporožskú oblasť počas uplynulého dňa.. (ČTK)

Vo svojej analýze to píše agentúra Bloomberg. Ľudia blízki Kremľu agentúre oznámili, že Putin je presvedčený, že americký prezident Donald Trump neurobí veľa pre posilnenie obrany Kyjeva, a zdržanlivý postoj Washingtonu vníma ako povzbudenie k tvrdšiemu postupu.

Od augustového rokovania Putina a Trumpa na Aljaške zosilneli ruské útoky na vojenské i civilné ciele, najmä proti energetickej sieti Kyjeva a ďalšej infraštruktúre. Len v septembri Rusko podľa ukrajinských údajov útočilo 3 500 dronmi, takmer 190 raketami a viac ako 2 500 bombami.

Intenzita náletov sa zvýšila o zhruba 46 percent oproti obdobiu pred rokovaním.

Putin podľa zdrojov Bloombergu sleduje aj izraelskú ofenzívu v Gaze a je presvedčený, že jej tvrdosť, ktorú USA a európske štáty do veľkej miery tolerujú, podkopáva kritiku voči Rusku. Ruská hlava štátu sa usiluje o čiastkové víťazstvo do zimy, a keď sa jej nedarí na bojisku, obracia sa podľa Bloombergu k jadrovému vydieraniu a psychologickému tlaku vrátane masívneho bombardovania.

Trump síce vyjadril frustráciu nad postupom Moskvy a naznačil možnosť tvrdších sankcií, súčasne ale požaduje, aby sa najprv viac angažovali európski spojenci Ukrajiny, pripomenul Bloomberg. Volal napríklad po tom, aby krajiny G7 a EÚ uvalili sekundárne clá na Čínu a Indiu za nákupy ruského plynu.

"Pre Putina je dôležité ukázať Trumpovi a Európanom, že si stále môže dovoliť eskalovať situáciu," povedala analytička Vita Spivaková z londýnskej poradenskej spoločnosti Gatehouse Advisory Partners. "Putin sa snaží zvýšiť svoj vplyv pre ďalšie kolo rokovaní o Ukrajine, nech už k nemu dôjde kedykoľvek," dodala.

V Anchorage šéf Kremľa ponúkol prímerie výmenou za to za zvyšné územie vo Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré sa Rusku nedarí celé dobyť. Zároveň požadoval obmedzenie ukrajinskej armády a zrieknutie sa členstva v NATO.

Ukrajina podmienky odmietla, čo Putin používa ako zdôvodnenie pre ďalšie útoky, upozorňuje Bloomberg.

Napriek masívnym vzdušným úderom sa ruský pozemný postup spomalil a Kyjevu sa dokonca podarilo získať späť časť územia v Doneckej oblasti. "Ruská ofenzíva v lete 2025 zlyhala v snahe získať kontrolu nad ktorýmkoľvek určeným mestom na východe Ukrajiny," uviedol analytik BloombergU Economics Alex Kokcharov.

Ukrajinská armáda medzitým zosilnela útoky dronmi na ruskú ropnú infraštruktúru, vrátane terminálov v Baltskom mori. (ČTK)