Boli to lži. Odsúdili aj exprezidenta farmaspoločnosti Theranos

Informuje o tom TASR.

Poslanci EP podľa tlačového vyhlásenia v dvoch správach zhodnotili pokrok, ktorý urobilo Kosovo a Srbsko v rámci úsilia o vstup do EÚ za roky 2023 a 2024.

Kosovo podľa nich urobilo významný pokrok v oblasti volebných reforiem, hospodárstva a ochrany základných práv. Naďalej však stojí pred výzvami v rámci reformácie súdnictva, slobody médií, efektívnosti verejnej správy a digitalizácie verejných služieb.

Poslanci uviedli, že Kosovo je terčom dezinformačných kampaní a do jeho záležitostí zasahujú aj zahraniční aktéri najmä z Ruska a Číny s cieľom destabilizovať región a oslabiť šance západného Balkánu na integráciu do EÚ. EP preto požiadal vládu v Prištine o posilnenie boja proti takýmto hrozbám.

Správu schválilo 353 poslancov, 145 bolo proti a 78 sa zdržalo hlasovania.

Napriek pokroku v rokovaniach musí aj Srbsko prekonať viacero prekážok na ceste do Únie. Belehrad potrebuje zlepšiť svoj vnútorný politický dialóg, ochranu právneho štátu a zaviesť protikorupčné reformy, upresnili poslanci. Zároveň musí pracovať na dosiahnutí komplexnej normalizačnej dohody s Kosovom a plne sa prispôsobiť zahraničnej politike EÚ.

EP vyzval srbské úrady, aby zabezpečili nezávislosť kľúčových inštitúcií vrátane regulačných orgánov pre médiá. Poslanci upozornili, že úrady musia v plnom rozsahu zaviesť všetky zostávajúce odporúčania Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ODIHR/OBSE) a orgánov Rady Európy pre volebnú reformu v dostatočnom predstihu pred voľbami.

Parlament požaduje aj transparentné súdne konanie a vyšetrenie pádu prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade, ktorý si v novembri 2024 vyžiadal 16 obetí. Tragická udalosť vyvolala masové protesty a europoslanci v tejto súvislosti žiadajú tiež nestranné vyšetrenie údajného použitia nezákonnej techniky proti protestujúcim. Správu poslanci prijali 419 hlasmi za, 113 bolo proti a 88 sa zdržalo hlasovania. (TASR)

Uviedla to juhokórejská armáda, ktorá raketu bezprostredne nedokázala identifikovať ani presne určiť celkový počet vypálených zbraní či ich dolet. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Severná Kórea „vystrelila neidentifikovanú balistickú raketu do Východného mora“, uviedol Zbor náčelníkov štábov (JCS) juhokórejskej armády s odkazom na vodnú plochu známu aj ako Japonské more, ktoré leží medzi Kórejským polostrovom a Japonskom. Predpokladá, že išlo o balistickú raketu krátkeho doletu, ktorá bola odpálená z oblasti prístavného mesta Wonsan.

Predchádzajúci známy a zároveň šiesty odpal balistickej rakety od začiatku tohto roka vykonala KĽDR 10. marca iba niekoľko hodín po tom, čo Južná Kórea spolu so Spojenými štátmi začali spoločné manévre. Pchjongjang vtedy do Žltého mora vypálil niekoľko balistických striel.

Napätie na Kórejskom polostrove sa v posledných mesiacoch vystupňovalo. Severokórejský vodca Kim Čong-un podľa AP naďalej urýchľuje rozvoj jadrového a raketového programu KĽDR a dodáva zbrane a jednotky na podporu Ruska vo vojne proti Ukrajine.

Severná Kórea má na základe rezolúcií OSN zakázané odpaľovať alebo dokonca testovať balistické rakety akéhokoľvek doletu. Zvyčajne ide o rakety zem-zem, ktoré môžu byť vybavené aj jadrovou hlavicou. Pchjongjang tieto skúšky rakiet za posledné dva roky výrazne zintenzívnil, doplnila agentúra DPA. (TASR)

Nye, ktorý zaviedol pojem „mäkká sila“, zomrel vo veku 88 rokov. Oznámila to v stredu Harvardova univerzita, na ktorej dlhodobo pôsobil. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Nye sa narodil v roku 1937 a vyrastal v mestečku Morristown v štáte New Jersey. Je autorom 14 kníh a viac než 200 odborných článkov. Ako predstaviteľ a spoluzakladateľ teórie neoliberalizmu sa zaoberal rôznymi témami vrátane kontroly zbrojenia či panafrikanizmu.

V minulosti zastával post námestníka amerického ministra obrany v Clintonovej administratíve, pôsobil aj vo vláde exprezidenta Jimmyho Cartera a niekoľko rokov bol dekanom Harvard Kennedy School (HKS). Na Harvardovu univerzitu, kde získal doktorát a neskôr sa stal profesorom, nastúpil v roku 1964.

Okrem teórie neoliberalizmu sa preslávil aj tým, že koncom 80. rokov 20. storočia prišiel s termínom mäkká sila. Tá na rozdiel od tvrdej sily, kam patria zbrane či ekonomické sankcie, zahŕňa využívanie hodnôt a kultúry pri snahe presvedčiť ostatných bez použitia donucovacích či silových prostriedkov.

Harvardova univerzita Nyea označila za jedného z najvplyvnejších mysliteľov v oblasti teórie súčasných medzinárodných vzťahov. „Je nemožné zachytiť Joeov intelektuálny prínos v jednom odseku alebo na jednej stránke,“ napísal súčasný dekan HKS Jeremy M. Weinstein.

Vo februári tohto roku sa Nye vyjadril k druhému funkčnému obdobiu prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý od nástupu do funkcie výrazne obmedzil „mäkkú silu“ Spojených štátov, okrem iného zrušením zahraničnej pomoci a snahou zvýšiť vojenské výdavky, napísala AFP.

„Trump v skutočnosti nerozumie moci. Uvažuje len v zmysle nátlaku a platenia. Mýli si krátkodobé výsledky s dlhodobými dôsledkami. Tvrdá donucovacia moc (ako napríklad hrozba clami) môže krátkodobo fungovať, zatiaľ čo v dlhodobom horizonte môže vytvárať stimuly pre ostatných, aby znížili svoju závislosť od USA,“ skonštatoval Nye v e-maili pre AFP.

Vo svojich prácach pripúšťal limity samotnej mäkkej sily. V jednej zo svojich kníh napísal: „Vynikajúce vína a syry nezaručujú príťažlivosť Francúzska a ani popularita hier Pokémon nezaručuje, že Japonsko dosiahne výsledky politiky, ktoré si želá.“

Veľkú časť svojho pôsobenia vo vláde sa venoval jadrovej politike. Tvrdil, že riziko jadrových zbraní mohlo odradiť hlavné mocnosti od vstupu do prvej svetovej vojny, ale rozšírenie týchto zbraní po skončení studenej vojny považoval za nové nebezpečenstvo.

„Najviac hrdý bol na to, že intelektuálne... aj prakticky (v Carterovej a Clintonovej administratíve) prispel k predchádzaniu jadrovej vojne,“ uviedol vo svojom vyhlásení jeho kolega z Harvardovej univerzity Graham Allison. (TASR)

Takisto sa vyslovil za pokračovanie postupného uvoľňovania ekonomických sankcií uvalených na Sýriu v prípade, že jej nové vedenie stabilizuje krajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Pre Šaru bola návšteva Paríža prvou cestou do Európy od pádu režimu Bašára Asada v Sýrii. Macron sa podľa AFP stal terčom kritiky za to, že v Elyzejskom paláci prijal osobu, ktorú niektorí považujú za džihádistu, z ktorého sa stal politik. Francúzsky prezident ale trval na tom, že je nevyhnutné angažovať sa.

Na spoločnej tlačovej konferencii Macron povedal, že Šara „musí urobiť všetko pre zabezpečenie ochrany všetkých Sýrčanov bez výnimky, bez ohľadu na ich vieru“. Rovnako však dočasného sýrskeho prezidenta vyzval, aby zabezpečil stíhanie páchateľov nedávnych násilností, pri ktorých boli zabití príslušníci menšín alavitov a drúzov.

Sýriu v marci zasiahla najhoršia vlna nábožensky motivovaného násilia od decembrového zvrhnutia Asadovho režimu islamistami pod vedením Šaru. Zabíjanie sa odohralo zväčša popri sýrskom pobreží, kde má alavitská menšina najväčšie zastúpenie. Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) zabili bezpečnostné zložky počas marca vyše 1700 civilistov, prevažne alavitov, ktorí mali blízko k Asadovi.

Medzináboženské násilnosti vyvolali medzinárodné odsúdenie aj pochybnosti o novom smerovaní Sýrie. Pochybnosti o schopnosti dočasnej vlády kontrolovať extrémistov vzbudili aj nedávne strety s účasťou drúzskych bojovníkov a správy mimovládnych organizácií o zneužívaní.

Šara na tlačovej konferencii s Macronom povedal, že Sýria „je odhodlaná brať na zodpovednosť každého, kto zabije civilistu... a potrestať ho podľa zákona, nech je to ktokoľvek“.

Ak bude Sýria pokračovať vo svojej doterajšej ceste, Francúzsko urobí to isté, prisľúbil Macron. „Konkrétne tým, že najprv postupne zrušíme európske sankcie a potom budeme lobovať aj u našich amerických partnerov, aby nás v tejto veci nasledovali,“ dodal francúzsky prezident. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj medzitým vyhlásil, že Kyjev naďalej trvá na svojej ponuke najmenej 30-dňového pokoja zbraní, ale Moskva na tento návrh podľa neho nereagovala.

Putin prímerie vyhlásil ešte koncom apríla pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. Ruské jednotky podľa neho od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája, teda na 72 hodín, zastavia všetky vojenské akcie. Ukrajina s týmto prímerím nikdy nesúhlasila a odmietla ho ako politické divadlo, pripomenula AFP.

Kremeľ počíta s tým, že ruské sily budú dodržiavať Putinov rozkaz, ale varoval, že ak Ukrajina podnikne akýkoľvek útok, budú reagovať „okamžite“.

Zelenskyj v pravidelnom večernom posolstve zopakoval, že návrh Ukrajiny na zastavenie útokov a nastolenie aspoň 30-dňového pokoja zbraní stále platí. „Tento návrh nestiahneme, vďaka čomu by mohla diplomacia dostať šancu,“ povedal.

Súčasne tiež podľa Reuters pripustil ukrajinské útoky dronov, ktoré v uplynulých dňoch cielili niekoľkokrát aj na Moskvu. „Je absolútne spravodlivé, že na ruskej oblohe, oblohe agresora, dnes tiež nie je pokoj,“ podotkol Zelenskyj s tým, že Moskva na ponuku Kyjeva reagovala iba novými údermi. "To všetkým jasne a zjavne ukazuje, kto je príčinou tejto vojny,“ dodal.

Rusko na počesť 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne usporiada 9. mája na Červenom námestí v Moskve vojenskú prehliadku. (TASR)

Zelenskyj vo večernom príhovore podotkol, že Moskva ignorovala ukrajinskú ponuku na 30-dňové prímerie a že táto iniciatíva stále platí.

"Svet okrem nových útokov nevidí žiadnu odpoveď zo strany Ruska," povedal prezident, ktorý pripomenul, že ruské raketové i dronové údery si počas dneška na rôznych miestach Ukrajiny vyžiadali ranených aj mŕtvych.

Putin nedávno na nadchádzajúce tri dni vyhlásil jednostranné trojdňové prímerie v súvislosti s oslavami 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Kyjev ale ruský návrh označil za bezpredmetný.

Na ruské územie v posledných dňoch so zosilnenou intenzitou útočia drony, podľa Moskvy ukrajinské. Vyvolalo to chaos najmä v leteckej doprave, pretože letiská z bezpečnostných dôvodov musia prerušovať prevádzku.

Deje sa to v čase, keď majú do Moskvy doraziť vrcholní predstavitelia necelých troch desiatok krajín na oslavy víťazstva Červenej armády nad nacistickým Nemeckom.